Dávid zažil veľa ťažkostí a bolestí srdca a urobil niekoľko ťažkých chýb. Cez to všetko však Boh Dávida požehnal a bohato ho odmenil, aj keď básnik na úteku spieval v poslednom verši svojho krátkeho 13. žalmu: „Pokiaľ ide o mňa, dôverujem v tvoju vernú lásku; moje srdce sa bude radovať z tvojich skutkov spásy. Budem spievať Jehovovi, lebo ma bohato odmenil.“

Nie je možné vedieť, za akých okolností sa Dávid ocitol pri skladaní žalmov 13 a 14. Možno Dávid chradol v vlhkej jaskyni, keď sa skrýval pred vražedným Saulom. Nech je to akokoľvek, situácia, ktorej čelil, musela byť hrozná: „Ako dlho, ó, Jehova, na mňa zabudneš? navždy? Ako dlho budeš predo mnou skrývať svoju tvár? Ako dlho budem mať úzkostlivé starosti so smútkom v srdci každý deň? Ako dlho bude môj nepriateľ nado mnou víťaziť?” — Žalmy 13:1–2

Dávidových nepriateľov bolo veľa. Dokonca aj ako utečenec on a jeho ragtag milície pokračovali v boji proti nezmieriteľným nepriateľom Izraela, Filištínom. Nanešťastie však Dávidovým najväčším nepriateľom bol jeho svokor, kráľ Saul. Aj keď Saul svojho času poznal, že Jehova je s Dávidom, stále bol šialene odhodlaný zavraždiť svojho zaťa. 

Ježiš, väčší Dávid, vopred varoval, že vyvolení budú počas súženia prenasledovaní, a rovnako ako Dávid, ich nepriateľmi budú ich najbližší: „Navyše brat vydá brata na smrť a otec dieťa a deti povstanú proti rodičom a dajú ich zabiť. A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ten, kto vydržal až do konca, bude spasený.”

Správa uvádza, že zlý duch od Jehovu by Saula terorizoval. To znamená, že Boh dovolil démonickému duchu, aby zahalil kráľa; keďže Jehova tomu nezabránil, hoci Saul bol jeho ustanoveným kráľom. Pre jeho nevernosť ho Boh neochránil pred zlými duchmi. 

Ten istý zlý duch teraz vládne svetu. Počas záverečnej fázy Boh neochráni neveriacich ľudí pred úplným zasiahnutím Satanom. Členovia kresťanských rodín tak pod vplyvom pôvodných vrahov vydajú svojich blízkych na smrť. Ježiš ďalej varoval, že vyvolení budú vyhodení zo synagógy. 

Po zničení Šalamúnovho chrámu a takzvanej diaspóry (rozptýlenia) vyrástli synagógy, kde sa Židia schádzali v sobotu. Synagógy boli predchodcom miest stretávania kresťanov. Samozrejme, že vyvolení nebudú doslova návštevníkmi židovských synagóg, keď sa Kristus vráti. Ježiš to len používal ako ekvivalent moderných sál Kráľovstva. 

Kresťania budú rozptýlení. Bude sa zdať, že ich Jehova zavrhol a opustil. Budú opakovať slová žalmu:  „Dokedy na mňa, Jehova, zabudneš? navždy? Ako dlho budeš predo mnou skrývať svoju tvár?” Bude sa zdať, že nepriateľ zvíťazil nad Jehovovými pomazanými. Akoby sa vracali z hrobu, budú znovu zhromaždení. Nie, nebudú zhromaždení do žiadneho druhu pozemskej organizácie. Vyvolení, ktorí tvoria Boží Izrael, budú zhromaždení do Kráľovstva Kristovho a postavia sa na nebeskú horu Sion. Hoci keď Dávid skladal 14. žalm, Izrael nebol rozbitý ani rozptýlený, Dávid hovoril o opätovnom zhromaždení prorocky.„Ó, aby spása Izraela prišla zo Siona! Keď Jehova zhromaždí svoj zajatý ľud, nech sa raduje Jákob, nech sa raduje Izrael.

14. žalm sa začína posmievať bláznovi, ktorý v jeho srdci hovorí, že Jehova nie je. Nie je to tak, že by boli ateistami alebo evolucionistami. Nedávajú hlas svojej vnútornej nevere. Jeho srdcom je, že hlupák neuznáva Jehovu. Jednoducho nemajú žiadnu vieru. Rovnako ako židovskí vodcovia opísaní v proroctve Sofoniáša, neveria, že Boh je natoľko znepokojený, aby urobil čokoľvek, dobré alebo zlé. 

Zdalo sa však, že blázni kedysi aspoň navonok uznávali Jehovu. Ale oni odbočili. Inými slovami, stali sa odpadlíkmi. To je zrejmé z nasledujúcich dvoch veršov: „Všetci sa odvrátili; všetci sú rovnako skorumpovaní. Nikto nerobí dobre, ani jeden. Nikto z previnilcov nerozumie? Zožerú môj ľud, ako keby jedli chlieb. Nevzývajú Jehovu.“ — Žalm 14:3–4 

Od človeka nemožno očakávať, že bude vzývať Jehovu, ak nepozná jeho meno. Ale len poznať Božie meno nestačí. Saul poznal Božie meno, no pýtal sa čarodejnice. 

To, že Dávidove žalmy sú prorocké, je zrejmé z toho, čo je uvedené ďalej: „Budú však naplnené veľkou hrôzou, lebo Jehova je s pokolením spravodlivých. Vy, previnilci, sa snažíte zmariť plány poníženého, ​​ale Jehova je jeho útočiskom.

Jeden z apoštolov (Peter), ktorého Ježiš často karhal, zo skúsenosti vedel, že spravodlivý sa spasí len s veľkými ťažkosťami, čo vyvolalo otázku: „A ak sa spravodlivý ťažko zachraňuje, čo sa stane bezbožník a hriešnik?” — 1. Petra 4:18 

Vďaka tomu, že boli uvedení do jednoty s Ježišom, majú vyvolení pripočítanú Kristovu spravodlivosť a dokonalosť. Ich neduchovní nepriatelia môžu len vidieť krehkého, chybného človeka. A jednou z charakteristických vlastností všetkých ľudí je, že nás ľahko oklamú. Keď sa veľké súženie preruší a Babylon zostane stáť, previnilci sa budú snažiť frustrovať spravodlivých. Budú robiť falošné tvrdenia o Kristovej prítomnosti tu a tam. Ale potom nebude možné oklamať vyvolených. Budú v Jehovovom bezpečnom útočisku. A Kristus sa im zjaví. Potom dá Kristus najavo svoju prítomnosť svojim nepriateľom a oni budú naplnení veľkou hrôzou. 

„Ale vám, ktorí trpíte súžením, bude uľavené spolu s nami pri zjavení Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi v horiacom ohni, keď prináša pomstu tým, ktorí nepoznajú Boha, a tým, ktorí neposlúchajú dobro. správy o našom Pánovi Ježišovi. Práve títo budú podrobení súdnemu trestu večnej záhuby pred Pánom a od slávy jeho sily v čase, keď príde, aby bol oslávený v spojení so svojimi svätými a v ten deň naňho hľadia s úžasom medzi všetkými. ktorí prejavovali vieru, pretože svedectvo, ktoré sme vydali, sa medzi vami stretlo s vierou.“ — 2. Tesaloničanom 1:7–10.

Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com