Skryjte sa kým neprejde Boží hnev!

Ak patríte k Jehovovým svedkom, ste si dobre vedomí dôležitosti, ktorú Strážna Veža kladie na spoločné stretnutie a verejné kázanie. Už v roku 2016 uverejnila Strážna veža článok s názvom „Prečo by sme sa mali stretávať kvôli bohoslužbe?“ Článok poskytuje skúsenosti dvoch mladých sestier v bývalom Sovietskom zväze, ktoré boli odsúdené do pracovného tábora na Sibíri. Aby sa mohli zúčastniť stretnutia, prešli 15 míľ na železničnú stanicu a cestovali celú noc, potom prešli ďalších šesť míľ na tajné stretnutie. Aký vynikajúci príklad! Strážna Veža predstavuje osem dôvodov, prečo by kresťania nemali opustiť spoločné zhromaždenie. Jeden dôvod uvedený v šiestom odseku uvádza:

A keď sa spolu rozprávame pred zhromaždením a po ňom, cítime, že niekam patríme, a to nás skutočne občerstvuje. (1. Kor. 16:17, 18)

Mnoho Jehovových svedkov by nepochybne súhlasilo s tým, že spoločné stretnutie vo veľkých alebo malých skupinách podporuje pocit príslušnosti k bratstvu. Ôsmy odsek ponúka ďalší silný dôvod na spoločné stretnutie:

Na zhromaždeniach máme príležitosť dávať bratom a sestrám najavo, že ich máme radi. Pouvažuj o tom, s akými ťažkosťami zápasia bratia a sestry v tvojom zbore. Nie div, že apoštol Pavol napísal: „Dbajme jedni o druhých.“ A potom vysvetlil, ako to môžeme robiť: „Neopúšťajme svoje zhromaždenia.“ ​(Hebr. 10:24, 25) Keď chodíš na zhromaždenia, ukazuješ spolukresťanom, že ich považuješ za hodných svojho času, pozornosti a záujmu.

Ľudia sa navzájom potrebujú. Kresťania žijúci vo svete, ktorý sa voči Ježišovi stáva čoraz nepriateľskejším, cítia potrebu združovania sa so spoluveriacimi. Láska ako bytostná kvalita, ktorú najviac potrebujeme, sa pestuje osobnou interakciou s ostatnými. Strážna Veža však poukazuje na to, že najdôležitejším dôvodom na zhromaždenie je to, že to Boh prikázal. Je základom kresťanského uctievania. V odsekoch 11 až 12 sa uvádza toto:

Na zhromaždeniach dávame Jehovovi to, čo si zaslúži. Jehova je náš Stvoriteľ, a preto si zaslúži chválu, slávu, vďaku a česť. (Prečítajte Zjavenie 7:12.) Keď sa na zhromaždeniach modlíme, spievame a hovoríme o Jehovovi, uctievame ho a to mu právom patrí. Veľmi si vážime, že môžeme vzdávať česť Tomu, kto pre nás robí tak veľa.Jehova si zaslúži aj to, aby sme ho poslúchali. Prikazuje nám, aby sme nezanedbávali naše zhromaždenia, a to najmä teraz, v čase konca. Keď tento príkaz ochotne poslúchame, robíme Jehovovi radosť. (1. Jána 3:22) Všíma si, s akým úsilím prichádzame na každé zhromaždenie, a veľmi si to cení. (Hebr. 6:10)

Od jari 2020 Vedúci Zbor nariadil Jehovovým svedkom, aby sa vzdali spoločného zhromažďovania. Je to podľa nich jednoducho príliš nebezpečné, dokonca hlúpe, aby ste riskovali šírenie nákazy. Bol predstavený ako najvyšší skutok lásky. Celý svet bol nakoniec uvrhnutý do stavu uzamknutia. Podniky a reštaurácie boli zatvorené. Mnoho škôl je zatvorených, aj keď to na vírus vírus nemá veľký vplyv. Zatiaľ čo kedysi Jehovovi svedkovia preukazovali svoju lásku k spoluveriacim pravidelným stretávaním sa. Teraz sa však na priamy príkaz z ústredia prejavuje bratská láska tým, že sa vyhýbajú všetkým priamym vzťahom.

To, čo sa stalo, je úžasné! Vedenie Jehovových svedkov zapudilo to, čo považovalo za najpodstatnejší aspekt „čistého uctievania“. Ale aj keď sa za najláskavejšiu vec považuje to, že sa vyhýbame spojeniu s kolegami, ktorí majú strach zdýchania a pred výmenou vzdušného mikróbu, ako potom dať Jehovovi česť, ktorú si „tak bohato zaslúži“? Boh určite nemôže ochorieť na chorobu! Zaujímalo by ma, či by obe sestry vyhostené na Sibír, ktoré sa tak mimoriadne usilovali o úctu Bohu, ochotne vyhoveli mandátu Strážnej Veže pozastaviť spoločné stretnutie? A pre istotu existuje v modernej dobe mnoho ďalších príkladov bratov a sestier, ktorí sa mimoriadne usilovne zúčastňovali na stretnuiach a zhromaždeniach.

Ide skutočne o záchranu životov? Je záchrana ľudského života prvoradá? Existujú snáď dôležitejšie problémy? Svedkovia Jehovovi vedia, že existujú. Koľko Jehovových svedkov čelilo otázkam života a smrti pri krvných transfúziách? Koľko ich zomrelo, pretože odmietli vziať do svojich tiel vzácnu krv inej duše? Prečo sú Jehovovi svedkovia poctení, ktorí prijímajú riziko, že nebudú transfundovať krv, a napriek tomu majú v súčasnosti prísne zakázané poslúchať a ctiť si Boha, pretože je to príliš riskantné? Koľko Jehovových svedkov sa dostalo do väzenia za odmietnutie vojenskej služby? Koľko z nich je práve v tejto chvíli vo väzení, pretože prijali riziko, že budú jedným zo Jehovových svedkov v krajine, kde je kresťanom nelegálne? Apoštol Pavol bol najvyšším príkladom pre všetkých kresťanov. Niektoré zo svojich ťažkostí uviedol vo svojom druhom liste Korinťanom:

“Sú Kristovými služobníkmi? Odpovedám ako šialenec: Ja tým viac! Urobil som viac práce, častejšie som bol vo väzení, mnohokrát ma bili a často som bol na prahu smrti. Od Židov som dostal päťkrát 40 rán bez jednej, trikrát ma bili palicami, raz ma kameňovali, trikrát som zažil stroskotanie lode, noc a deň som strávil na otvorenom mori, často som bol na cestách, v ohrození na riekach, ohrozovaný lupičmi, ohrozovaný vlastným ľudom, ohrozovaný inými národmi, v ohrození v meste, v ohrození na pustatine, v ohrození na mori, v ohrození medzi falošnými bratmi. Usilovne som pracoval a namáhal sa, často som v noci nespal, trpel som hladom a smädom, často som bol bez jedla, v chlade a biedne oblečený.” – 2. Korinťanom 11:23-27.

Pavlov záznam o službe Kristovi predstavuje tupé pokarhanie Vedúcemu Orgánu Jehovových svedkov. Dôvod, prečo bol apoštol nútený „odpovedať ako blázon“, aby sa zmienil o jeho zázname, bol v skutočnosti ten, že Korintčania sa zmierili s veľmi jemnými apoštolmi v zbore, ktorých Pavol odhalil ako agentov Satana, ktorí šikovne nasadili maskovanie ministrov za spravodlivosť. Iste, každý, kto má autoritu, bez ohľadu na zdanlivo ušľachtilý účel záchrany drahocenného ľudského života, bez ohľadu na to, koľko rokov má vo vernej službe, je každý, kto predpokladá, že prikáže kresťanom, aby neposlúchali Ježiša, je falošný brat a odporca Krista – antikrist!

Svedkovia Jehovovi sú právom zmätení. To, čo bývalo posvätnou povinnosťou – poslanie každého pravého kresťana – samotný dôvod existencie Organizácie, bol bez okolkov rozpustený. Už žiadne klopanie na dvere. Už žiadne svedectvo na ulici. Už žiadne spoločné stretnutie v miestnej sále kráľovstva. Už žiadny zástup zhromaždení. Tisíce sál kráľovstva, postavených láskavými rukami desaťtisícov dobrovoľníkov a zasvätených Jehovovi, sedia prázdne. A to všetko kvôli vírusu, ktorý má mieru prežitia 99,9%!

Vládli nad nami aj iní páni

V roku 2009 Strážna veža naznačila , že vnútorné miestnosti Izaiáša 26:20 súviseli so zhromaždeniami Jehovových svedkov – čo znamená, že útočiskom môžu byť aj sály kráľovstva. Tu je to, čo povedali:

V našich časoch môžu mať ‚vnútorné miestnosti‘ z tohto proroctva úzku súvislosť so zbormi Jehovových svedkov, ktorých je na celom svete vyše 100 000. Tieto zbory majú v našom živote dôležitú úlohu. A budú ju mať aj cez „veľké súženie“. (Zjav. 7:14) Boží ľud dostáva príkaz vstúpiť do svojich „vnútorných miestností“ a skryť sa, „dokiaľ neprejde verejné odsúdenie“. Je životne dôležité, aby sme si osvojili a udržali správny vzťah k zboru a boli pevne rozhodnutí zostať v úzkom kontakte s ním. Môžeme si vziať k srdcu Pavlovo nabádanie: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď [vidíme], že sa blíži ten deň.“ ​(Hebr. 10:24, 25)

S bitkou, ktorá sa chystá na pokračovanie v Americkej republike a Európe, už bublajú v zmätkoch, srdce kresťanstva je napadnuté bezbožnými politickými silami. Svedkovia Jehovovi určite vidia deň, ktorý sa blíži. Je skutočne čas na izoláciu, ktorá nahradí Zoom za skutočné „zhromaždenie“? Čo ak dôjde k výpadku internetu? Takýto vývoj nie je zďaleka nedosiahnuteľný. Čo potom urobia zbory? Budú bratia musieť zlomiť zámky hál kráľovstva? Bohužiaľ, tí, ktorí zverejňujú svoje interpretácie Izaiáša, akoby išlo o skutočné Božie vyhlásenia, sú tí, o ktorých Boh hovorí:

Vedúci zbor zjavne odovzdal “inšpirovaný zvitok” proroctva svojim pomocníkom, ale bohužiaľ, vôbec nevedia čítať! 26. kapitola Izaiáša je jedným z najhlbších zjavení. Týka sa to príchodu Krista za účelom jeho inšpekcie a ako Ježiš povedal o spustošení Jeruzalema, je to „čas na dosiahnutie spravodlivosti“. Či Ježiš neodhalil, že jeho bičom budú podrobení verní aj zlí otroci? Chýbny, ale nevedomý otrok bude udrený niekoľkými údermi, ale zlý otrok mnohými! 26. kapitola Izaiáša potvrdzuje tento výsledok a hovorí: “Jehova, v nešťastí k tebe volali, tíško prosili a vylievali si srdce, keď si ich trestal.” – Izai’š 26:16. 19. verš hovorí toto: „Tvoji mŕtvi ožijú, mŕtve telá môjho ľudu vstanú. Prebuďte sa a radostne volajte, vy, čo ležíte v prachu! Veď tvoja rosa je ako ranná rosa a zem vydá mŕtvych, aby mohli znovu žiť.” – Izaiáš 26:19.

Daniel aj apoštol Ján mali videnia, v ktorých stáli pred Kristom v jeho sláve. Obaja muži sa zrútili na hromadu a stali sa mŕtvymi mužmi. V obidvoch prípadoch boli postavení na nohy a boli predstavení pred Pána neba a zeme. Tieto správy predznamenávajú prejav Ježiša jeho vyvoleným – potom, čo budú disciplinovaní. Stali sa tak mŕtvymi v Božích očiach, ale len na chvíľu a potom dostali celú mieru svätého ducha rovnako oživujúceho ako „ranná rosa“. Ožijú ako plnohodnotní synovia Kráľovstva. Nedokonalí ľudia sa zrazu stali nesmrteľnými duchmi aj v tele. To je zázrak zázrakov! V tomto okamihu zostáva iba to, aby odložili „stánok“ tela, ako to nazval Peter. (Pozri článok: Daniel a Parousia)

V tomto kontexte zlí otroci neuvidia Jehovov majestát. Ako by mohli, keď nie sú duchovnými mužmi? Sú živočíšni. Vedení chamtivosťou po moci a bohatstve. Izaiáš za svojich vyvolených hovorí: “Jehova, náš Bože, vládli nad nami aj iní páni, ale my sa zmieňujeme iba o tvojom mene. Sú mŕtvi, už neožijú, sú bezmocní, už nevstanú. Veď si proti nim zasiahol, vyhladil si ich a vymazal si každú spomienku na nich.” – Izaiáš 26:13, 14.

Vedúci Zbor koná ako “iní páni”. Sú to pastieri, ktorí sa samy živia. Predpokladajú, že zvrhnú Ježiša Krista, a to všetko pod rúškom záchrany životov. Určite majú vládu nad Božím ľudom. Žijú ako králi vo svojom paláci vo Warwicku a požadujú absolútnu poslušnosť každého, kto volá Jehovovo meno. Ale ako naznačuje Júdov list: “Sú ako skaly skryté pod vodou. Sú pastiermi, ktorí bez bázne pasú sami seba. Sú oblakmi bez vody, ktoré sú hnané vetrom sem a tam. Sú stromami, ktoré sú na jeseň bez ovocia, stromami, ktoré úplne odumreli a boli vytrhnuté aj s koreňmi. Sú divokými morskými vlnami, ktoré vyvrhujú svoje hanebné skutky ako penu, bludnými hviezdami, ktoré navždy zostanú v tej najčernejšej tme.” – Júda 12, 13.

Aká hanebná vec, postaviť sa ako moderný Korah a vzoprieť sa Ježišovej autorite. „Stromy bez ovocia“ je výstižný popis. Aký majú prehľad v Písme? To, že dvakrát zomreli, znamená, že boli odsúdení na druhú smrť. Preto Izaiáš povedal: „Sú mŕtvi.“ Hnev prichádza, priatelia. Čoskoro príde na Strážnu Vežu ako víchrica hurikánu. “Dôverujte Jehovovi navždy, lebo Jah, Jehova, je večnou Skalou.” – Izaiáš 26:4. Najlepši Rada!

Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com