Na svojej poslednej ceste do Jeruzalema sa Ježiš stretol s farizejmi a pýtali sa ho, kedy príde Božie kráľovstvo. Pán im odpovedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak zjavne, že by bolo vidieť, a nepovie sa: ‚Hľa, tu je!‘ alebo ‚Tamto!‘ Lebo hľa, Božie kráľovstvo je medzi vami.“ – Lukáš 17:20,21. Ježiš práve vyliečil 10 malomocných z ich odpornej choroby. Je dosť pravdepodobné, že niektorí farizeji boli svedkami tohto zázraku. Týmto a mnohými ďalšími zázrakmi Ježiš presvedčivo dokázal, že je Kristus, ten, komu patrí právo na uvoľnený Dávidov trón. A predsa, keď Ježiš vstúpil do svätého mesta na pokornom ťažnom zvierati, oslavovaný pokornými ľuďmi ako kráľ, krátko nato bol kráľ Božieho kráľovstva, ktorý bol medzi nimi, zatknutý a popravený.
Aby Ježiš vyvrátil mylnú predstavu, ktorá sa v mysliach mnohých ľudí vyskytla v dôsledku nedorozumenia spôsobeného niektorými prekladmi, nemyslel tým, že Božie kráľovstvo je v každom veriacom. To sa dá ľahko dokázať vzhľadom na to, že väčšina sekty farizejov boli zatvrdení odporcovia Krista. Preto Ježiš pri inej príležitosti pokarhal židovských náboženských vodcov a povedal im: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo sami nevchádzate a ani tým, ktorí vchádzajú, nedovolíte vojsť.“ – Matúš 23:13
Čo teda Ježiš myslel slovami „Božie kráľovstvo je medzi vami“? Jednoduchá odpoveď je, že ako určený kráľ Božieho kráľovstva bol Ježiš v tom čase medzi ľuďmi ako učiteľ poslaný Bohom. Hoci bol pomazaný za mesiášskeho kráľa, nevelil žiadnej armáde, ako to robia veľkí králi. Nebol služobníkom. Nemal žiadnu kráľovskú manželku. Nesedel na tróne vo veľkolepom paláci. V skutočnosti raz povedal, že Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. Budúci kráľ teda medzi nimi kráčal, do značnej miery neuznaný. Ježišova odpoveď však zahŕňa oveľa viac. Ježiš sa obrátil k svojim učeníkom a ďalej rozviedol svoju stručnú odpoveď farizejom a povedal im: „Prídu dni, keď si budete túžiť vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte ho. A povedia vám: ‚Hľa, tamto je!‘ alebo ‚Hľa, tu je!‘ Nevychádzajte a nenaháňajte sa za nimi. Lebo ako blesky blikajú z jednej časti neba do druhej, taký bude Syn človeka vo svoj deň.“ – Lukáš 17:22-24
Ježiš jednoznačne hovoril o svojom návrate a konečnej parúzii. Vieme, že je to pravda, pretože krátko nato, keď sedel so svojimi učeníkmi na Olivovej hore, Ježiš zopakoval a rozvinul svoje podobenstvá zaznamenané v 17. kapitole Lukášovho evanjelia týkajúce sa záveru systému, vrátane prirovnania svojej prítomnosti k blesku, ktorý osvetľuje oblohu od východu na západ. Je tu však jeden pozoruhodný rozdiel. Vo svojej reči na Olivovej hore Ježiš hovoril o prítomnosti Syna človeka a prirovnal ju ku dňu, keď Noe vstúpil do korábu a zlí boli zmetení; ale keď podrobnejšie rozoberal svoju odpoveď farizejom, povedal: „ Tak bude aj v ten deň, keď sa zjaví Syn človeka.“ To znamená, že prítomnosť Syna človeka je zároveň zjavením Syna človeka.
Toto predstavuje ďalší rozpor pre Jehovových svedkov, hoci som si istý, že si to neuvedomujú. Napriek tomu by malo byť čitateľom s jasnou mysľou zrejmé, že parúsia a zjavenie sú rovnocenné a zameniteľné pojmy. Keďže je to pravda, predstavte si, že Strážna veža namiesto toho, aby hovorila o neviditeľnej prítomnosti, použila porovnateľný výraz, ako napríklad „neviditeľné zjavenie“. To otriasa mysľou. Keďže Kristus nezačal vládnuť v prvom storočí, je zrejmé, že Kráľovstvo nepríde tak nápadne viditeľne, keď príde. Preto Ježiš varoval svojich nasledovníkov, ktorí v tom čase žili, aby nereagovali na správy o tom, že Kristus je tu alebo tam na nejakom fyzickom mieste. V akom zmysle bude Kráľovstvo medzi nami? To je dôležitá otázka, pretože Ježiš povedal, že kdekoľvek sú dvaja alebo viacerí zhromaždení v jeho mene, on je medzi nimi. Keďže Kristus je uprostred veriacich predtým, ako príde Kráľovstvo, čo bude, keď príde?
Už sme zistili, že Kristovo strávenie s učeníkmi po všetky dni až do konca bude nahradené, keď príde k nim; zjavenie Syna človeka sa určite bude týkať vyvolených. V tom momente budú vyvolení zapečatení a bude im umožnený vstup do Kráľovstva. Preto Ježiš vo svojom podobenstve o pšenici a burine povedal, že spravodliví budú v Kráľovstve svojho Otca svietiť jasne ako slnko. Potom, ako povedal apoštol, „keď sa zjaví, budeme mu podobní, pretože ho uvidíme takého, aký je.“ – 1. Jánov 3:2 Ježiš raz povedal, že nič starostlivo skryté nebude odhalené. Táto zásada platí aj pre tých, ktorí boli skrytí v Kristovi. Preto Pavol uviedol nasledovné: „ Lebo ste zomreli a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy s ním zjavíte v sláve.“ – Kolosanom 3:2,3
Pre prípad, že by bod nebol dostatočne jasný, parúsia, manifestácia a zjavenie Krista sú to isté. A keďže Kristus príde, zjaví sa a prejaví sa iba tým, ktorí zomreli a boli s ním skrytí v spojení, manifestácia vyvolených má za následok ich zjavenie. Preto Pavol informoval Rimanov: „Myslím si, že utrpenia terajšieho času nie sú ničím v porovnaní so slávou, ktorá sa má zjaviť v nás. Lebo stvorenie s túžbou očakáva zjavenie Božích synov.“ – Rimanom 8:18-19. Ako sa zjavia synovia Boží?
VŠETCI ODZRKADĽUJEME SLÁVU JEHOVU
Vo svojom prvom liste Korinťanom Pavol prirovnal kresťanstvo k pohľadu na svoj odraz v zahmlenom kovovom zrkadle. V druhom liste im však napísal toto: „Jehova je Duch a kde je duch Jehovov, tam je sloboda. A my všetci, ktorí máme odhalenú
tvár, odrážame ako zrkadlá slávu Jehovu, sme premeňení na ten istý obraz z jedného stupňa slávy do druhého, presne tak, ako to robí Jehovov Duch.“ (3:17-18)
Apoštol si spomenul na čas, keď Mojžiš nosil závoj, pretože Izraeliti sa desili jeho žiarivého vzhľadu z osobného stretnutia s Jehovom na vrchu. Mojžišova tvár odrážala Jehovovu slávu – slávu, o ktorej Pavol povedal, že pominie, pretože zmluva, ktorú Mojžiš sprostredkoval medzi Bohom a izraelským národom, sa už stala zastaranou.
Nemali by sme si však myslieť, že pomazaní kresťania v prvom storočí doslova vyžarovali Jehovovu slávu tak ako Mojžiš. Pavol postavil do protikladu starú zmluvu, ktorá udeľovala smrť a bola vyrytá do kameňa, s novou zmluvou a zdôraznil, že tá druhá je oveľa slávnejšia. Použil Pavol hyperbolu, keď povedal: „My s odhalenými tvárami odrážame ako zrkadlá Jehovovu slávu“? Nie. Hovoril o budúcnosti, keď sa nová zmluva naplní. Ako to vieme? Pretože Pavol postavil do protikladu pohľad na hmlistý obraz v kovovom zrkadle k pohľadu na neho tvárou v tvár. Apoštol to tiež znázornil prirovnaním premeny z dieťaťa na dospelého. Kresťanstvo dosiahne plnú mužnosť, keď Kristus príde a dokončí svoje dielo.
Nová zmluva sa v hebrejských textoch spomína iba raz, v Jeremiášovi, kde čítame: „ Hľa, blížia sa dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu. Nebude ako zmluva, ktorú som uzavrel s ich predkami v deň, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny, ‚moja zmluva, ktorú porušili, hoci ja som bol ich pravým Pánom,‘ vyhlasuje Jehova. Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch,“ vyhlasuje Jehova. „Vložím im svoj zákon do vnútra a napíšem im ho do srdca. A budem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom. A už nebudú učiť každý svojho blížneho a každý svojho brata a hovoriť: ‚Poznajte Jehovu!‘, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho z nich,“ vyhlasuje Jehova. „Lebo im odpustím previnenie a na ich hriech si už nebudem pamätať.“ – Jeremiáš 31:31-34
V kontexte Pavlových slov, že odrážame ako zrkadlá slávu Jehovu, apoštol tiež povedal, že sme služobníkmi novej zmluvy. Kresťania sú stále služobníkmi novej zmluvy, pretože Kristus neprišiel. To by malo byť zrejmé z Jehovovho vyhlásenia, že nová zmluva prinesie stav úplného osvietenia, v ktorom nikto nebude musieť byť učený o Jehovovi. To sotva môže byť stav kresťanov teraz. Nie je Strážna veža o učení ľudí, vrátane pomazaných, aby poznali a milovali Jehovu? Preto správa novej zmluvy nebude dokončená, kým nepríde. Vtedy oddelenie odstráni neveriacich a zlých a Boh vštepí svoj zákon do pravých synov Kráľovstva. Mať Boží zákon napísaný v srdci znamená, že nikdy nemôže byť nelojálny svojmu Bohu. Vtedy budú vyvolení žiariť jasne ako slnko, s odhalenými tvárami, odrážajúc ako zrkadlá slávu svojho nebeského Otca a Spasiteľa.
„JEHO TVÁR BOLA AKO TVÁR ANJELA“
Štefan bol jedným z prvých kresťanov. Správa hovorí, že bol plný božskej priazne a moci a konal veľké divy a znamenia. Skupina Židov sa s ním začala hádať, ale nedokázali obstáť. Preto presvedčili mužov, aby Štefana falošne obvinili z podnecovania vzbury proti Mojžišovi, a bol predvedený pred Sanhedrin – ten istý súdny orgán, ktorý odsúdil Krista na smrť. Čo sa stalo potom, hovorí Skutky 6:15: „A keď všetci, ktorí sedeli v Sanhedrine, na neho hľadeli, videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.“
Vo svojej dlhej obhajobe Štefan vyrozprával históriu Izraela a na záver odsúdil Sanhedrin a Židov za vraždu spravodlivého. Keď začali od zúrivosti škrípať zubami, Štefan zdvihol zrak a oznámil, že vidí Boha a Ježiša stojaceho po jeho pravici. Inými slovami, Štefan videl Ježiša v jeho sláve a prehovoril k nemu. V tom momente rozzúrení Židia Štefana ukameňovali na smrť.
V tomto máme predzvesť významných udalostí, ktoré majú prísť. Ježiš predpovedal, že počas záveru „ ľudia na vás položia ruky a budú vás prenasledovať a vydajú vás do synagóg a väzení. Budú vás vodiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To bude mať za následok, že vydáte svedectvo. Preto si v srdciach rozhodnite, že si nebudete vopred myslieť, ako sa budete brániť, lebo vám dám slová a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci dokopy odolať ani sa hádať. A vydajú vás aj rodičia a bratia a príbuzní a priatelia a niektorých z vás usmrtia a všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.“ – Lukáš 21:12-17
Štefan ukázal, ako odporcovia nie sú schopní vzdorovať alebo sa hádať s niekým, kto je naplnený Božím duchom. Štefan bol tiež vydaný a postavený pred vládcov, aby im vydal svedectvo. Určite bol nenávidený pre Ježišovo meno. A bol usmrtený, ako Ježiš povedal, že niektorí z nás budú. Navyše, Štefan mal videnie Krista a práve v dôsledku toho, že vydal svedectvo o tom, čo videl, boli Židia vyprovokovaní k vražednému šialenstvu.
Ako vyzerá anjelská tvár? Nevieme. Bol to nadprirodzený prejav. Treba poznamenať, že neexistuje žiadny záznam o tom, že by sa Jakubova tvár stala podobnou anjelskej tvári, keď bol umučený, ani o žiadnom inom kresťanovi z prvého storočia, ktorý bol zabitý pre meno Ježiš. Zlovestný príbeh o Štefanovi je ukážkou toho, čo sa stane, keď sa zjavia Boží synovia. Nenávidia všetci ľudia Jehovových svedkov kvôli Ježišovmu menu? Nie tak celkom. Jehovovi svedkovia sú viac nenávidení kvôli ich spojeniu s menom Jehova, nie Ježiš. V skutočnosti je legitímnou kritikou Strážnej veže to, že bagatelizuje úlohu Ježiša. Všetko sa točí okolo Jehovu.
Je pochopiteľné, že meno Jehova sa príliš zdôrazňuje, keďže kresťanstvo takmer úplne vymazalo Božie meno a nahradilo ho menom Ježiš. Napriek tomu sa zdá, že v posledných rokoch je Ježiš čoraz viac odsúvaný do úzadia. Toto je o to viac protirečivé, že Pavol vyhlásil, že keď Boh opäť privedie na svet svojho Prvorodeného, prikáže svojim anjelom, aby ho uctievali. Ak sa Kristus vrátil v roku 1914, ako tvrdí Strážna veža, prečo ho Jehovovi svedkovia neuctievajú alebo aspoň nectia viac, ako to robia?
Keďže vyvolení neboli vyhnaní zo svojich zborov a predvedení pred miestne súdy, pred miestodržiteľov a kráľov, aby im dali svedectvo, ktoré nikto z ich odporcov nebude môcť spochybniť, ani ich nezradili bratia ani ich nevydali rodinní príslušníci na smrť, ani ich všetci ľudia nenávideli pre meno Ježišovo. Ich svedectvo, že videli Krista tvárou v tvár, im prinesie všetky tieto veci.
Koniec šiestej časti…
