Boh dovolil Dávidovi prejsť mnohými skúškami a ťažkosťami. Dalo by sa predpokladať, že keby Dávid zostal pastierom, jeho život by bol oveľa jednoduchší. Ale Jehova ho pomazal, aspoň symbolickým spôsobom. K jeho pomazaniu došlo, keď izraelský sudca Samuel vylial vonný olej na hlavu pastiera, čo znamenalo, že bol vyvolený Bohom. Boží duch začal pôsobiť na Dávida a v krátkom čase bol na bojisko vytlačený prakom a kameňom, ktorý smeroval k mohutnému obrovi Goliášovi. Zdroj Dávidovej moci nebol žiadnym tajomstvom.
Chvíľu predtým, ako zhodil kameň do Goliášovej obrovskej lebky, povedal Filištíncom, že k nemu prichádza s menom Jehova. A to bolo ono. David sa stal cez noc národným hrdinom. Ženy spievali piesne na jeho počesť. Mať Božiu priazeň bol začiatok jeho života s mnohými ťažkosťami. Kráľ Saul začal Dávidovi vražedne závidieť a prinútil ho utiecť do púšte a žiť ako prenasledovaný utečenec. Mnohé z Davidových piesní vznikli v čase, keď sa strachovall o svoj život. Vďaka mnohým zážitkom na prahu smrti sa naučil stále viac dôverovať Jehovovi. Keď sa Dávid pozrel späť na svoje ťažkosti, keď si konečne zabezpečil svoj trón, zložil 30. žalm. V úvodných veršoch básnik/kráľ spieval:
“Budem ťa vyvyšovať, Jehova, lebo si ma zachránil. Nedovolil si mojim nepriateľom, aby sa tešili z môjho nešťastia. Jehova, môj Bože, volal som k tebe o pomoc a ty si ma uzdravil. Jehova, vyviedol si ma z hrobu, zachoval si ma pri živote, nenechal si ma zostúpiť do jamy. Spievajte chvály Jehovovi, jeho verní, oslavujte jeho sväté meno, lebo jeho hnev trvá iba okamih, ale jeho priazeň po celý život. Aj keď nás večer navštívi plač, ráno prichádza plesanie.” – Žalm 30:1-5.
Je iróniou, že Dávid vyprovokoval Jehovu k hnevu, až keď sa stal kráľom. Ako kráľ viac ako raz zneužil svoju moc a autoritu. Hoci Boh odpustil Dávidovi jeho ťažký hriech, nedal kráľovi výnimku z trestu. Jehova mohol dať Dávida usmrtiť za jeho hriech s Batšebou a za to, že jej manžela zabili v boji. Namiesto smrti ho Jehova ušetril a nechal nažive, tak ako to urobil už mnohokrát predtým, keď bol Dávid na úteku. A tak mohol Dávid úprimne spievať chvály svojmu Bohu za jeho veľké milosrdenstvo. Dávid zažil Jehovov hnev aj jeho milosrdenstvo, a tak žalmista napísal zo svojej osobnej skúsenosti:
“Spievajte chvály Jehovovi, jeho verní, oslavujte jeho sväté meno, lebo jeho hnev trvá iba okamih, ale jeho priazeň po celý život. Aj keď nás večer navštívi plač, ráno prichádza plesanie.” – Žalm 30:5. Čo sa týka Dávidovho trestu, Boh pripustil palácové intrigy, ktoré pokazili neskoršiu časť Dávidovej vlády. Jeho vlastný syn Absolón sa zmocnil trónu a pokúsil sa Dávida usmrtiť. Dávidovi nepriatelia boli opäť ľudia v jeho vlastnej domácnosti a on bol nútený opustiť pohodlie svojho paláca a stať sa utečencom. Ako kráľ mal Dávid obrovskú moc, no nedokázal zabrániť svojmu vlastnému synovi, aby ho vyhnal z trónu, ktorý mu dal Jehova.
David mohol mať túto skúsenosť na mysli, keď skladal tieto texty: “Keď som bol bez starostí, povedal som: ‘Nič mnou neotrasie’. Jehova, kým som mal tvoju priazeň, bol som silný ako vrch, ale keď si skryl svoju tvár, zmocnil sa ma strach.” – Žalm 30:6, 7. Apoštol Pavol, keď o stáročia neskôr písal Rimanom, im aj nám pripomenul: “Všetko, čo bolo predtým napísané, bolo napísané na naše poučenie, aby sme vďaka našej vytrvalosti a úteche z Písiem mali nádej.” – Rimanom 15:4.
Ježiš vopred varoval kresťanov, aby sa nezľakli, keď zažijú začínajúce bolesti úzkosti, ktoré budú znamenať začiatok konca Satanovho sveta. Antitypické mesto Jeruzalem sa nakoniec stane pustým. Bude to vyjadrením Božieho súdu. Nebeským mestom však nemôže otriasť vrava na zemi. Aj keď budú prevládať hrôzostrašné udalosti. Viera každého bude otrasená. Boh skryje svoju tvár, čo znamená, že nejaký čas nezasiahne. Tí, na ktorých sa pozeralo ako na hovorcov neba, nebudú mať žiadne odpovede. Potom bude mať pre nás význam Dávidov modlitebný žalm:
“K tebe, Jehova, som volal, teba, Jehova, som úpenlivo prosil o priazeň. Čo dobré to prinesie, keď zomriem, keď zostúpim do jamy? Bude ťa chváliť prach? Bude rozprávať o tvojej vernosti? Vypočuj ma, Jehova, a zľutuj sa nado mnou. Jehova, buď mojím pomocníkom.” – Žalm 30:8-10. Dávid tiež napísal mesiášsky žalm, ktorý predpovedal, že Boh nenechá dušu svojho pomazaného v hrobe. V Žalme 16:10 sa v skutočnosti hovorí: “Nedovolíš svojmu vernému, aby videl jamu.”
Samozrejme, Ježiš „uvidel jamu“. Vydýchol a bol zabalený do pohrebného plátna a uložený do hrobu. Jehova však nedovolil, aby Ježiš zostal v hrobe. Na tretí deň ho vzkriesil pre večný život. Ale ostatní, ktorí sú v spojení s Kristom, keď príde, splnia prorocký žalm. Aj keď ich nepriatelia zabijú, jamu neuvidia. Nie! Ani na nanosekundu. Pretože mihnutím oka sa zmenia z tela na duchov. Potom budú navždy chváliť Jehovu v jeho prítomnosti: “Dávaš mi poznať cestu života. V tvojej prítomnosti je hojná radosť; po tvojej pravici je navždy šťastie.” — Žalm 30:11.
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: mildson@gmail.com
