Kto je Satan Diabol? Je to fikcia, mýtus? Je to naozaj červenkasté, rohaté stvorenie s chvostom a vidlami? Možno sú diabli a démoni len pozostatkami poverčivého temného stredoveku? Vážne, kto by mohol uveriť, že Satan skutočne sídli v podzemnom pekle, kde večne mučí nešťastné duše, ako to katolícka cirkev a jej mnohé odnože učili po stáročia?

Ale ak existuje taký tvor, odkiaľ prišiel? Stvoril Boh diabla? Ak nie, čo sa stane s tým, ktorého Ježiš označil za zlého?

Biblia je jediným zdrojom pravdy. Niektorí sa môžu neveriacky posmievať, ale nemôžu vyvrátiť Bibliu. Je to preto, že Sväté písmo je Božím dielom, inšpirovaným Jehovom, Bohom pravdy. Bohužiaľ, mnohí z tých, ktorí tvrdia, že veria Biblii, jej nerozumejú.

Podľa jediného človeka, ktorý skutočne poznal Satana vo svojom predchádzajúcom živote v nebi, Ježiš povedal, že Diabol bol otcom lži a vládcom sveta.

Ako však k tejto situácii došlo? Ako sa zlý duch stal otcom lži a vládcom sveta? Ak je Jehova Všemohúci, prečo jednoducho neporazí tohto zlého boha, ktorý vládne svetu posledných 6000 rokov?

Jehovova Kniha pravdy má odpovede.

Dávno predtým, ako Boh stvoril vesmír s jeho nespočetnými hviezdami a nespočetnými galaxiami, sa Boh stal Otcom pre milióny synov v duchovnej ríši. Boh je samozrejme duch. A duchovia žijú mimo fyzického rozmeru. Nie sú tvorení atómami a molekulami, ktoré definujeme ako hmotu. Nepodliehajú ani silám ako gravitácia. Boh prirovnáva svojich duchovných synov k ohňu. To nám pomáha pochopiť, že duchovia sú vyššie, nadradené, energetické formy života.

Je viac než pravdepodobné, že duchovia sa pohybujú rýchlejšie ako rýchlosť svetla, a preto sú pre ľudí neviditeľní. Vo vzťahu k Bohu sú jeho duchovní synovia sami bohmi, hoci sú smrteľní. Preto sa nesmrteľný Jehova nazýva Bohom bohov.

Rovnako ako u ľudí, Boh stvoril svojich duchovných synov so slobodnou vôľou. Je to Boží zámer, jeho očakávanie, že jeho inteligentné stvorenie ho bude nadovšetko milovať. Ktorý rodič by nechcel byť milovaný a ctený svojimi deťmi? Láska však musí byť dobrovoľná. Bola by to inak láska?

Takže tí mnohí jednotlivci, ktorých Boh stvoril v duchovnej dimenzii, sa môžu rozhodnúť nemilovať Boha – to znamená, že sa môžu vydať sebeckou cestou proti vôli svojho Otca. Môžu milovať seba viac ako Boha, ak sa tak rozhodnú. Môžu sa vzbúriť proti Bohu – ísť svojou vlastnou cestou. A presne to sa stalo.

V nebeskej ríši sú rôzne druhy duchov. Je tu archanjel menom Michael a sú tam serafíni, cherubíni a anjeli. Biblia o nich veľa nehovorí. Na začiatku však všetci uctievali Jehovu Boha a slúžili mu.

Ezechielovo proroctvo vrhá určité svetlo na pôvod duchovného tvora, ktorý sa stal známym ako Satan, Diabol. Keď Jehova hovoril týrskemu kráľovi, prostredníctvom svojho proroka povedal toto: „Bol si vzorom dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v kráse. Bol si v Edene, v Božej záhrade. Tvoj odev zdobili najrôznejšie drahokamy: rubín, topás, jaspis, chryzolit, ónyx, jadeit, zafír, tyrkys a smaragd, všetky vsadené do zlata, pripravené v deň, keď si bol stvorený. Dosadil som ťa za pomazaného cherubína ochrancu. Bol si na Božom svätom vrchu a prechádzal si sa medzi ohnivými kameňmi. Odo dňa svojho stvorenia si konal bezchybne, až kým sa v tebe nenašla skazenosť.” – Ezechiel 28:11-15

V Edene boli len dvaja ľudia. Prvý muž a žena. Malo by byť zrejmé, že kráľ Týru nebol v rajskej záhrade. Uvedený opis stvorenia ozdobeného každým drahým kameňom nám má sprostredkovať slávu, ktorú Boh udelil svojim duchovným synom. A jeden anjelský syn dostal od Boha zvláštne poverenie slúžiť ako pomazaný krycí cherubín v Edene. Inými slovami, bol strážnym anjelom Adama a Evy. Bol dokonalý, rovnako ako Adam a Eva. Ako sa teda tento slávny cherubín stal nespravodlivým?

Ježiš povedal, že diabol bol otcom lži. Nikto predtým neklamal. Aké bolo prvé klamstvo? Satan povedal Eve: „Nezomrieš”.

Boh prikázal prvému páru, aby nejedol ovocie z určitého stromu. Bol špeciálny. Patril Bohu a predstavoval jeho právo ako Stvoriteľa určovať pre svoje stvorenia, čo je dobré a čo zlé.

Pridelený anjel si zrejme vypestoval závisť voči Bohu spolu s pýchou a namyslenosťou na vlastnú múdrosť a krásu.  Zakrývajúci cherub, ktorý túžil po uctievaní, ktoré patrilo výlučne Stvoriteľovi, vymyslel plán, ako zviesť Evu, aby uverila, že Boh klamal.

Prefíkaný cherub, podobne ako bábkoherec bruchomluvec, vyvolal dojem, že had hovorí, a Eva, ktorá v tom čase mohla mať len pár dní, počúvala. Prefíkane položil nevinne znejúcu otázku: „ „Naozaj vám Boh nedovolil jesť zo všetkých stromov v záhrade?“

Na to žena povedala hadovi: „Ovocie zo stromov v záhrade smieme jesť. Ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nebudete z neho jesť ani sa ho nedotknete, inak zomriete.‘“

Na to had povedal žene: „Určite nezomriete. Boh vie, že v deň, keď z neho zjete, otvoria sa vám oči a budete ako Boh: budete vedieť, čo je dobré a čo zlé.“ (1. Mojž. 3:1-5)

Trúfalý cherubín nielenže klamal, ale spochybňoval Boží charakter a obvinil ho zo sebeckého odopierania Eve, a teda aj všetkých ostatných, niečoho, na čo máme právo.

Žalobcovi bol umožnený čas , aby Boh mohol odpovedať. Samozrejme, keď Adam a Eva nakoniec zomreli, ukázalo sa, že Satan klamal. Jedenie zakázaného ovocia malo za následok smrť, presne ako Jehova varoval. Ale ako mohol Boh ukázať, prečo nie je príliš nadradený a mocný na to, aby dovolil niekomu inému, aby si sám určoval, čo je správne a čo nesprávne?

Božou odpoveďou na Diablovo ohováranie je kresťanstvo — najmä konečný výsledok kresťanstva.

Na rozdiel od satanskej lži, že ľudia majú nejakú nesmrteľnú dušu, ktorá prežije smrť tela, Biblia celkom jasne ukazuje, že ľudia sú smrteľní. Ježiš to vysvetlil veľmi jednoducho. Povedal: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu; radšej sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu aj telo v gehenne.” (Mat. 10:28)

Najpopulárnejšie preklady Biblie hovoria, že telo aj duša sú zničené v pekle, ale Ježiš nepoužil slovo Hádes. Povedal Gehenna. Gehenna bola skutočným miestom. Bolo to údolie na okraji mesta Jeruzalem. Išlo v podstate o smetisko, kde sa hádzali mŕtve telá zvierat. Na zničenie odpadu sa pálila síra, pridávali sa kúsky síry. Dokonca aj mŕtve telá zločincov, ktorí sa považovali za nehodné dôstojného pohrebu, boli hodené cez okraj (hradieb) do ohňa Gehenny. Takže Ježiš použil dobre známe miesto Gehenna na znázornenie večnej smrti.

Namiesto dokazovania, že duša je nesmrteľná, nás Ježiš nabádal, aby sme sa báli Boha, pretože on môže v gehenne zničiť telo aj dušu. Čo tým Ježiš myslel? Postavil do protikladu dva typy smrti. Dočasná smrť a trvalá smrť. Ľudia nás môžu zabiť, ale nemôžu zabrániť Bohu, aby vzkriesil mŕtvych. Ak však urobíme kompromis vo viere, aby sme si zachránili život, ako tvrdil Satan, Boh nie je povinný nás vzkriesiť. V takom prípade by smrť bola trvalá.

Keďže Ježiš priniesol tak mimoriadnu obeť, nielenže opustil svoje miesto v nebi a svoje božstvo, Ježiš sa nechal popraviť ako obyčajný zločinec. Kristus dokázal, že Satan klamal, keď v prípade Jóba Diabol tvrdil, že ľudia sa obrátia Bohu chrbtom, aby si zachránili život. Kvôli Ježišovej vernosti až na smrť Boh nielenže priviedol Ježiša späť z hrobu (niektoré preklady hovoria, že Ježiš sa vrátil z pekla), ale Boh dal Ježišovi niečo, čo predtým nemal. Čo je to? Život sám v sebe. Ježiš povedal : „Ako má Otec život sám v sebe,  tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.“. (Ján 5:26)

Mať život sám v sebe znamená nesmrteľnosť. Jehova je zdrojom všetkého života. To preto, že vždy mal život sám v sebe. Nikto nedal Bohu život. Vždy bol nažive a vždy bude. Ale ako človek Ježiš nemal život sám v sebe. Spoliehal sa na Boha, že ho privedie späť z mŕtvych. Ale teraz, keď Ježiš žije, už nikdy nemôže zomrieť. Je to preto, že je teraz (v tomto zmysle) ako Otec, má život sám v sebe.

Malo by to byť samozrejmé, ale ak nie, podotknem, že ani anjeli nemajú život sami v sebe. Takže aj keď Boh zamýšľal, aby Adam a Eva a všetci ich potomkovia žili večne, ľudia nemajú život sami v sebe. Musia sa spoliehať na to, že Boh im poskytne všetko potrebné pre život.

Ale Ježiš naznačil, že aj ďalší budú mať život sami v sebe. Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň; lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto sa živí mojím telom a pije moju krv, zostáva v spojení so mnou a ja v spojení s ním.” – Ján 6:53-56

Byť v jednote s Kristom je možné len vtedy, ak ťa Boh pomaže svätým duchom a splodí ťa ako duchovného syna, tak ako to urobil s Ježišom, keď bol pokrstený. Nakoniec si Boh predsavzal, aby 144 000 ľudí mali život sami v sebe. To znamená, že už nebudú závislí na Bohu aby zostali živí.

Teoreticky by sa mohli sami rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie, a ísť svojou vlastnou cestou, rovnako ako to urobili niektorí anjeli. Vieme však, že keďže budú poznať Jehovu na rovnakej úrovni ako Ježiš, budú vždy verní Tomu, ktorý im umožnil aby mali život sami v sebe.

Preto sa obvinenie ohováračského cherubína, že Boh je príliš sebecký na to, aby dovolil niekomu zdieľať túto jeho výsadu, ukáže ako lož. Najväčším ponížením pre Satana je, že Boh má v úmysle dať všetko svojmu prvorodenému synovi, vrátane jeho trónu a dokonca uctievania — presne to, po čom zakrývajúcí cherubín (chamtivo) túžil.

Vo svojom liste Hebrejom Pavol vysvetlil, že vďaka tomu, čo Ježiš urobil ako človek, ho Boh povýšil nad anjelov a keď privedie svojho prvorodeného na svet druhýkrát, odkazujúc na druhý príchod Krista, Boh prikáže jeho anjelom, aby sa mu klaňali. A čo je ešte viac ohromujúce, keď Kristus zničí Diabla, odovzdá moc a autoritu, ktorú mu dal Boh, a podriadi sa Tomu, ktorý mu všetko podriadil.

Čo sa týka diabla, čas, ktorý má na to, aby sa hral na boha, vypršal. Vráťme sa k proroctvu Ezechiela, kde Božie slovo odhaľuje Satanov osud: „Pre hojnosť tvojho kupeckého tovaru naplnili tvoje vnútro násilím, a začal si hrešiť. A odstránim ťa z Božieho vrchu ako znesväteného a zničím ťa, ó, prikrývajúci cherubín, zo stredu ohnivých.” (Ez. 28:16)

Keďže je zrejmé, že prikrývajúci cherubín nebol zničený, keď Nabuchodonozor viedol úspešné, ale vyčerpávajúce 13-ročné obliehanie Týru, aké je spojenie medzi Satanom a kedysi presláveným mestom Týrus?

Týrus predznamenáva moderné mesto Londýn, ktoré posledné tri storočia slúžilo ako hlavné mesto Anglického impéria. Podrobnosti o tomto spojení sú uvedené v knihe “Sám Jehova sa stal kráľom” v kapitole s názvom Londýn — satanov trón .

Tu je úryvok z knihy:

V 27. kapitole Ezechiela je prorokovi prikázané, aby zložil žalospev nad pádom Týru. Úvodné slová žalospevu hovoria o Týre: „Ó ty, ktorá bývaš pri vstupoch do mora, obchodníčka národov na mnohých ostrovoch”. Fenické pobrežné mesto Tyrus je zaznamenané v histórii ako dominanta Stredozemného mora so svojou flotilou obchodných lodí, ktoré dokonca brázdili vody severného a južného Atlantiku.

Opis Týru ako „tá ktorá má obydlia pri vstupoch do morí“ sa však týka najmä londýnskeho Britského impéria. Počas dní formálneho impéria ovládalo prakticky všetky hlavné vodné cesty na celom svete. To bolo životne dôležité vzhľadom na skutočnosť, že londýnske impérium bolo námorným impériom.

Jedným z najdôležitejších „vchodov do mora“ je prirodzená morská brána cez Gibraltársky prieliv. Samozrejme, Gibraltársky prieliv je životne dôležitá vstupná brána spájajúca Atlantický oceán a Stredozemné more. Zaujímavé je, že Féničania a Tyrčania kedysi držali aj túto námornú bránu a posledných niekoľko storočí to bola britská pevnosť. Gibraltár bol strategickým britským aktívom počas oboch svetových vojen.

Suezský prieplav je ďalšou životne dôležitou vodnou cestou, ktorá umožňuje prechádzať z Indického oceánu cez Červené more do Stredozemného mora bez toho, aby museli plávať okolo Afriky. Pre britské imperiálne záujmy bolo obzvlášť dôležité kontrolovať brány Gibraltáru a Suezského prieplavu, pretože to Británii umožnilo priamejší prístup k jej najdôležitejšej kolónii v tom čase – Indii. Do roku 1900 boli britské námorné základne udržiavané po celom svete na strategických škrtiacich bodoch (úžinách), čo umožnilo Londýnu prítomnosť prakticky na každej hlavnej námornej ceste na planéte. Napríklad od roku 1860 tichomorská flotila Kráľovského námorníctva sídli v Esquimalte v Britskej Kolumbii. Na atlantickej strane západnej pologule sa britské námorníctvo udržiavalo v Halifaxe v Novom Škótsku, ako aj na Bermudách, Jamajke a Svätej Lucii. Na opačnej strane Atlantiku sídlilo Kráľovské námorníctvo v Gibraltári a Freetowne v africkej kolónii Sierra Leone. Od roku 1814, po vymanení sa spod kontroly holandských kolonialistov, Briti zriadili námornú prítomnosť v Kapskom Meste v Južnej Afrike, čo im umožnilo kontrolovať námorné trasy okolo južného cípu Afriky. Na východnej strane Afriky sa na prelome 20. storočia kráľovské námorníctvo nachádzalo v Mombase v Keni. Medzi ďalšie kritické škrtiace body patrili Aden a Jemen – ktorý bol pri vstupe do južného konca Červeného mora, kde sa spája s Indickým oceánom. Zo základní v Bombaji, Cejlóne, Singapure, Hong Kongu a Sydney ovládala Británia životne dôležité vodné cesty indického subkontinentu a celého Orientu, ako aj námorné cesty na nespočetných ostrovoch južného Pacifiku. Niet pochýb, že Veľká Británia kedysi sedela pri „vchodoch do morí“ a do veľkej miery to tak robí dodnes.

Ale okrem kontroly dôležitých námorných trás, námorných brán a ďalšej životne dôležitej infraštruktúry, Koruna (Crown) udržiava virtuálne impérium zložené z desiatok ostrovov roztrúsených po siedmich moriach zemegule – Anguilla a Barbuda, Bermudy, Falklandy, Britské Panenské ostrovy, Jamajka, Šalamúnove ostrovy, Svätá Helena a Kajmanské ostrovy, aby sme vymenovali aspoň niektoré. Z nich sa Kajmanské ostrovy zdajú byť najdôležitejšie – slúžia ako virtuálna moderná pirátska zátoka na pranie špinavých peňazí z drog, daňových únikov a iných nelegálnych operácií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom tisícok hedžových fondov, ktoré sú tam zaregistrované.

Od roku 2007 je z takmer 10 000 hedžových fondov na svete viac ako 8 000 registrovaných na Kajmanských ostrovoch. Pre ostrovné zoskupenie s celkovým počtom obyvateľov menej ako 60 000 to znamená, že na každých 7,5 človeka na ostrovoch pripadá jeden hedžový fond. Skutočne, bez ohľadu na to, do akej miery Týrus kolonizoval oblasť Stredozemného mora, môžeme si byť istí, že prorokove slová platia ešte viac pre oveľa väčšie, rozsiahle, Britské impérium: „V srdci šírych morí sú tvoje územia.“ (Ezechiel 27:4a)

Ezechiel 27:15 tiež presne opisuje britský námorný systém a hovorí o ňom: „Mnohé ostrovy boli obchodníkmi, ktorých si zamestnával.

Stojí za zmienku, že tri kapitoly Ezechiela sú venované Týru, po ktorých nasledujú tri kapitoly odsudzujúce Egypt. Spolu, Týrus a Egypt predstavujú anglo-americkú duálnu svetovú veľmoc. Je zaujímavé, že vodca Týru je opísaný ako dozorca nad Edenom, zatiaľ čo Egypt je opísaný ako najväčší strom v rajskej záhrade. To zodpovedá realite, že Londýn rôznymi spôsobmi získal kontrolu nad politickými a ekonomickými záležitosťami Ameriky.

Keďže Satan je neviditeľným bohom tohto systému, rozsudok proti nemu sa prejaví na zemi pádom protiobrazného Týru. Jehova povedal: „ Tvoje srdce sa stalo povýšenecké pre tvoju krásu. Pre svoju žiarivú nádheru si zničil svoju múdrosť. Ja ťa zhodím na zem. Ja ťa postavím pred kráľov, aby sa na teba pozerali. (Urobím ti predstavenie pred kráľmi) Množstvom svojich previnení, pre nepoctivosť svojho kupeckého tovaru (pre svoje nečestné obchodovanie) si znesvätil svoje svätyne. A vyvediem z tvojho vnútra oheň. (Spôsobím, že v tvojom strede vypukne oheň a strávi ťa.) Ten ťa pohltí (strávi ťa)  A pred očami všetkých, čo ťa vidia, urobím z teba popol na zemi. A všetci, čo ťa poznajú v národoch, sa budú na teba istotne uprene pozerať v ohromení. Staneš sa náhlym zdesením a nebude ťa viac na neurčitý čas. (Tvoj koniec bude náhly a hrozný a navždy prestaneš existovať.)““ (Ez. 28:17-19)

12. kapitola Zjavenia odhaľuje, že keď sa Kristus ujme svojej vlády, v nebi okamžite vypukne vojna. Michael, Ježišovo nebeské meno, bude spolu s anjelmi bojovať s Diablom a jeho démonskými anjelmi. A budú zhodení dolu na Zem .

Z 13. kapitoly Zjavenia je zrejmé, že Satanovo vyhnanie bezprostredne predchádza smrteľnú ranu spôsobenú hlave šelmy. Ezechielovo proroctvo vyjadruje zabitie hlavy šelmy ako zničenie mesta Týru.

„Nečestné obchodovanie“ Londýna je dobre známe. Systém plávajúcej výmeny MMF bol navrhnutý Londýnom a používal sa na rabovanie a zbedačovanie národov. Londýn je nielen hlavným centrom denného obratu v devízových menách troch biliónov dolárov, z ktorých väčšina sú finančné špekulácie a nemajú nič spoločné so skutočným obchodom s tovarom, ale je aj centrom výmeny derivátov. Hodnota derivátov sa v súčasnosti odhaduje na viac ako dva kvadrilióny dolárov. A na londýnskej burze derivátov sa denne zobchoduje viac ako 10 biliónov dolárov bezcenných derivátov. 

Oheň, ktorý vypukne uprostred Týru na Temži, bude predzvesťou pádu Satana. Pravdepodobne to bude vyjadrené náhlym kolapsom finančného systému so sídlom v Londýne a v menšej miere aj jeho dcérskej spoločnosti v USA, Wall Streetu.

Systém už takmer skolaboval v roku 2008 a znova v roku 2019. Pod rúškom pomoci pri pandémii boli do bankového systému napumpované bilióny dolárov, aby znovu nafúkli spľasnutú bublinu. Vzhľadom na krehkosť kasínovej ekonomiky neexistuje spôsob, ako prežiť totálnu streľbu medzi jadrovými mocnosťami. Ako povedal Ježiš, nikto nevie dňa ani hodiny, ale systém vybudovaný na úžerníctve, fajčení, drog, praní špinavých peňazí a vykorisťovaní, nehovoriac o špekuláciách riadených počítačom, nemôže pokračovať donekonečna.

Náhly krach súčasného systému bude znamenať začiatok konca pre Satana, Diabla a sveta, ktorému vládne.

—————-