Nápis 34. žalmu hovorí: „O Dávidovi, keď zamaskoval svoj zdravý rozum pred Abimelechom, ktorý ho odohnal, a odišiel.“ Dávid bol národným hrdinom v Izraeli, keď zabil mohutného filištínskeho obra Goliáša. Dávid bol pozvaný do Saulovho dvora pre jeho udatnosť a činy. Dávid zabával Saula a jeho rodinu hrou na harfe. Ženy spievali piesne, ktorých Saul zapichol tisíce, zatiaľ čo Dávid zrazil desaťtisíce — očividne hyperbola. Aj tak to s márnomyseľným kráľom príliš nepadlo.

Časom Saulova žiarlivosť a túžba eliminovať všetkých potenciálnych rivalov ho priviedli do vražedného hnevu a prinútili Dávida utiecť a žiť ako utečenec práve v krajine, ktorú bojoval za zachovanie pre Izrael. Boh v tom však zohral určitú úlohu; ako hovorí správa, na Saula prišiel zlý duch od Jehovu, takže Dávidova hudba bola jediným zdrojom úľavy pre utrápeného kráľa. Mohli by sme sa čudovať, či tento zlý duch od Jehovu nie je len ďalším spôsobom, ako povedať, že Boh dovolil zlému duchu, aby mučil kráľa. V každom prípade Jehova prevzal zodpovednosť za to, že to dovolil, pretože Saulov pomätený stav mysle mal ďalekosiahle následky.

V určitom okamihu bol Dávid nútený hľadať útočisko za nepriateľskými líniami — na území Filištíncov. Pri tej príležitosti Dávid predstieral šialenstvo, aby oklamal kráľa Achisha, aby si myslel, že je blázon. Pri čítaní žalmu však nič nenaznačuje okolnosti opísané v nadpise. Nepochybne, Boh len použil Dávidovu hroznú situáciu, aby ho inšpiroval, aby napísal, čo mu duch priviedol na myseľ. Napríklad vo verši 20 Dávid napísal: „Stráži si všetky kosti; ani jedna z nich nie je zlomená.

Takmer o 1000 rokov neskôr inšpirovaný apoštol Ján vysvetlil, že žalm sa splnil v Kristovi. Hoci bolo zvykom, že kati lámali nohy nabodnutým na stromoch a kôl, aby urýchlili smrť, keď vojaci prišli k Ježišovi, videli, že je už mŕtvy, a tak si nezlomili žiadnu z jeho kostí, ako to Jehova inšpiroval Dávida, aby to predpovedal.

Ježiš raz hovoril so Samaritánkou o živej vode a úlohe, ktorú zohral Jeruzalem v pravom uctievaní. Pokračoval a povedal jej niečo veľmi hlboké. Povedal: “Napriek tomu prichádza hodina a je to teraz, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, pretože Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali. Boh je Duch a tí, ktorí ho uctievajú, musia uctievať duchom a pravdou.”  Raz som sa rozprával s jednou nekresťanskou ženou, ktorá povedala, že od Boha je „sobecké“ chcieť byť uctievaný. je to pravda? Ježiš povedal, že Duch aktívne hľadá ľudí, ktorí by ho uctievali duchom a pravdou. Je niečo zlé s Bohom? Je potrebné Boha uctievať?

Keď vezmeme do úvahy absolútne nepochopiteľný fakt, že Boh existoval večnosť predtým, ako sa stal Stvoriteľom, potom je odpoveď jednoznačne nie. Boha netreba uctievať. Je dokonale spokojný a uzavretý do seba. Keď sa však Boh stal Otcom, jeho výtvory, aj keď boli vytvorené na jeho obraz, boli/sú menšie. Sú to stvorenia. Existuje len jedna Osoba, ktorá nie je stvorením. Je to Stvoriteľ. Keďže všetky stvorenia hľadia na svojho Vševedúceho Otca a Všemohúceho Stvoriteľa, je len prirodzené, že menší obdivujú, áno, uctievajú väčšieho.

Skutočnosť, že Boh obdaril ľudí prakticky neobmedzenou schopnosťou inteligencie a tvorivosti, je najvyšším povolaním pre stvorenie uctievať Toho, ktorý stvoril všetky veci. A tak v úvodných strofách 34. žalmu Dávid spieva: „ Vždy budem chváliť Jehovu; Jeho chvála bude neustále na mojich perách. Budem sa chváliť Jehovom; pokorní počujú a budú sa radovať. Velebme Jehovu spolu so mnou, vyvyšujme spolu jeho meno.“ Počuli pokorní a radovali sa a pridali sa k zvelebovaniu Jehovovho mena? Nie. Naozaj nie. Aspoň nie do takej miery, ako si to Boh želá.

Ako bolo zdôraznené, 20. verš predpovedal konkrétny detail v Kristovej poprave. Ale Ježiš vstal z mŕtvych, ako to predpovedali aj Dávidove žalmy. Ale to nie je ono. Kristus vysvetlil svojim apoštolom, že hoci odchádza k Otcovi, vráti sa. A po jeho návrate budú pokorní počuť. Preto prorok napísal: „ V ten deň hluchí počujú slová knihy a z šera a tmy uvidia oči slepých. Mierni sa budú veľmi radovať v Jehovovi a chudobní medzi ľuďmi sa budú radovať zo Svätého Izraela.“ – Izaiáš 29:18–19

Ako vieme, Ježiš je nazývaný synom Dávidovým – väčším Dávidom. To platí najmä pri jeho návrate. Vtedy sa stane ako Dávid – kráľ bojovník, ktorý zabije všetkých Božích nepriateľov, v konečnom dôsledku rozbije národy a odstráni zlého boha, ktorý vládne svetu od začiatku v Edene. Ale tí, ktorí sú v spojení s Kristom, keď sa vráti, prevezmú vedenie pri zvelebovaní Ježišovho Boha a Otca. Budú učiť tých, ktorí hľadajú Boha: „Poďte, synovia moji, počúvajte ma; naučím vás bázeň pred Jehovom. (oproti 11)

Ale keďže budú nejaký čas v tele, budú prenasledovaní a lovení ako zvieratá, tak ako Dávid, hoci ho Boh pomazal za kráľa Izraela. Napriek tomu sa Jehova stane ich Spasiteľom: “Pýtal som sa Jehovu a on mi odpovedal. Vyslobodil ma zo všetkých mojich strachov. Tí, ktorí naňho hľadeli, sa rozžiarili, ich tváre sa nedali zahanbiť. Tento ponížený volal a Jehova počul. Zachránil ho zo všetkých jeho tiesní. Jehovov anjel táborí všade okolo tých, ktorí sa ho boja, a ten je šťastný, Jehova je šťastný a zachraňuje ich. ho.”

Dávid sa pri niekoľkých príležitostiach pýtal Jehovu, keď bol na úteku pred svojím vražedným svokrom, a Boh mu odpovedal. Počas parúzie tí, ktorí sú v spojení s Ježišom, uvidia jeho tvár. Budú žiariť, žiariť ako slnko v Kráľovstve svojho Otca. A veru, v porovnaní s veľkým súžením alebo s tým, čo Ježiš nazval veľkým súžením, neexistuje žiadna núdza. Vtedy príde na pomoc Jehovov anjel, ktorý skráti súženie pre vyvolených.

Hoci Ježiš povedal, že nás vydajú na smrť a zavraždia bývalí bratia a rodinní príslušníci, nezlomí nám ani kosť, aby som tak povedal. Namiesto toho sa mihnutím oka zmeníme. Sú to naši prenasledovatelia, ktorých postihne katastrofa. Dávidov žalm sa uzatvára: „Katastrofa zabije zlých; tí, ktorí nenávidia spravodlivých, budú uznaní vinnými. Jehova vykupuje život svojich služobníkov; nikto z tých, ktorí sa k nemu utiekajú, nebude uznaný vinným.“

Komentáre a otázky zasielajte naadresu: mildson@gmail.com