Predstavte si aké prekvapujúce vzrušenie to vytvorilo, keď Ježiš Kristus spôsobil aby bolo oznámené po celej krajine:  “Nebeské Kráľovstvo sa priblížilo!”

Prešlo asi 2 000 rokov od času, keď Jehova Boh urobil s Abrahámom zmluvu, ktorej účelom bolo v určitom čase produkovať mesiášske semeno na požehnanie všetkých národov. Napriek mnohým nepodloženým očakávaniam apoštolov ohľadne Kráľovstva, v čase, keď sa Ježiš dal pokrstiť a bol pomazaný, Božie Kráľovstvo sa skutočne už priblížilo.     

A keďže nikto z Dávidovho rodu nesedel na Jehovovom tróne v Jeruzaléme od času, keď si Babylón podmanil Judeu pred piatimi storočiami, bolo pochopiteľne dojímavé, keď Ježiš vstúpil do Jeruzaléma sediaci na oslovi, na osliatku, mláďati oslice, zdravený ako Kráľ Izraela. Takto sa splnilo proroctvo Zechariáša 9:9, ktoré predpovedalo: “Jasaj, dcéra Sionu. Víťazoslávne volaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, prichádza k tebe tvoj kráľ. Je spravodlivý a prináša záchranu. Je pokorný a ide na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.”

Aj keď pozemský Jeruzalém už nebol viac trónom kráľovstva Izraela a Júdu v tom čase, ešte stále bolo exkluzívne náboženské centrum na uctievanie Jehovu Boha, keď bol Ježiš Kristus na Zemi. Ale aj to sa na koniec malo zmeniť.

Ježiš sám povedal samaritánskej žene: “Ver mi, prichádza čas, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.” Príchod Božieho Kráľovstva, ktoré bolo na začiatku zjavené vo forme kongregácie apoštolov, označilo začiatok konca uctievania Izraelitov v Jeruzalemskom chráme.   

Listy apoštola Pavla, hlavne jeho dopis adresovaný Hebrejom, vysvetľujú, ako tradičný spôsob uctievania bol len predobrazom väčších duchovných realít. Skutočná pravda bola za záclonou svätyne, ako to bolo zjavené apoštolom Pavlom. Apoštol ďalej vysvetľoval vo svojom liste Galatským kresťanom, že Zmluva Zákona splnila svoju úlohu tým, že slúžila ako vychovávateľ vedúci ku Kristovi. A preto, keď prišiel Kristus, výchova cez Zákon splnila svoj účel, a celý Judský systém sa stal zastaralým a čoskoro bol násilne odstránený. Menej ako desať rokov po apoštolovom liste Hebrejom chrám na uctievanie v Jeruzaléme bol násilne odstránený Rimskymi légiami.

Storočia prešli od času, keď bolo oznámené, že Božie Kráľovstvo sa priblížilo. Možno nie náhodou prešlo asi 2 000 rokov od času, keď Jehova Boh urobil zmluvu s Abrahámom až do krstu Ježiša Krista. Medzitým, od čias apoštolov, Kresťanstvo nastúpilo tú istú cestu korupcie, modlárstva a odpadlíctva, ako to bolo s Izraelom, takže čisté učenie Krista bolo pomiešané s babylonským mysticizmom, nacionalizmom a svetáctvom.    

Ale potom, ku sklonku 19. storočia, veľmi nutné reformy sa začali formovať okolo malej skupinky študentov Biblie v spoločnosti s horlivým mladým mužom menom Charles Taze Russell. Účinok bol podobný tomu, čo sa stalo počas vlády mladého horlivého Judského kráľa pod menom Joziáš (659-629 pr.n.l.). Všimnime si niekoľko podobností: Predtým, ako Joziáš začal vládnuť kráľovstvo Izraela spadlo do takých poľutovaniahodných hlbín neznalosti a modlárstva, že dokonca zmluva Zákona, ktorú pod inšpiráciou napísal Mojžiš sa stratila! Ale história napísaná v 2. Kroník 34:14 nás informuje, že počas reštauračných prác schátraného chrámu pod iniciatívou Joziášom, “kňaz Chilkijah našiel knihu Jehovovho Zákona, ktorý bol daný prostredníctvom Mojžiša.”   

A keď mu čítali Zákon Mojžiša, kráľ Joziáš roztrhol svoje rúcho ako následok toho, že národ zlomil zmluvu s Bohom a tak veľmi urazil Jehovu vyznávajúc rôzne formy modlárstva pohanov. Joziáš si v skutočnosti uvedomil, že také priestupky voči Mojžišovmu Zákonu si zaslúžili zničenie národa, pretože zlomili svätú Zmluvu Zákona. Bohabojný Joziáš poslal delegáciu ku prorokyni Chulde, aby vedel, či by sa dalo vyhnúť patričnému trestu cez pokánie.

Prorokyňa informovala kráľa, že Jehova Boh bol rozhodnuý potrestať  tvrdohlavý národ a priniesť naň pohromu. Ale vzhľadom na reformy, ktoré Joziáš urobil, Jehova Boh sa rozhodol nepotrestať národ zničením počas Joziášovho života. Potom Joziáš zhromaždil celý národ aby si vypočuli čítanie Zákona.

Podľa tohoto vzoru sa zdalo, akoby za čias Kresťanstva Biblia bola stratená svetu počas Doby Temna a určitý čas potom. V skutočnosti aj keď Biblia samá nebola doslovne stratená, jej pravda ale áno. Aj napriek tomu, že mnohí pred Charlesom Russellom sa pokúsili nájsť znovu stratené biblické pravdy, nikto nebol tak úspešný priviesť ju na svetlo, ako Spoločnosť Strážna Veža. Komentujúc na dôležitosť práce Charlesa Russella, kniha Zvestovatelia Kráľovstva hovorí:

Potom, ako vnímal Russell úlohu, ktorú on a jeho spoločníci hrali v publikovaní Biblickej pravdy? Vysvetlil Russell: “Naša práca…spočívala v tom, aby sme pozbierali roztratené časti právd a ponúkli ich Pánovému ľudu – nie ako nové, nie ako naše, ale ako Pánové.”   

Počas jeho intenzívneho štúdia Písiem, Russell si uvedomil, že Kresťanstvo je odsúdené na zničenie pre modlárstvo a korupciu. Až potom, s pocitom naliehavosti sa stalo, že Spoločnosť Strážna Veža bola stvorená a Medzinárodní Študenti Biblie sa zaviazali začať intenzívne zvestovateľskú kampaň na prehlásenie varovania o Božom hroziacom súde.

Ako výsledok Božieho viditeľného požehnania na ich prácu obnovy, základné pravdy Biblie začali žiariť znova. Pohanské učenia, ako Trojica, nesmrteľnosť duše a diabolska doktrína večného ohňa a týrania v pekle boli energicky vyvrátené. Katolícke praktiky oddanosti svätým, vrátane Márii, ako zbožňovaná “Matka Božia”, boli podobne verejne odhalené ako pozostatky pohanského modlárstva. Podobne ako Joziáš doslovne rozdrvil a znesvätil mnohé modly a pohanské oltáre, ktoré boli postavené v Jehovovom chráme a po celej krajine, v tom istom duchu Kresťanské modly a falošné dogmy boli rozbité na prach, takpovediac, horlivým a zručným použitím Biblie.

Charles Russell tiež obnovil použitie Božieho osobného mena – Jehova v Slovenčine. Iné vitálne pravdy, ako biblická nádej prežitia Armagedonu a život večný na rajskej Zemi sa začali učiť ako autentické Biblické náuky. Otázka Jehovovej vesmírnej Zvrchovanosti bola pochopená po prvýkrát, a to vysvetľuje prečo boli prvotní Kresťania zmätení ohľadne dôvodu, prečo Boh lásky tak dlho toleroval zlo a dopustil svojich služobníkov trpieť veľmi prenasledovanie. Spoločnosť Strážna Veža začala slúžit podobne, ako Kresťanský zbor v prvom storočí – “ako stĺp a opora pravdy”.

Iná fascinujúca paralela existuje v spojitosti s Joziášovým objavením Knihy Zmluvy. Záznam v 2. Kráľov kapitola 23 hovorí o veľkej slávnosti pesachu potom, ako bol chrám obnovený: “A kráľ prikázal všetkému ľudu: ‘Slávte Pesach na počesť Jehovu, svojho Boha, ako je napísané v knihe zmluvy’. Taký Pesach sa neslávil od čias sudcov, ktorí súdili Izrael, ani za celé obdobie izraelských a judských kráľov. Až v 18. roku vlády kráľa Joziáša sa v Jeruzaleme slávil na počesť Jehovu takýto Pesach.”

Tak, ako bol slávený veľký Pesach na počesť obnovy zmluvy a oslavenie reform, ktoré urobil Joziáš, tak sa zdá, akoby Nová Zmluva, ktorú Kristus na začiatku zaviedol s apoštolmi, bola znovu obnovená v spojitosti so Študentami Biblie, znázornená nielen v zvestovaní pravdy, ako ju spoznali, ale aj obnovenie výskytu pomazaných bratov, ktorí s ešte väčšou hlbkou si začali vážiť Kristovu obeť, začali oslavy veľkého Kresťanského Pesachu, ktorý pokračuje až dodnes. Aj keď sa plaholčili pod mnohými chybnými očakávaniami, tak, ako apoštoli v rannom Kresťanstve, Študenti Biblie pocítili, že nastal čas a obdobie aby sa o Božom Kráľovstve začalo zvestovať.

Na rovine v údolí Megidda

Napriek svojej horlivosti pre Jehovu Boha a reformy, ktoré uskutočnil, Joziáš bol tragicky usmrtený v nerozumnej vojenskej bitke proti faraónovi Nechovi. Záznam v 2. Kráľov 23:29-30 hovorí: “Za jeho čias vytiahol egyptský kráľ, faraón Necho, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš vytiahol proti nemu, ale Necho ho zabil pri Megidde, hneď ako ho uvidel. Jeho mŕtve telo sluhovia previezli na voze z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe.” Jeremiáš a celé Judsko opakávali predčasnú smrť Joziáša počas generácií.

Je jasné z niekoľkých dôvodov, že pád kráľa Joziáša pri Megide bol predobrazom. Jeden dôvod je ten, že výraz “Armageddon” je odvodený od Hebrejského “Megiddo”. To ale nemusí znamenať, že historický opis je prorockým vzorom väčších skutočností; predsa len proroctvo Zachariáša, o ktorom môžeme myslieť ako o Hebrejskom predchodcovi knihy Zjavenie, dáva prorocký význam k plaču nad Joziášom, hovoriac: “V ten deň sa bude v Jeruzaleme ozývať veľký nárek, aký sa ozýval v Hadadrimmone na rovine Megiddo.” (Zechariáš 12:11)

Aká spojitosť existuje s Joziášom? Encyklopédická kniha Náhľad do Písiem píše nasledovné pod titulkou Hadadrimmon: “Čo bolo ‘nariekanie Hadadrimmonovo v údolnej rovine Megidda’? Judský kráľ Joziáš bol zabitý v boji s egyptským faraónom Nechom ‘v údolnej rovine Megidda’ a jeho smrť bola ešte roky oplakávaná v ‘žalospevoch’. (2. Paralipomenon 35:25) Preto sa ‘nariekanie Hadadrimmonovo’ môže vzťahovať na smútenie nad Joziášovou smrťou.

Ale v súvislosti s proroctvom v Zechariášovi proroctvo má do činenia s plačom ohľadne smrti Mesiáša – a nie Joziáša. Mesiášska súvislosť proroctva bola potvrdená, keď apoštoli prirovnali Zechriáša k exekúcii Krista. Ale, ako je to s mnohými proroctvami, Zechariáš bezproblémovo viaže spolu aspekty prvého aj druhého príchodu Krista. V druhom príklade Kristus prichádza ako zdokonaľovateľ a očišťovač svojho ľudu. Tak, ako Joziáš, začína odstraňovať všetky modly z ‘krajiny’.

Zechariáš 13:1-3 predpovedá: “V ten deň sa Dávidovmu domu a obyvateľom Jeruzalema vykope studňa, aby sa očistili od hriechov a nečistoty. V ten deň, vyhlasuje Jehova vojsk, vymažem z krajiny mená modiel a už si na ne nikto nespomenie. A zbavím krajinu prorokov a ducha nečistoty. Keby ešte niekto prorokoval, jeho otec a matka, tí, ktorí ho priviedli na svet, mu povedia: ‚Zomrieš, lebo si v Jehovovom mene hovoril klamstvá.‘ A jeho vlastný otec a matka ho prebodnú za to, že prorokoval.”

“Studňa vykopaná Dávidovmu domu” má význam, že sa aplikuje plne provízia zadosťučinenia hriechu Kristovou obeťou; do tej miery sa uskutoční dokonalé odstránenie hriechu “Dávodovho domu”, kde patrí 144 000 spoluvládcov Ježiša Krista.

Je ale viditeľné, že význam výrazu – “v ten deň”- sa nevzťahuje na kresťanský zbor v prvom storočí. To preto, že je faktom, že Božie súdy na Kresťanský zbor v prvom storočí neočistili “kajinu” od modiel a falošných prorokov. Naopak, apoštoli špecificky varovali Kresťanov, aby sa varovali pred falošnými prorokmi vo vnútri zboru. Okrem toho, prvý list apoštola Jána stroho končí s napomenutím pre Božích synov: “Dieťatká, vyhýbajte sa modlám.”

Z toho je jasné, že konečné splnenie proroctva Zechariáša je spojené so zriadením Božieho Kráľovstva – keď konečne, “Syn človeka vyšle svojich anjelov a tí zozbierajú z jeho Kráľovstva všetkých, ktorí zvádzajú iných na hriech, a tých, ktorí páchajú zlo.” Len potom bude Kristov zbor dokonale očistený od klopýtajúcich sa vecí, a to falošných prorokov a modiel.

Ale tak, ako poctivé snahy Joziáša neoddialili navždy Božie odsúdenie, tak ani snahy obnovenia Spoločnosti Strážna Veža nezmenili Božie rozhodnutie urovnať veci “na rovine Megidda”. V skutočnosti potreba aby Boh urovnal veci je väčšia dnes ako kedykoľvek. Dôvodom je to, že napriek tomu, že Svedkovia Jehovovi opustili do oči bijúce babylonské modlárstvo, v procese sa Strážna Veža stala organizačným zlatým teľaťom.  A napriek tomu, že Strážna Veža obnovila základné Kresťanské náuky, Svedkovia Jehovovi pokračujú pod váhou falošného proroctva. Nepochybne z dôvodu, že Strážna Veža a Svedkovia Jehovovi hovoria “v mene Jehovu Boha”, ako to bolo citované vyššie, sme to my, čo sme najviac zodpovední zo všetkých ľudí z celého sveta.

Zechariášovo proroctvo pokračuje o Božom bližiacom sa súde: “V ten deň sa bude každý prorok hanbiť za svoje prorocké videnie, a aby druhých oklamal, nebude nosiť odev zo srsti. Bude hovoriť: ‚Nie som prorok, som roľník. Keď som bol mladý, kúpil si ma istý človek.‘ A keď sa ho niekto opýta: ‚Čo to máš na tele za rany?‘, odpovie: ‚Zbili ma v dome mojich priateľov.‘”    

Za horecitovaným veršom následuje rozkaz zabiť pastiera a nech sa ovce rozptýlia. Toto proroctvo Zechariáša sa v pravde splnilo, keď Ježiš bol uveznený a popravený a jeho opoštolovia dočasne rozptýlení. Ale v pravde kontext proroctva sa dá použiť vo väčšom splnení s Kristovým druhým príchodom. V tom prípade ale “prorok”, ktorý je odsúdený na to, aby bol “zbitý v dome jeho priateľov” korešponduje s verným a rozvážnym otrokom Krista, ktorý, podľa Lukáša 12:48, bude bitý s malým množstvom rán pre svoje neznalé zanedbanie, keď Kristus príde súdiť Božiu domácnosť.

Boží dom Betel si nárokuje postavenie Jeremiášovej triedy a Ezechielovej triedy prorokov a podobne. Avšak evidencia prezentovaná v tejto práci je určená na to, aby ukázala, že väčšina prorockých interpretácií Spoločnosti Strážnej Veže je alebo nesprávne mierená ku svetovému Kresťanstvu alebo nesprávne aplikovaná na roky 1914-1919. Seriózne, Svedkovia Jehovovi sú jediný ľud, proti ktorému sú mierené slová: “Vy, ktorí prisaháte na Jehovovo meno a chválite Boha Izraela, ale nie v pravde a spravodlivosti.”

Z dôvodu skutočnosti, že Strážna Veža priniesla takú potupu na meno Boha – akoby “prisáhaním na Jehovovo meno” – je len rozumné, že sú oficiálnym prorokom, ktorý sa “bude hanbiť” pre chyby a klam, ktorý spáchali v mene Jehovu Boha. Avšak, tak ako inštitucionálne uctievanie sústredené v Jeruzaléme v čase Krista, Strážna Veža tak isto poslúžila na Boží účel. Ale aj tak, napriek služby, ktorú vykonala v prospech pravdy, je tiež odsúdená na zánik ako zastaraná.

Naštastie však, tak, ako formálne náboženstvo sústredené v Jeruzaléme bolo nahradené nadriadeným spôsobom uctievania na základe plnšej miery ducha a pravdy, prítomné usporiadanie musí, nevyhnutne byť nahradené najplnejším výrazom Božieho ducha a pravdy, presne tak, ako Ježiš uistil všetkých, ktorí milujú pravdu: “Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.”