Keď Izraeliti boli vyslobodení z tvrdého otroctva v Egypte, v súlade so slávnostným Božím sľubom svojho priateľa Abraháma, potom s nimi Jehova uzavrel svoju zmluvu. Nikto iný nemal také požehnané vzťahy s Jehovom Bohom. Ale požehnanie bolo podmienené. Iba ak ľudia počúvali Boha, boli by požehnaní. Boh by v pravý čas spôsobil dážď a žiadny nepriateľ by na nich nemohol robiť útoky – keby poslúchali. Podmienky zmluvy medzi Bohom a Izraelom však tiež stanovovali, že ak by ľudia striktne neposlúchali hlas Jehovu Boha, malo by to hrozné následky. Namiesto požehnania by tu boli zloby. Jehova by sa stal ich nepriateľom. Bolo by to nevyhnutné, keby sa vzbúrili. Prekliatia boli zapísané do zmluvy Zákona. Jehova samozrejme vopred vedel, že národ nedodrží svoju zmluvu. A tak Boh v skutočnosti predpovedal opustenie Izraela ešte predtým, ako vstúpili do Zasľúbenej zeme. Napríklad v 5. Mojžišovej 28:63 sa píše: “Ako vás kedysi Jehova s radosťou zahŕňal blahobytom a dával vám mnoho potomkov, tak vás Jehova s radosťou zničí a vyhladí. Budete vytrhnutí z krajiny, ktorú idete obsadiť.”
Preto časti Izaiášovho proroctva, ktoré boli napísané približne 800 rokov potom, čo Izraeliti vstúpili do zväzku zmluvy, odrážajú časť kliatby obsiahnutej v Zákone. Ako príklad nižšie uvádzam kliatbu Zákona zameranú na “jemnú a elegantnú ženu”, ktorá poznamenáva: “A jemná a citlivá žena spomedzi vás, ktorá je taká precitlivená, že jej ani nenapadne stúpiť bosou nohou na zem, sa obráti proti svojmu milovanému manželovi, synovi či dcére a nebude sa s nimi chcieť podeliť o svoje dieťa a plodové lôžko, ktoré vyšlo z jej brucha. Bude ich potajomky jesť pre tieseň, ktorú ti spôsobí nepriateľ, keď bude obliehať tvoje mestá.” – 5. Mojžišova 28:56, 57.
Teraz zvážte Izaiáša 3:16–26: „Sionské dcéry sú pyšné,“ hovorí Jehova, „vykračujú si so zdvihnutou hlavou, hádžu koketné pohľady, ich chôdza je zvodná, retiazky na nohách im cinkajú. Preto Jehova raní hlavu sionských dcér chrastami a Jehova ich postihne plešinou. V ten deň z nich Jehova strhne ich ozdoby: členkové náramky, čelenky a šperky v tvare polmesiaca, náušnice, náramky, závoje, pokrývky hlavy, retiazky na členkoch, náprsné stuhy, fľaštičky s voňavkami, amulety, prstene, nosné krúžky, slávnostné rúcha, tuniky, plášte, kapsičky, zrkadielka, plátenné odevy, turbany a závoje. Namiesto vône balzamového oleja bude zápach, namiesto opasku povraz, namiesto krásneho účesu plešina, namiesto drahých šiat vrecovina, vypálený znak namiesto krásy. Tvoji muži padnú mečom, mocní muži padnú v boji. Sionské brány budú smútiť a žialiť, Sion bude sedieť na zemi spustošený.“
Ako je zrejmé, tento aspekt Izaiášovho proroctva je rozšírením prekliatia v 5. Mojžišovej. Ale čo je ešte dôležitejšie, tak ako bol Zákon a proroci skutočne pred Kristovým príchodom, je tiež zrejmé, že rovnaká zmluva Zákona a proroci vrhajú tiene božských vyhlásení proti Kristovmu ľudu – Izrael Boží je podľa Pavla produktom Novej Zmluvy a Kristovho zákona. Zamyslite sa podrobnejšie o kliatbe zmluvy a prekrývajúcich sa znakoch proroctva: “Z ďalekých končín zeme Jehova privedie národ, ktorý sa na teba vrhne ako orol. Bude to národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť, krutý národ, ktorý nebude brať ohľad na starca a nezľutuje sa ani nad dieťaťom.” – 5. Mojžišova 28:49, 50. Napísané takmer tisícročie predtým, ako Babylon zničil judské kráľovstvo skôr, ako sa Jeruzalem stal slávnym „Jehovovým mestom“, úvodné vyhlásenia o Habakukovom proroctve používajú presne ten istý obraz ako kliatba obsiahnutá v Zákone – prirovnávajú nemilosrdného Chaldejca k orlovi, ktorý prekročil rýchlosť, aby chytil korisť. Ale každý znalý čitateľ Habakuka si je vedomý, že proroctvo je v skutočnosti ešte víziou na určený čas, to znamená: na koniec sa nazýva aj záver (globálneho) systému. Chaldejec predznamenáva ôsmeho kráľa. (Pozri kapitolu – Habakuk)
Nielen to, ale popis kata Jehovových rozsudkov – keďže je „národom krutého výzoru“ – je tiež presným jazykom, ktorý sa nachádza v Danielovom proroctve o „divokom kráľovi s krutým výzorom“. Je dôležité, že proroctvo o Danielovi je tiež vyčlenené na to, aby sa splnilo v súvislosti so svätými v kráľovstve v „záverečnej časti vypovedania“ – v „čase konca“. (Pozri kapitolu – Daniel) Ako uznanie vzorov proroctva a vzájomnej prepojenosti nových a starých zmlúv musia povýšené dcéry Siona, ktoré Jehova nakoniec očistí a poníži skrze trápenie, predobrazovať počas parúzie jednotlivých členov Kristovej nevesty. Aby sme neprehliadli, účelom Božieho vädnúceho trestu je, ako je uvedené vyššie, aby „boli určite očistení“. Či Ježiš nevyčistil podobne peňažných strážcov z Božieho pozemského chrámu ako posledný čin v jeho pozemskej službe, ktorá slúži ako predzvesť jeho práce ako posol Novej Zmluvy a čistíč určený na uskutočnenie najvyššieho, ohnivého očistenie duchovného chrámu, ako sa to píše v tretej kapitole Malachiáša? Je teda rozumné, že očistenie duchovného chrámu sa koná bezprostredne pred začiatkom nového sveta!
Výpoveď sa ešte viac zvýrazňuje v Izaiášovi 4:4, 5, kde čítame: “Keď Jehova duchom súdu a ohňa zmyje nečistotu sionských dcér a vypláchne z Jeruzalema krviprelievanie, potom nad celým vrchom Sion a nad miestom zhromaždení Jehova stvorí oblak dymu vo dne a jasný ohnivý plameň v noci. Nad všetkou tou slávou bude ochranný prístrešok.” Spoločnosť Strážna Veža uznáva, že Izaiášovo proroctvo je vzorom pre rozsudok Kristovho zboru. Ale rovnako ako pri výklade prakticky všetkých proroctiev, aj tu sa Strážna Veža snaží presvedčiť Jehovových svedkov, že Božie súdy už boli vykonané v časovom rámci 1914-1919 proti Rutherfordovi a spoločnosti; alebo že sa vzťahujú na svetsské Kresťanstvo. Tu je to, čo hovorí komentár Izaiášovho proroctva I na stranách 71 – 72, pokiaľ ide o rozsah vyššie uvedených veršov:
Keď očistený ostatok čelí horúčavám prenasledovania a búrkam odporu, nájde Jehovu ako svoj Zdroj ochrany, bezpečnosti a útočiska. Naskytá sa im tak krásna vyhliadka: Ak zanechajú nečisté viery a praktiky Babylonu, podrobia sa očisteniu od Jehovovho súdu a budú sa snažiť zostať svätými, zostanú v bezpečí, akoby v „búdke“ božskej ochrany . Všimnite si, že najskôr prichádza očistenie, až potom požehnanie. To sa v dnešnej dobe osvedčilo. V roku 1919 sa pomazaný ostatok pokorne podrobil očisteniu a Jehova „umyl“ ich nečistotu. Odvtedy sa „veľký zástup“ iných oviec nechal očistiť Jehovom. Takto očistení boli ostatok a ich spoločníci požehnaní – Jehova ich vzal do svojej ochrannej starostlivosti.
Je vážna vec vyhlásiť sa za spravodlivého a čistého v Božích očiach! To je v podstate to, čo robili farizeji. Ježiš ich však odsúdil iba ako obielené hroby; navonok krásné a zdobené, ale vo vnútri plné kostí mŕtvych mužov a všetkého možného nečistoty! Vedenie Spoločnosti Strážna Veža nerozumne kráčalo po ceste svojprávnych a pokryteckých farizejov. Predstavujú si to jednoducho preto, lebo zavrhli doktrinálne chyby svetského Kresťanstva, a preto ich už Boh vyhlásil za spravodlivých. V skutočnosti iba vyhlásili, že sú čistí a spravodliví. Ako príklad tohto zmýšľania sa jeden z rečníkov na výročnom stretnutí strážnej veže v roku 2010 neskromne chválil tým, že Vedúci Zbor je veľmi blízko tomu, aby bol rovnako ako sám Kristus.
Podľa Strážnej Veže vraj Boh nebol spokojný s vedením Spoločnosti, pretože sa poklonili vládnemu tlaku a cenzurovali Dokončené Božie tajomstvo v roku 1916 (Celá kniha bola v podstate fikčným dielom a do dnešného dňa bola zdrojom strádania), a preto Boh dovolil JF Rutherforda a ďalších sedem riaditeľov Spoločnosti, aby boli krátko uväznení. Skutočne však vtedy Boh vypláchol krvavé škvrny a výkaly dcér Zionu? Ak to tak bolo, prečo potom napríklad pokračovali medzinárodní bádatelia Biblie v slávení Vianoc a v používaní kríža ako posvätného symbolu kresťanstva niekoľko rokov po tom, čo Jehova údajne zbavil ich náboženskej nečistoty? Svedkovia Jehovovi, bohužiaľ, nedisponujú takou duchovnou silou, aby rozpoznali, že výklad spoločnosti je čírym nezmyslom. A okrem toho, ak by ktorýkoľvek zo svedkov Jehovových mal otvorene spochybňovať doktrínu Strážnej veže z roku 1914, okamžite by sa nimi zaoberali starší poverení presadzovaním diktátu „sodomských diktátorov“.
Falošnosť prijatého výkladu je zrejmá z toho, ako Spoločnosť rýchlo a voľne hrá s predmetným proroctvom. Na ilustráciu, z rovnakého kontextu Písma, z ktorého Spoločnosť uskutočnila dva protichodné výklady; napríklad na jednej strane sa hovorí, že rozsudok odpadlíckeho Jeruzalema predznamenáva svetské Kresťanstvo a jeho zničenie, a zároveň sa alternatívne chápe tak, že predstavuje Spoločnosť, podľa toho, ako to „proroci“ Bétela točia. V uvažovanom verši „Jeruzalem“ symbolizuje zhromaždenie pomazaných bádateľov Biblie späť počas prvej svetovej vojny. Ako však Boh vstúpil do súdu s „duchom zhorenia“? Podľa vlastného vyjadrenia Spoločnosti sa tlačenie v Bételu nikdy neprestalo valiť počas vojny a krátkeho obdobia prenasledovania a prevratov. A treba si položiť otázku: Ako bol v ten deň sám Jehova vyvýšený, ako hovorí Izaiáš 2:18? Je zrejmé, že nebol!
Kontext proroctva spočíva v tom, že Jehova vstupuje do súdu so svojimi staršími mužmi a kniežatami svojho ľudu. „Duch vyhorenia“ má čo do činenia s úplným opustením Jehovovho mesta v čase bezprecedentnej tyranie. To je určite vyjadrené v úvodných slovách tretej kapitoly Izaiáša: “Pozrite! Pravý Pán, Jehova vojsk, odníma Jeruzalemu a Judsku všetku podporu a zásoby, všetky zásoby chleba a vody, udatného muža a bojovníka, sudcu i proroka, veštca i staršieho, veliteľa nad päťdesiatimi, hodnostára i radcu, znalca mágie i skúseného zaklínača. Za kniežatá im dám chlapcov, vládnuť budú nad nimi nestáli.” – Izaiáš 3:1.4.
Pretože Biblia nepodporuje predstavu desaťročia neviditeľnej parúzie a ani Písma nemožno poctivo vykladať na podporu chronológie, ktorú Spoločnosť spájala s „dobami pohanov“, akoby Strážna Veža praktizovala určitú formu veštenia pri vyčarovaní roku 1914. Russell pôvodne použil neskutočne okultnú pyramidológiu v podpore doktríny o roku 1914 – akoby bol „odborníkom na magické umenie“. Vedúci Zbor je nepochybne zložený z „veľmi rešpektovaných“ mužov v dnešnej spoločnosti Jehovových svedkov. Ako vedúci úloh organizácie Vedúci Zbor a ich pomocníci dodnes udržiavajú kúzlo, ktoré vykúzlil Russell. Je to, akoby poprední ľudia spoločnosti dovedne očarili Jehovových svedkov, aby uverili „umelecky vykonštruovanému falošnému príbehu“; viesť ich, pokiaľ ide o predpokladaný Ježišov neviditeľný návrat pred takmer storočím. Preto panuje toľko zmätku v súvislosti s niečím tak jednoduchým a priamym, ako je význam Ježišovho výrazu „táto generácia v žiadnom prípade nepominie“.To je nepochybne dôvod, prečo Izaiáš 3:12 hovorí: “Dozorcovia zaobchádzajú s mojím ľudom kruto, vládnu nad ním ženy. Ľud môj, tvoji vodcovia ťa zavádzajú, zastierajú cestu, po ktorej by si mal ísť.” Ako do očí bijúci príklad druhu podvodu, ktorý praktizuje Spoločnosť Strážna Veža na Svedkov Jehovových, komentár k nasledujúcemu veršu z tretej kapitoly Izaiáša 3:14 – “Spálili ste vinicu,“ obviňuje ich, „vo vašich domoch sú veci, ktoré ste ukradli chudobným.” – Strážna veža uvádza:
Namiesto toho, aby sa ľudia usilovali o blahobyt ľudí, vedú klamlivé praktiky. Zneužívajú svoju autoritu tým, že sa obohacujú a pripravujú chudobných a núdznych. Ale títo vodcovia sa musia zodpovedať Jehovovi vojsk za ich útlak postihnutých. Aké varovanie je to pre tých, ktorí sú dnes na zodpovedných pozíciách! Nech sú vždy opatrní, aby nezneužili svoju autoritu.
Áno, je to skutočne triezve varovanie pre tých, ktorí sú dnes na zodpovedných pozíciách! Dbalo však vedenie na ich vlastné varovanie? Použili muži za Strážnou Vežou podobne „podvodné praktiky“, keď z toho obviňujú duchovenstvo Kresťanstva? Jehova vie, že áno! Ale aj keď je to ťažké, podvod z roku 1914 nie je jediným prípadom, keď Betel zneužila svoju autoritu. Ako „sodomskí diktátori“ je jednou zo spôsobov, ako Strážna Veža bežne zneužíva svoju autoritu, tým, že hrozí hrozbou vylúčenia z komunity proti každému, kto sa odváži kritizovať vedenie z ich priestupkov!
Jedným z najhorších činov podvodu, aké kedy Strážna Veža spáchala proti Jehovovým svedkom, bolo nepochybne ich tajné desaťročné partnerstvo s Organizáciou Spojených národov. A dodnes vedúci orgán a ich apologéti naďalej klamú o miere politického zapojenia Strážnej Veže. Toto partnerstvo vyžadovalo, aby Strážna Veža oklamala Svedkov Jehovových nevedomky rozširujúcich literatúru, ktorá bola rafinovane vypracovaná tak, aby obsahovala pozitívne informácie týkajúce sa Organizácie Spojených národov, s cieľom splniť zmluvný záväzok Spoločnosti ako oficiálne schválená mimovládna organizácia v spolupráci s OSN. (Pozri kapitolu: Čudní Spoločníci) Škoda spôsobená zradou spoločnosti je nevyčísliteľná. Aj keď to nie je možné vyčísliť, dá sa bezpečne predpokladať, že došlo ku klopýtaniu desiatok tisíc členov!
Ak vezmeme do úvahy nespočetné kamene úrazu, ktorým sa v priebehu rokov rozprestierala Strážna Veža, napríklad fiasko z roku 1975, a mnoho ďalších vecí, z ktorých posledným je žalostný spôsob, akým právnici Strážnej Veže odmietli zodpovednosť za množstvo detí, ktoré boli sexuálne zneužívané tisíckami známych sexuálnych predátorov, ktorí číhajú na Svedkov Jehovových – počty potknutých – vrátane tých, ktorí iba študujú so svedkami Jehovovými – dosahujú milióny! (V tejto súvislosti sa 36. kapitola Ezechiela vzťahuje na to, že Boží „predstavitelia“ klopýtali celé „národy“.)
Aj keby pokrytectvo a dvojité obchodovanie Strážnej Veže narazilo iba na jednu vzácnu dušu, z Jehovovho pohľadu je to príliš veľa! Zakopnutie druhých znamená ich zabitie. Ježiš hovoril o hrozných dôsledkoch pre tých, ktorí potkýnajú jeho ovce, a povedal, že by pre nich bolo lepšie, keby im na krk zavesili mlynský kameň a hodili ich do srdca šíreho mora! Spoločnosť Strážna Veža je v Božích očiach nepochybne vinná za to, že toľko ľudí zakoplo! A podľa svojho vyhlásenia Mojžišovi, hoci je Jehova milosrdný a milostivý, pomalý k hnevu a hojný v milujúcej láskavosti, nemôže vôbec dať výnimku z trestu! Alebo ako Jehova uvádza v Izaiášovi 2:9 v súvislosti s Jeruzalemom: “Rozhodne im nemôžeš odpustiť!” Najskôr musí prísť trest – potom milosť a obnova pre tých, ktorých Jehova vykúpi. Preto Izaiáš 4:4 hovorí o Jehovovom opláchnutí, nielen od „exkrementoch“, ale aj od krviprelievania Jeruzalema – „krviprelievania“ tým, že spôsobuje, že ostatní klopýtajú. Skutočné, iba Jehovovo ostré pokarhanie – „duch zhorenia“ – by mohlo pravdepodobne pokoriť povýšenecké vedenie Spoločnosti Strážna Veža! Ale ako by sa mohli v budúcnosti realizovať Jehovove rozsudky?
Komentáre a otázky zasielaje na adresu: joelsky@tutanota.com
