„Nakŕmil som ťa mliekom, nie pevným jedlom, lebo si ešte nebol dosť silný. V skutočnosti ani vy nie ste teraz dosť silní, pretože ste stále telesní. Keďže je medzi vami žiarlivosť a spory, nie ste telesný a nechodíte ako muži? – 1. Korinťanom 3:2,3.
Preto by bolo múdre v tejto chvíli venovať trochu času a zhodnotiť náš postoj a motiváciu. Ako sme sa dostali k hľadaniu zdrojov informácií a povzbudenia mimo právomoci „Vediaceho orgánu“? Bolo to preto, že nás niekto alebo niečo potklo a odhalilo slabosť našej viery? Alebo skôr, bolo to potom, čo sme vyčerpali všetky zdroje, ktoré má kongregácia k dispozícii, že sme sa museli pozrieť takpovediac „mimo škatuľky“, aby sme si osobným štúdiom potvrdili pravdu, ktorú sme našli v Božom Slove? Chceme sa ospravedlniť z účasti na zhromaždeniach alebo z účasti v službe? Odmietanie od duchovných činností môže znamenať telesné myslenie, pred ktorým by sme sa mali mať na pozore.
Ak si skutočne vážime náš vzťah s otcom, ochotne uvítame radu z jeho Slova. Napomenutie citované v 1. liste Korinťanom v tretej kapitole by nás malo podnietiť k úprimnému zhodnoteniu seba samých. Sme viac telesní alebo duchovní v našom celkovom postoji a povahe, pokiaľ ide o pravdu? Je zrejmé, že náš prirodzený sklon smeruje k telesnému mysleniu. Aktívne odolávame tomuto ťahu? Nepotrebujeme nikoho, aby opakoval, čo je ovocím ducha, náš otec sa postaral o to, aby sme ho všetci dokázali recitovať naspamäť. (Galaťanom 5:22,23)
Keď začneme lepšie chápať pravdu nachádzajúcu sa v Božom Slove, musíme si dávať pozor, aby sme nezabudli na základy. Kristovo základné učenie je jednoduché. „Musíš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a svojho blížneho ako seba samého. (Matúš 22:37–39) „Majte lásku medzi sebou“ . (Ján 13:35) Všetko, čo robíme a hovoríme, musí byť motivované láskou. Inak, ako povedal Pavol, všetko naše úsilie slúžiť Bohu by bolo márne. Pavol k nám skutočne konkrétne hovoril: „Ak mám dar proroctva a rozumiem všetkým svätým tajomstvám a všetkému poznaniu a ak mám všetku vieru, že by som vrchy prenášal, ale lásky by som nemal, nič nie som. “ (1. Korinťanom 13:1)
Nemá zmysel usilovať sa o poznanie a osvojovať si vhľad do všetkých posvätných tajomstiev obsiahnutých v Božom Slove, ak sa nezameriame na to, aby sa láska stala našou charakteristickou črtou. Ako už bolo spomenuté, účelom tu nie je len poskytovať informácie, ale čo je dôležitejšie, navzájom sa podporovať a povzbudzovať, aby sme pokračovali v horlivom uctievaní nášho Boha. Dnes môžeme mať legitímne sťažnosti so zborom. Možno nás názor zboru na „generáciu“ rozčuľuje. Vedeli ste, že k podobnej chybe došlo v prvom storočí? Niečo, čo Ježiš povedal Petrovi, si učeníci nesprávne vysvetlili ako náznak, že Kristova prítomnosť začne, kým apoštol Ján ešte žil. Kedy bol tento chybný názor opravený? V roku 98 Ján napísal: „Ježiš mu nepovedal, že nezomrie“ (Ján 21:20–23) Tento nesprávny názor bol v zbore prijatý a možno aj podporovaný viac ako 60 rokov.
Všimli ste si, že neexistuje žiadny biblický základ na odovzdanie správy zo zvestovateľskej služby? Čo keby bratia slúžiaci zboru nemohli mať bradu? Naozaj, existuje veľa dôvodov, prečo by sme mohli skončiť frustrovaní a hľadať chyby v tých, ktorí vnucujú svoju imaginárnu autoritu, o ktorej si myslia, že majú nad dnešným Kristovým zborom. Buďte si istí, že Paul mal vo svojej dobe ešte väčšie prekážky. Hlavnými problémami Pavla boli Zákon a obriezka. Pavol opakovane a dôrazne tvrdil, že žiadny z učeníkov by nemal byť nútený dodržiavať mojžišovský zákon a byť obrezaný.
Pavol sa musel vysporiadať s predstieraným „riadiacim orgánom“ podobným tomu, ktorý máme dnes. Mohli by ste namietať, že „vedúci orgán“ mal vtedy apoštolov, ktorí v ňom slúžili. Môžeme si byť istí, že v roku 56 už v Jeruzaleme neexistoval „vedúci orgán“, ktorému by apoštoli predsedali. Študijná poznámka v Študijnom vydaní Prekladu nového sveta obsahuje niekoľko zaujímavých komentárov k Skutkom 21:18. „Jakub“ slúžiaci vo „riadiacom orgáne“ nebol apoštol Jakub, ale Ježiš bol nevlastným bratom. Historik Eusebius povedal: „Zostávajúci apoštoli, ktorí boli neustále ohrození vražednými plánmi, boli vyhnaní z Judey. (Eusebius, Kniha III, V, v. 2) Preto apoštoli v tom čase neboli v Jeruzaleme.„Pokiaľ ide o tých, ktorí sa zdali byť dôležití – bez ohľadu na to, čím boli, pre mňa nezáleží, pretože Boh sa neriadi vonkajším vzhľadom človeka – títo vysoko uznávaní muži mi nedali nič nové.“ (Galaťanom 2:6) Pavol tiež nedostal žiadne schválenie ani vymenovanie od „vedúceho orgánu“ svojej doby. Povedal: „Ihneď som sa neradil so žiadnym človekom; ani som nešiel hore do Jeruzalema k tým, ktorí boli apoštolmi predo mnou.” (Galaťanom 1:16,17) Hoci bol Pavol určite pokorný a robil, čo mohol, aby podporil jednotu v zbore, veľmi málo rešpektoval presvedčenie ktoréhokoľvek brata, že v Kristovom zbore by sa mala podporovať obriezka a dodržiavanie Zákona. (Galaťanom 5:12)
Kto podporoval Zákon a obriezku v prvom storočí? “ Tí zo sekty farizejov, ktorí sa stali veriacimi , vstali zo svojich stoličiek a povedali: „Je potrebné ich obrezať a prikázať im zachovávať Mojžišov zákon. (Skutky 15:5) V kritickom bode v Pavlovom živote bol prinútený ísť do Jeruzalema. Svätý duch mu dal jasne najavo, že tento výlet skončí jeho uväznením. (Skutky 21:11) Po príchode do Jeruzalema zašiel za „vedúcim orgánom“ a informoval ich o pokroku vo svojej službe. Boli nadšení z tejto správy? Nie. Ponúkli mu povzbudenie a podporu? Nie. Povedali Pavlovi: „Vidíš, brat, koľko tisícok veriacich je medzi Židmi a všetci sú horliví pre Zákon. Počuli však o tebe, že učíš všetkých Židov medzi národmi o odpadlíctve od Mojžiša a hovoríš im, aby neobrezali svoje deti ani sa neriadili zvykmi. Čo sa s tým teda dá robiť?” (Skutky 21:20–22)
Viete si predstaviť, ako sa musel cítiť Pavol, keď sa mu títo bratia pozreli do očí a povedali to? Povedali mu to hneď po tom, čo ich práve pozdravil a pokračoval, aby im podal „podrobný popis vecí, ktoré Boh urobil medzi národmi prostredníctvom svojej služby“. (Skutky 21:19) Pamätajte, že je to ten istý muž, ktorý štyri roky predtým kritizoval Galaťanov za presadzovanie Zákona. Napísal: „Ó nezmyselní Galaťania! Kto vás priviedol pod tento zlý vplyv, vy, ktorí ste mali Ježiša Krista pred sebou otvorene vykresliť ako pribitého na kolu? Chcem sa vás opýtať na jednu vec: Prijali ste ducha zo skutkov zákona alebo z viery v to, čo ste počuli? Si taký nezmyselný? Po začatí duchovného kurzu končíte na telesnom kurze?(Galaťanom 3:1–3) Takým bol Pavol a tak to vnímal s Božím požehnaním a Božím duchom. Musel tam stáť, keď mu títo muži z „riadiaceho orgánu“ povedali, aby ukázal ľuďom, že dodržiava Zákon.
Ak to bola situácia, s ktorou sa musel vyrovnať apoštol Pavol, nemali by sme dnes od „vedúceho zboru“ očakávať viac. Väčšina, ak nie všetci bratia vtedy pravdepodobne poznali Pána v tele a tešili sa z úzkeho spojenia s apoštolmi. Dnešní bratia nikdy nemali tú česť mať úžitok z takéhoto spoločenstva. Aký príklad nám dal Pavol? S tým „riadiacim orgánom“ jednal láskyplným spôsobom. Keď sa mu pozreli do očí a povedali mu, aby urobil nejakú hlúposť, nehádal sa s nimi. Mohol, ale neurobil to. Bol laserom zameraný na kurz, na ktorom bol, vediac, že jeho uväznenie sa blíži. (Skutky 21:13) Nechcel spôsobiť v zbore ďalšiu nejednotu alebo rozrušenie. Nechal vec na pokoji a vyhovel ich žiadosti. napriek tomu
Všetci si nevyhnutne položíme rovnakú otázku. Čo by sme mali urobiť? Ak Boh od nás očakáva, že ho budeme uctievať pravdou, ako môžeme byť spojení so zborom, o ktorom zistíme, že aktívne podporuje falošné prorocké výklady? Písmo, o ktorom by sme mohli v modlitbe uvažovať, je 1. Korinťanom 4:5 „neodsudzujte nič pred určeným časom, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo tajomstvá temnoty a oznámi úmysly sŕdc.”
V Božom Slove máme priame napomenutie, aby sme neposudzovali zbor, „kým nepríde Pán“. Ak nás tieto problémy frustrujú, predstavte si, ako sa musí cítiť Ježiš ako hlava zboru. Môžeme si byť istí, že dychtivo očakáva očistenie Božieho uctievania od všetkej nepravdy. Čo máme robiť, kým čakáme na príchod Ježiša? Odpoveď sme už nepochybne počuli mnohokrát. Pavol napísal: „Všímajme si jeden druhého, aby sme sa podnecovali k láske a znamenitým skutkom, ktoré neopúšťajú naše spoločné stretnutie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa ten deň blíži. (Hebrejom 10:24, 25)
Aká je rada? Berte do úvahy potreby našich bratov a sestier. Povzbuďte ich, aby prejavovali lásku naším znamenitým príkladom. Neopúšťajte „spoločné stretnutie“ s nimi. Povzbudzujte ich. Keď v Pánov deň hľadáme svetlo na obzore, musíme byť nájdení, ako robíme tieto veci „o to viac“. Učenie sa pravdy nachádzajúcej sa v Božom Slove by nemalo byť niečím, čo nás zakopne alebo spomalí. Naopak, malo by nás to podnietiť, aby sme zvýšili našu horlivosť.
Ak sme nadobudli poznanie, múdrosť a rozlišovaciu schopnosť, sme povinní prestať myslieť a konať telesným spôsobom. Mnohé z vecí, o ktorých sa tu diskutuje, by spadali do kategórie „tuhej stravy“. Pokiaľ ide o pevné jedlo, Pavol povedal, že musíme byť duchovne silní, aby sme ho strávili. Napomínal Korinťanov, že nie sú dosť silní na pevnú potravu, ktorú chcel dať. Poradil im a poukázal na to, že „je medzi vami žiarlivosť a spory, nie ste telesní a nechodíte ako muži? – (1. Korinťanom 3:3)
Musíme sa mať na pozore, pokiaľ ide o náš duchovný pokrok. Je nevyhnutné, aby sme sa neustále hodnotili, aby sme sa uistili, že sa posúvame vpred a nikdy neklesáme v našom duchovnom chápaní. (Kolosanom 1:9–12) Ako sme už spomínali, tí, ktorí slúžili vo „vediacom zbore“ v prvom storočí, sa previnili duchovným úpadkom. Niekoľko rokov po tom, čo dali Pavlovi telesne zmýšľajúci príkaz, aby všetkým ukázal, že dodržiava Zákon, napísal im toto napomenutie: „ Lebo aj keď by ste už mali byť učiteľmi, opäť potrebujete niekoho, kto by vás učil od začiatku . veci posvätných Božích vyhlásení a vrátili ste sa k potrebe mlieka, nie pevnej stravy. “(Hebrejom 5:12) Neskôr v dvanástej kapitole ich uistil o Božej náklonnosti k nim, a preto ich kázeň. Celý tón jeho listu ich skutočne prosil, aby venovali pozornosť a rozpoznali väčšie skutočnosti, ktoré Zákon predznamenal. (Hebrejom 10:1)
Musíme si uvedomiť, že náš otec nás sleduje. Malachiáš 3:16 hovorí: „Jehova stále dával pozor a počúval. A bola pred ním napísaná pamätná kniha pre tých, ktorí sa boja Jehovu a pre tých, ktorí uvažujú o jeho mene.“ Náš strach z toho, že sa znepáčime nášmu otcovi, nám pomôže zabrániť tomu, aby sme dnes v zbore robili nejaké trúfalé súdy. Boh určil svojho syna, aby súdil týchto mužov. Nie je to naše miesto.
Pavol nás poučil: „Bratia, ako ste dostali od nás poučenie o tom, ako máte chodiť, aby ste sa páčili Bohu, tak ako v skutočnosti chodíte, prosíme vás a vyzývame vás prostredníctvom Pána Ježiša, aby ste v tom pokračovali plnšie. “ ( 1. Tesaloničanom 4:1 ) Všimnite si, že povedal „robte to plnšie“ . Musíme sa neustále snažiť o zrelosť ako Kristovi učeníci. (Hebrejom 6:1) Ak sa budeme zo všetkých síl snažiť uplatňovať túto radu a pokorne hľadať pomoc u svojho otca, skutočne budeme „dosť silní“ .
„ Jakub a vedúci orgán“
Ježiš, nevlastný brat Jakub, v neho neprejavoval vieru, kým sa venoval svojej službe. (Ján 7:5) Po vzkriesení Ježiša sa zjavil Jakubovi, ktorý sa potom stal veriacim. ( 1. Korinťanom 15:7 ) Niet pochýb o tom, že Ježiš mal blízky osobný vzťah so svojím mladším bratom Jakubom. Jakub bol od začiatku stĺpom v zbore. (Skutky 1:14) Zdá sa, že v roku 56 Jakub a ďalší bratia, ktorí slúžili vo „vediacom zbore“ v prvom storočí, si neboli vedomí skutočnosti, že dodržiavanie Zákona nebolo pre Kristov zbor nijakým prínosom. (Skutky 21:20–22) Zdá sa však, že Jakub si cenil a ťažil z listu, ktorý Pavol napísal v roku 61. Krátko po tom, čo dostal Pavlov list, bol inšpirovaný, aby napísal svoj vlastný list zboru v roku 62. Pavol zdôrazňoval nadradenosť učeníckej viery nad dodržiavaním Zákona. Jakub vysvetlil bod, o ktorom hovoril Pavol, zdôraznením, že našu vieru musia sprevádzať skutky. (Jakub 2:14–17) Je pozoruhodné, že v roku 56 Jakub a bratia nariadili Pavlovi, aby sprevádzal mužov, ktorí zložili sľub, do chrámu na uctievanie. (Skutky 21:23, 24) Keď však prijal Pavlov list a rozjímal o ňom, bol inšpirovaný, aby napísal„Predovšetkým, bratia moji, prestaňte prisahať, či už na nebo alebo na zem, alebo na akúkoľvek inú prísahu. Ale nech vaše „áno“ znamená áno a vaše „nie“ nie, aby ste sa nevystavili súdu. (Jakub 5:12) Takže opakovaním Ježišových slov „nech naše áno znamená áno“ Jakub prejavuje ocenenie za uplatňovanie zásad pred dodržiavaním mojžišovského zákona. Tým nám Jakub dáva dobrý príklad svojou ochotou prijať nápravu a prispôsobiť svoje myslenie tak, aby bolo v súlade s Kristovým.
Komentáre a otázky zasielajte na adressu: joelsky@tutanota.com
