Keď Ježiš kráčal po zemi počas svojej krátkej trojročnej služby, vysvetlil svojim najbližším nasledovníkom, že hoci hebrejské proroctvá predpovedajú, že Mesiáš bude vládnuť naveky a že Ježiš bol skutočne ustanoveným Mesiášom alebo Kristom, musí najskôr odísť, aleže neskôr sa však vráti! Učeníci hneď nechápali, čo hovorí Ježiš. Ale neskôr to pochopili. Ježišov odchod znamenal, že sa mal vrátiť do svojej pôvodnej sféry v duchovnej ríši – späť do neba. 40 dní po jeho zmŕtvychvstaní boli Kristovi apoštolovia osobne svedkami toho, ako Ježiš sa vzniesol zo zemi a vystúpil do oblakov. Samozrejme, Ježiš nebol fyzicky transportovaný do horných oblastí atmosféry a do vesmíru. Človek nezíska prístup k Jehovovej doméne cestovaním časom alebo priestorom. Ľudské oči nevideli, keď vstúpil cez portál, ktorý vedie k inej dimenzii – svetu, ktorý je prísne prístupný iba pre nepozemšťanov. Okrem toho bol Ježiš usmrtený ako človek. Jeho ľudskosť bola navždy obetovaná ako požadované výkupné pre ľudstvo. Jeho vzkriesenie bolo duchovné. Ale ako je to možné pre duchov/anjelov, Ježiš zhmotnil telo, aby mohol komunikovať so svojimi učeníkmi.
Faktom je, že v tom čase učeníci nemali vieru a neboli schopní prijať Ježišovo zmŕtvychvstanie ako ducha. Bolo teda nevyhnutné, aby sa im Ježiš zjavil v rozpoznateľnej ľudskej podobe, aby ich doslova presvedčil skutočnosťou, že bol skutočne nažive. Avšak jeho vzkriesenie, zhmotnené fyzické telo, bolo nepochybne rozpustené, hneď ako Ježiš zostal mimo tých, čo boli na zemi, potom, čo vystúpil do oblaku. Písmo hovorí, že Ježiš bol zo vzduchu prijatý do oblaku.
Jeho viditeľný vzostup však bol dosiahnutý, aby preukázal skutočnosť, že Kristus sa skutočne vrátil k Otcovi. Preto Boh zariadil, aby sa na túto udalosť zúčastnilo toľko očitých svedkov. Spolu s dvanástimi apoštolami (v tom istom čase jedenástimi) bolo aj 500 učeníkov, ktorí videli Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní, z ktorých niektorí mohli byť dokonca po ruke pre vzostup. Mali tvoriť jadro kresťanského zhromaždenia, ktoré sa čoskoro vyvinie a Kristus ich použil na svedectvo o tom, čoho boli svedkami – o zmŕtvychvstaní a vzostupe Krista do neba. V tom okamihu, keď Ježišovi učeníci hľadeli na úžasnú podívanú, sa medzi nimi náhle objavili dvaja anjeli – pýtali sa udiveného davu, prečo tam stáli a hľadeli do neba, keď bol ten istý Ježiš predurčený vrátiť sa tak, ako odišiel.
Aby sme to vyjasnili: Aký bol spôsob Pánovho odchodu? Išiel sám Ježiš na púšť a jednoducho zmizol? Stúpal Kristus v úplnom verejnom pohľade neveriacich? Opäť nie. Pred svojím nanebovstúpením stál Ježiš uprostred svojich učeníkov a dal im konkrétne pokyny. Potom Ježiš opustil svoju spoločnosť a vyšiel na oblohu. Ak sa má Kristus vrátiť rovnakým spôsobom, ako odišiel, tak ako to potvrdili anjeli, potom je rozumné, aby Ježiš zostúpil z neba a znova kráčal medzi svojimi učeníkmi – aby to bola definitívne istá viditeľná parousia-prítomnosť. To neznamená, že Ježiš sa znova zjaví ako človek. Keď Ježiš vystúpil k Otcovi, teraz má oslávené duchovné telo. Je to to oslávené telo, ktoré Ježiš prejaví vyvoleným.
Je zaujímavé, že 500 učeníkov, ktorí videli Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní, a tí, ktorí boli svedkami Kristovho vzostupu, neboli v tom čase ani pomazaní. Duch pomazania sa nevylial až desať dní potom, čo Kristus vystúpil späť k Otcovi. Podobne aj muž Saul, v tom čase farizej, ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom, bol jediným človekom, ktorý videl Kristov prejav po vzostupe, a preto Pavol neskôr vysvetlil, že je ako predčasne narodený muž. V akom zmysle sa Paul predčasne narodil? Zatiaľ čo 500 videl Krista, ktorý sa zjavuje ako človek, Pavol videl Kristov pohľad, ktorý sa prejaví jeho pozemským učeníkom počas parousie – bude to slávny prejav.
Rovnako ako apoštolovia neboli pomazaní, keď boli svedkami Krista, ktorý vystúpil na nebesia, nebol ani Saul pomazaný, keď bol oslepený nadprirodzeným prejavom Krista na ceste do Damašku. Aký to má význam? Po prvé, to neznamená, že Ježiš sa počas parousie prejaví neanonymovaným osobám. Dôležitosť skutočnosti, že sa Ježiš zjavil nepomazaným osobám v prvom storočí, je, že slúži ako predzvesť. Predzvesť čoho? Predzvesťou skutočnosti, že pomazané osoby, ktoré prežívajú Kristov zjav, sa premenia na samotný obraz Božieho Syna. Bude to dokončenie pomazania. Rovnako ako Saul a 500 boli pomazaní krátko po tom, ako uvideli Ježiša, keď sa zjavil z duchovnej ríše, aj vyvolení, ktorí sú po ruke počas parousie, dostanú celú mieru Jehovovho svätého ducha. To je niečo, čo nikto (iný ako Kristus) nikdy predtým nezažil. Toto je predpovedané v 2. kapitole Joela, ako aj v iných hebrejských proroctvách, pokiaľ ide o to, že Boží duch bude vyliatý na posledné dni na synov a dcéry Božie.
Ježiš svoju prítomnosť (parousiu) prirovnal k blesku, ktorý vrhá svoje svetlo na celú oblohu. Čo tým Ježiš myslel? Zdá sa, že porovnanie Ježišovej prítomnosti s doslovnými zábleskami elektrónov, ktoré vychádzajú z neba so svetlom, naznačuje, že na rozdiel od jeho vzkriesenia, Ježišova prítomnosť nebude na nejakom určitom pozemskom mieste. Preto Ježiš varoval svojich nasledovníkov, aby kategoricky zavrhli všetky ohlasovania, že Kristus je tu na púšti; alebo tam, vo vnútorných komorách. Rovnako ako je možné vidieť pruh blesku pre mnohých, mnoho kilometrov od seba vzdialených ľudí, rovnakým spôsobom, Ježiš je teraz schopný okamžite sa zjaviť v okamihu, z neviditeľnej ríše, všetkým Bohom vyvoleným, ktorí sú rozptýlení po celom svete. Takýto prejav má určite transformačný účinok na jeho pozorovateľov.
