Časť 11

Zatiaľ čo „sväté mesto“ bude 42 mesiacov šliapané národmi, dvaja svedkovia budú prorokovať v rovnakom období (v tom istom čase), vyjadrenom ako 1 260 dní.

Hoci čitatelia Biblie majú aspoň okrajový záujem o proroctvo dvoch svedkov, zdá sa, že nikto – vrátane vedenia Jehovových svedkov – sa nikdy nezamyslel nad tým, prečo sú nazvaní „dvaja svedkovia“ alebo nad tým, čoho môžu byť svedkami.

Mojžišov zákon stanovoval, že každú vec potvrdzuje svedectvo dvoch svedkov. Je to teda právny predpis.

Aby sme pochopili úlohu týchto dvoch svedkov, mali by sme zvážiť význam Mojžiša a Eliáša, ktorí sa objavili vo videní Premenenia. Je to preto, že hoci Zjavenie ich nemenuje, títo dvaja svedkovia sú opísaní ako osoby, ktoré vykonávajú mocné skutky podobné tým, ktoré boli skutoční Mojžiš a Eliáš splnomocnení vykonať počas svojej služby.

Mojžiš teda predstavuje Zákon, keďže bol prostredníkom zmluvy Zákona. Ten sa často dokonca nazýva Mojžišov zákon.

Eliáš bol najvýznamnejším prorokom. Je to ironické, nakoľko Eliáš nenapísal žiadnu z prorockých kníh Hebrejských písiem. Namiesto toho vykonal mnoho mocných skutkov, ako napríklad prvé známe vzkriesenie. „Eliáš“ je tiež predchodcom Krista. Ježiš označil Jána Krstiteľa za proroka Eliáša v prvom storočí.

Tak ako Mojžiš vopred ohlásil desať rán, Eliáš odpadlíckemu izraelskému kráľovi oznámil, že nebude pršať, iba ak na jeho príkaz. Izraelskú krajinu zasiahlo (sužovalo) veľké sucho 42 mesiacov.

Eliáš tiež privolal oheň z neba, aby presvedčil Izraelitov uctievajúcich Baala, že Jehova je pravý Boh, a neskôr dvakrát privolal oheň z neba, aby pohltil tých, ktorí boli poslaní zatknúť Jehovovho proroka.

Mojžiš a Eliáš spolu predstavujú Zákon a Prorokov – súhrn Božieho jednania s Izraelom počas 15 storočí, ktoré vyvrcholilo Kristom. Preto Ježiš povedal, že neprišiel zrušiť Zákon a Prorokov, ale naplniť ich.

Hoci Pavol vysvetlil, že Boh pribil Zákon na kôl spolu s Kristom, proroctvá sa úplne nenaplnili životom a smrťou Mesiáša, ďaleko od toho. Nepoukazujú všetky proroctvá v konečnom dôsledku na druhý príchod a ustanovenie Kráľovstva v záverečnej časti dní? Bezpochyby je to tak.

Obzvlášť pozoruhodné je, že záverečné slová Malachiáša, poslednej knihy Hebrejských písiem, spomínajú Mojžiša aj Eliáša a Eliášov príchod umiestňujú (zaraďujú) do ohnivého Jehovovho dňa: „Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša, na nariadenia a právne predpisy (na predpisy a sudcovské rozhodnutia), ktoré som mu dal na Horebe pre celý Izrael (aby ich poslúchal celý Izrael). Skôr ako príde Jehovov veľký deň, ktorý naháňa strach (bázeň vzbudzujúci ), vám pošlem proroka Eliáša.  Urobí srdce otcov podobné srdcu synov a srdce synov podobné srdcu otcov (on obráti srdcia otcov späť k synom a srdcia synov späť k otcom), aby som pri svojom príchode (skutočne) neudrel zem a nespustošil ju (neodsúdil ju na zničenie).“  (Mal. 4:4-6)

A preto sa Mojžiš a Eliáš objavili vo videní Premenenia, ktoré je predzvesťou parúsie. Vtedy sa naplní nová zmluva a proroctvá vrátane Zjavenia a posvätné tajomstvo sa zavŕši.

Mojžiš a Eliáš zažili podobné skúsenosti. Obaja mali blízke stretnutia s Bohom na vrchu Horeb, známom aj ako vrch Sinaj – „vrch pravého Boha“.

„ZEMETRASENIE ZABILO SEDEM TISÍC OSôB“

Keď Eliáš utekal pred vražednou Jezábel, ukryl sa v jaskyni na Horebe a Jehova zostúpil na vrch. A keď pravý Boh „prechádzal okolo“, strhla sa prudká víchrica, po ktorej nasledovalo veľké zemetrasenie, ktoré rozštiepilo hory a útesy, a po vetre a zemetrasení prišiel oheň. Ale Jehova nebol v zemetrasení, vetre ani v ohni. Keď sa hora upokojila/ustálila/, Eliáš stál pri vchode do jaskyne a prekryl si tvár plášťom, keď počul, ako k nemu hovorí pokojný, tichý hlas. Jehova okrem iného proroka informoval, že nie je (nezostal) sám; Boh má 7 000 ľudí, ktorí nepokľakli pred Baalom.

Apoštol Pavol citoval toto vyhlásenie a aplikoval (použil) ho na objavenie sa (vystúpenie) pomazaných kresťanov v prvom storočí, ktorých Kristus kúpil pre Boha, keď povedal: „Ale čo mu Boh odpovedal (čo mu však hovorí božské vyhlásenie)? „Mám ešte (ponechal som si) 7 000 ľudí, ktorí nekľakali (nesklonili kolená) pred Baalom.“ A tak aj v tomto čase je tu ostatok (tak aj v súčasnosti je zvyšok), vybratý (našiel ostatok podľa vyvolenia) vďaka nezaslúženej láskavosti.“ – Rimanom 11:4–5

Inšpirovaný apoštol označil 7 000 za „zvyšok“(pozostatok). To je zvláštne, nakoľko s najväčšou pravdepodobnosťou v tom čase, keď Pavol písal svoj list Rimanom, bolo kresťanov oveľa viac ako 7 000. A teda prečo by pôvodných kresťanov nazýval „zvyškom“? Pravdou je, že pôvodní kresťania všetci boli Židia, takže sa dalo chápať, že boli iba ostatkom Izraela. Pavol však písal nežidovským kresťanom.

Výraz „zvyšok/ostatok“ sa objavuje v 12. kapitole Zjavenia v súvislosti s drakom, ktorý odchádza viesť vojnu proti ostatku (zostávajúcim zo) semena ženy po tom, čo Kristovo Kráľovstvo príde k moci. Zdá sa, že sám Pavol prorocky hovoril, pričom 7 000 tvoriacich ostatok, alebo „zvyšných / zostávajúcich “, ako to formuluje Preklad nového sveta , vzťahoval na tých posledných zapečatených, ktorí uvidia Krista tvárou v tvár. Práve na nich sa totiž vzťahujú záverečné slová listu Rimanom: „Boh, ktorý dáva pokoj, čoskoro rozdrví Satana pod vašimi nohami.“ (Rim. 16:20)

Všimnite si, prosím, že v 11. kapitole Zjavenia sa v súvislosti s dvoma svedkami spomína 7 000. A tak ako sú títo dvaja svedkovia zabití, aj tých 7 000 sú zabití, akoby pri veľkom zemetrasení. Pripomeňme si, že Jeruzalemom otriaslo veľké zemetrasenie, keď bol Ježiš zabitý. Takže títo dvaja svedkovia symbolizujú kolektív vyvolených, zatiaľ čo 7 000 odhaľuje skutočný počet svedkov Kristovej parúsie.

Čo sa týka tých, ktorí pracujú pod vplyvom teokratického klamu Strážnej veže, môžete si byť istí, že tých 7 000 neboli osoby, ktoré boli symbolicky zabité v roku 1918, keď požiadali o odstránenie svojich mien zo zoznamov členov cirkvi. Uvedomujú si vôbec Jehovovi svedkovia, že Strážna veža robí takéto smiešne vyhlásenia a vydáva ich za inšpirované?

Ježiš pri dvoch rôznych príležitostiach hovoril o tom, ako budú jeho nasledovníci postavení pred vládcov a kráľov. V oboch prípadov varoval, že bratia vydajú bratov na smrť. V tomto kontexte, v 10. kapitole Matúša, Ježiš povedal, aby sme sa nebáli tých, ktorí môžu zabiť iba telo, ale nie dušu. To nadobúda ešte väčší význam, keď si uvedomíme, že vyvolení (7000) nebudú spať v smrti ani nanosekundu, ale v okamihu sa premenia z tela na ducha.

Nie je to azda to, čo predstavuje/zobrazuje Eliáš, ktorého unáša ohnivý bojový voz, ktorý sa vzniesol (vystúpil) do nebies vo veternej búrke (víchrici). Ak chcete môžete to nazvať vytrhnutím, . Aj Mojžiša Boh vzal, ale toho doslovne. Hoci mal Mojžiš 120 rokov a jeho sila sa nezmenšila, Boh ho vzal a nikto nikdy nenašiel miesto, kde ho Boh pochoval.

„POZRI, UROBIL SOM ŤA BOHOM“

Mojžišova a Eliášova služba majú aj iné podobnosti. Obaja proroci stáli pred kráľmi a oznamovali Jehovove súdy. V 2. Mojž. 7:1 Jehova povedal Mojžišovi: „Hľa, urobil som ťa Bohom pre faraóna (budeš pre faraóna akoby Bohom) a Áron, tvoj brat, sa stane (bude) tvojím prorokom.“

Ježiš povedal, že počas záveru vyvolení budú predvedení pred miestne súdy. V poznámkach pod čiarou v Preklade nového svedectva by „miestne súdy“ mohli znamenať súdny orgán (právny výbor) miestnej synagógy. Keď Ježiš povedal, že vás ľudia vydajú miestnym súdom a že vás budú biť a vyhadzovať zo synagóg (sál Kráľovstva), predpovedal, že vyvolení budú prenasledovaní a súdne (právne) vylúčení a to preto že nie všetci prijmú svedectvo, ktoré (vyvolení vtedy) vydajú.

Neboli Jehovovi svedkovia oklamaní vierou v neviditeľnú prítomnosť a jeho prejavenie sa? Je pochopiteľné, že svedectvám tých, ktorí budú svedkami zjavenia Krista, mnohí neuveria, rovnako ako mnohí Židia odmietli prijať svedectvo tých, ktorí videli Krista po jeho zmŕtvychvstaní.

Ježiš svojim nasledovníkom dôrazne prikázal, aby si vopred nenacvičovali, čo povedia, keď budú stáť pred miestodržiteľmi a kráľmi, a uistil ich, že to, čo povedia, im v tú hodinu dá svätý duch. V 10. kapitole Matúša Ježiš povedal: „ Ale keď vás zatknú, nerobte si starosti (nebuďte úzkostliví), čo a ako máte hovoriť, lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte hovoriť. Veď nebudete hovoriť vy sami, ale prostredníctvom vás bude hovoriť duch vášho Otca (lebo to nie ste len vy, kto hovorí, ale je to duch vášho Otca, ktorý hovorí vaším prostredníctvom (skrze vás).“

Budú hovoriť za Otca a Ježiša, pretože vtedy už budú s nimi v úplnom spojení. Toto mal Ježiš na mysli, keď povedal svojim apoštolom: „ Ešte chvíľku a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že som v spojení so svojím Otcom a vy ste v spojení so mnou a ja som v spojení s vami..“ – Ján 14:19-20

Inými slovami, „v ten deň“ tí, ktorí budú v čase konca postavení pred vládcov sveta, budú pre nich ako Boh – tak ako bol Mojžiš pre faraóna.

Určite to nie je náhoda, že títo dvaja svedkovia prorokovali 42 mesiacov, pretože to zodpovedá triapolročnej službe Ježiša Krista. A na konci svojej 42-mesačnej služby bol Ježiš súdený židovským najvyšším súdom, Sanhedrinom, ako aj zástupcami Rímskej ríše – Pilátom aj Herodesom.

Vďaka moderným komunikačným prostriedkom sa posolstvo dvoch Kristových svedkov môže dostať do sveta vo veľmi krátkom čase. Čo presne bude ich posolstvom? Bude to proroctvo obsiahnuté v malom zvitku, ktorý Ján dostal a ktorý mal prehltnúť, čo mu spôsobilo horkosť v bruchu.

Zdá sa, že títo dvaja svedkovia prednesú svoje posolstvo ôsmemu kráľovi. Oživená divá šelma potom zvíťazí (dobije ich) a zabije ich. Zjavenie 11:7-10 uvádza: „Keď dokončia svoje prorokovanie, divé zviera (šelma), ktoré vystupuje z priepasti, bude s nimi bojovať (bude s nimi viesť vojnu), zvíťazí nad nimi a zabije ich.  Ich telá zostanú ležať na hlavnej ulici (na širokej ceste) veľkého mesta, ktoré je obrazne nazvané Sodoma a Egypt, kde bol aj ich Pán pribitý na kôl (popravený na kole). Ľudia z rôznych rás, kmeňov, jazykov a národov sa budú pozerať na ich mŕtvoly tri a pol dňa a ich telá nedovolia uložiť do hrobky. Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať (tešiť) a oslavovať a budú si navzájom posielať dary, lebo tí dvaja proroci ich trápili (obyvateľov zeme).“

V akom zmysle bol Pán zabitý v Sodome a Egypte? Prostredníctvom Izaiáša Jehova nelichotivo označil vodcov svojho ľudu za diktátorov Sodomy. A Ježiša odsúdili na smrť vodcovia židovského národa, rovnako ako dvoch svedkov odsúdia ich bývalí bratia a budú zbití v synagógach (sálach kráľovstva). Ale označenie „diktátori Sodomy“ sa vzťahuje najmä na vodcov Božieho ľudu v záverečnej časti dní, keď bude postavený (usadený) vrch Jehovovho domu.

Keďže ôsmy kráľ pochádza zo siedmich a Egypt bol prvým z nich, tak môže (Egypt) symbolizovať celú šelmu bez ohľadu na to, ktorá ríša vládne. Rímska ríša bola teda v Ježišovej dobe „Egyptom“, rovnako ako je Amerika „Egyptom“ v proroctvách, vrátane (proroctiev) Daniela, kde je kráľ juhu zobrazený ako Egypt – pôvodný kráľ juhu. A je to siedma hlava šelmy, ktorá obhajuje (presadzuje) vytvorenie obrazu šelmy.

Hovorí sa, že posolstvo dvoch svedkov bude mučiť (trápiť) tých, ktorí bývajú na zemi. V deviatej kapitole Zjavenia sa hovorí, že kobylky z priepasti, ktoré vypustí Terminátor (angl.) (hebrejsky Abaddon, grécky Apollyon) (pozn. prekl. – osoba alebo vec, ktorá niečo ukončuje), budú trápiť „iba tých ľudí, ktorí nemajú na čele Božiu pečať“. Ich prorokovanie ľuďom, národom, jazykom a mnohým kráľom bude teda posolstvom skazy (správa o záhube). A zrejme ľudia sveta pochopia posolstvo, a preto sa budú radovať, keď šelma zabije dvoch svedkov. Nebudú chcieť vedieť, že opäť schvália smrť a prebodnutie Krista. (Zjav. 9:4)

Koniec 11. časti.