Denný Text na utorok 27. júla 2021:
“Preskúšal si tých, ktorí hovoria, že sú apoštoli.” – Zjavenie 2:2.
Pomazaní neočakávajú, že druhí im budú prejavovať mimoriadnu úctu. (Fil. 2:2, 3) Vedia, že keď ich Jehova pomazal svojím duchom, nedal o tom vedieť každému. Preto ich neprekvapuje, že niektorí ľudia môžu o ich pomazaní spočiatku pochybovať. Poznajú biblickú radu, aby sme rýchlo neuverili každému, kto hovorí, že dostal od Boha nejaké mimoriadne poverenie. Keď sa s niekým stretnú, nehovoria mu, že sú pomazaní, lebo nechcú na seba obracať pozornosť ani sa vychvaľovať. (1. Kor. 4:7, 8) Pomazaní kresťania nevyhľadávajú ďalších pomazaných, aby sa s nimi rozprávali o svojej nádeji ani spolu nevytvárajú oddelené skupiny na štúdium Biblie. (Gal. 1:15–17) Niečo také by neprispievalo k jednote zboru. Nejdú proti pôsobeniu svätého ducha, vďaka ktorému sa Boží ľud teší z pokoja a jednoty. (Rim. 16:17, 18)
Pre Strážnu Vežu je to veľmi zvláštny úryvok Písma. Pokiaľ viem, vedúci zbor Jehovových svedkov je jedinou skupinou mužov, ktorí sa vydávajú za apoštolov. Presnejšie, také tvrdenie priamo nerobia, ale naznačuje to ich opakované odvolávanie sa na pôvodných apoštolov ako na riadiaci orgán prvého storočia. Toto sa deje preto, aby sa vedúci zbor povýšil na apoštolov. (Pozri článok: Tí, ktorí hovoria, že sú apoštoli.) Ako môžeme vyskúšať dnešných apoštolov? Zvážte službu apoštola Pavla. Pretože ho veľmi jemní apoštoli nerešpektovali a znevažovali, bol prinútený rozprávať o nebezpečenstvách, ktorým čelil, pri zvestovaní dobrých správ. Pavol napísal:
“Sú Kristovými služobníkmi? Odpovedám ako šialenec: Ja tým viac! Urobil som viac práce, častejšie som bol vo väzení, mnohokrát ma bili a často som bol na prahu smrti. Od Židov som dostal päťkrát 40 rán bez jednej, trikrát ma bili palicami, raz ma kameňovali, trikrát som zažil stroskotanie lode, noc a deň som strávil na otvorenom mori, často som bol na cestách, v ohrození na riekach, ohrozovaný lupičmi, ohrozovaný vlastným ľudom, ohrozovaný inými národmi, v ohrození v meste, v ohrození na pustatine, v ohrození na mori, v ohrození medzi falošnými bratmi. Usilovne som pracoval a namáhal sa, často som v noci nespal, trpel som hladom a smädom, často som bol bez jedla, v chlade a biedne oblečený.” – 2. Korinťanom 11:23-27.
Jednotliví členovia Vedúceho Zboru strávili mnoho rokov v takzvanej službe na plný úväzok, buď ako priekopníci, krajskí dozorcovia, alebo ako členovia štábu Betelu. Možno niektorí čelili „nebezpečenstvu v meste“, keď mala Betel sídlo v Brooklyne, ale porovnanie sa tým končí. Tí, ktorí hovoria, že sú apoštoli, žijú ako králi na odľahlom luxusnom panstve. Chráni ich ochranka. Lietajú prvou triedou a v luxusných automobiloch sú šoférovaní. Venujú sa všetkým potrebám vrátane zubnej a lekárskej starostlivosti. Jediným skutočným nebezpečenstvom, ktorému čelia, sú zdravotné problémy spojené s nadmerným stravovaním!
Na rozdiel od skutočného apoštola, tí, ktorí hovoria, že sú apoštoli, nie sú ochotní vydať sa na ulicu kázať dobré správy kvôli vírusu, ktorý je na vonkajšom vzduchu prakticky neprenosný. Oveľa horšie je to, že pretože majú absolútnu autoritu nad miliónmi Jehovových svedkov, ktorí sú povinní riadiť sa Božou duchom riadenou organizáciou, nech sa deje čokoľvek, tí, ktorí hovoria, že sú apoštoli, zakázali Jehovovým svedkom dodržiavať Kristov príkaz „ísť robiť učeníkov“. Podľa faux apoštolov je príliš nebezpečné a bláznivé stáť dokonca na rohu ulice. Skutočne! Podrobili sme skúške tých, ktorí hovoria, že sú apoštoli, a zistili sme, že sú – klamári!
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com
