Denný text na utorok 22. septembra 2020:

“Jehova pozná tých, čo mu patria.” – 2. Timotejovi 2:19.

Ako si môžeme posilňovať túžbu získať uznanie od Jehovu, a nie uznanie zo strany sveta? Pamätajme na dve dôležité skutočnosti. Po prvé, Jehova vždy prejavuje uznanie tým, ktorí mu verne slúžia. (Hebr. 6:10; 11:6) Veľmi si cení každého svojho služobníka a považoval by za nespravodlivé, keby sa nezaujímal o tých, čo sú mu verní. „Pozná cestu spravodlivých“ a vie, ako ich oslobodiť zo skúšky. (Žalm 1:6; 2. Petra 2:9) Po druhé, Jehova nám môže vyjadriť uznanie nečakaným spôsobom. Tí, ktorí robia dobré skutky iba preto, aby si ich druhí všimli, nedostanú žiadnu odmenu od Jehovu. Prečo? Pretože už v plnej miere dostali odmenu. (Mat. 6:1–5) Ježiš však povedal, že jeho Otec „sa pozerá v skrytosti“ na tých, ktorým sa za ich dobré skutky nedostalo nijakého uznania. Jehova si všíma všetko dobré, čo robia, a každého jednotlivca odmení. w18.07 9 ods. 8, 10

Čo to znamená patriť k Bohu Jehovovi? Patrí každý kresťan k Bohu? Zdá sa, že z hľadiska Strážnej Veže vyplýva, že je to vlastne tak! V kontexte je toho dôvod, prečo Pavol informoval Timoteja, že Boh pozná tých, ktorí mu patria, je ten, že existovali podvodníci, ktorí sa predstavovali ako pomazaní kresťania. Alebo možno boli v jednej chvíli a potom sa zriekli majiteľa, ktorý ich kúpil. Pavol konkrétne menoval dvoch mužov – Hymenaea a Filetusa, ktorí učili, že nebeské vzkriesenie už začalo. Paul varoval, že ich infekčné učenie sa rozšíri ako gangréna, a to do takej miery, že niektorým podlame vieru! Ale títo dvaja muži neboli jediní. V zboroch zostali ďalší, a preto apoštol ďalej povedal: “Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny sú na dôstojné použitie, druhé na nedôstojné. Ak si niekto zachováva odstup od týchto druhých nádob, bude nádobou na dôstojné použitie, posvätenou, užitočnou svojmu majiteľovi, pripravenou na každé dobré dielo.” – 2. Timotejovi 2:20, 21.

Pavol opäť hovorí o určitých osobách, ktoré patria jeho vlastníkovi a sú preňho užitočné, a ktoré existujú uprostred tých, čo sú za účelom, ktorému chýba česť, a ktorí nepatria Bohu. Keď sa vrátime k Hymenaeovi a Filetovi, je zaujímavé, že učili, že vzkriesenie už začalo. Svedkovia Jehovovi možno neuvažovali o tom, ale to je presne to, čo dnes učí aj Strážna Veža! V roku 2007 uverejnila Strážna Veža článok s názvom „Prvé zmŕtvychvstanie“ – práve prebieha! Kedy konkrétne sa začalo skoršie vzkriesenie? V článku v paragrafe 12 sa uvádza toto vyhlásenie:

V tomto okamihu môže byť užitočné zvážiť, čo by sa mohlo považovať za biblickú paralelu. Ježiš Kristus bol pomazaný za budúceho Kráľa Božieho Kráľovstva na jeseň roku 29 n. L. O tri a pol roka neskôr, na jar roku 33 n. L., Bol vzkriesený ako mocný duchovný človek. Dalo by sa teda odôvodniť, že keďže Ježiš bol dosadený na trón na jeseň roku 1914, vzkriesenie jeho verných pomazaných nasledovníkov začalo o tri a pol roka neskôr, na jar roku 1918? To je zaujímavá možnosť. Aj keď to Biblia nemôže priamo potvrdiť, nie je to v rozpore s ostatnými Písmami, ktoré naznačujú, že prvé vzkriesenie začalo čoskoro po začiatku Kristovej prítomnosti.

Toto je klasický príklad omylu logiky, ktorý sa nazýva kruhové uvažovanie. ‘Ak Ježiš bol dosadený na trón na jeseň roku 1914’ sa uvádza ako nespochybniteľný fakt. A všetko ostatné sa musí zhodovať s touto ‘skutočnosťou’. A dokola dokola ideme. V zásade teda učenie, že prebieha prvé vzkriesenie, visí na preukázateľne falošnej predstave, že ustanovené časy národov aby šliapali Jeruzalema začali, keď Babylon zničil Jeruzalem pred dvoma a pol tisícročiami! Hymenaeus a Filetus na rozdiel od VZ mohli mať svoju myšlienku možno lepšie podloženú písmom! Samozrejme, je to pravda, Písmo naznačuje, že prvé vzkriesenie sa začne počas Kristovej prítomnosti. Skutočným podvodom je teda poučenie, že Kristova prítomnosť už začala. Zatiaľ čo v prvom storočí boli podvodníci držaní na periférii. Teraz sedia na vrchole a určujú, čo je pravda a čo je nepravdivé pre všetkých!

Pomáha nám to o to viac si zvážiť, že Jehova pozná tých, ktorí mu patria. Všetko sa vracia k Satanovmu tvrdeniu, že nikto nebude milovať Boha, keď bude nútený znášať ťažkosti alebo zmätok. Preto Boh umožňuje, aby synovia Kráľovstva boli obklopení synmi toho zlého – ako to Ježiš ilustruje vo svojom príbehu o pšenici a burine. Synovia Satana môžu zatiaľ zostať ako plavidlá vyrobené na účely, ktorým chýba česť. Keď príde čas – alebo presnejšie – keď príde Kristus, dôjde k definitívnemu oddeleniu. Potom bude prítomnosť Syna človeka ako blesk, ktorý svieti z východnej oblohy až na západ, takže ‘kdekoľvek je zdochlina, tam sa zhromaždia orly’. Inými slovami, iba tí, ktorí patria Bohu a Kristovi, budú mať duchovné pochopenie, aby sa k nemu zhromaždili. Synovia toho zlého zostanú s prázdnym vrecom. Tam bude ich plač a škrípanie zubami.

Pri čítaní vyššie uvedeného článku SV citovala otvorenie piatej pečate, keď sa vzkriesení svätí pýtajú Boha, ako dlho to bude trvať, kým ich krv bude pomstená, a potom bola citovaná nasledujúca pasáž:Silným hlasom volali: “Zvrchovaný Pane, svätý a pravý, až dokedy budeš čakať, aby si súdil tých, čo bývajú na zemi, a pomstil našu krv?“ A každý z nich dostal biele rúcho a bolo im povedané, aby ešte chvíľu počkali, kým sa nenaplní počet ich spoluotrokov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.” – Zjavenie 6:10, 11. V článku paragraf 17, ktorý komentuje vyššie uvedený verš, sa uvádza:

“Tí novo vzkriesení si musia ‘oddýchnuť’. Musia trpezlivo čakať na Boží deň pomsty. Ich ‘otroci’, pomazaní kresťania stále na zemi, ešte musia dokázať svoju skutočnú vernosť.” 

Namiesto poukázania na to, že sa Písmo konkrétne zmieňuje o bratoch, ktorých sa chystali zabiť, SV o tom iba hovorí spôsobom, že pomazaní kresťania musia pri skúške preukázať svoju bezúhonnosť. Prečo bagatelizovať to, čo je uvedené v Zjavení? Po prvé, v modernej dobe bolo zabitých veľmi málo pomazaných svedkov. Nacistický holokaust bol jedinou príležitosťou, keď bolo zabitých viac ako niekoľko pomazaných kresťanov. Nielen to, ale zdá sa, že Strážna Veža sa snaží minimalizovať to, čo Ježiš vysvetlil. Napríklad v 24. kapitole Matúša Ježiša varoval: “Budú vás prenasledovať a zabíjať a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Mnohí odpadnú od viery a budú sa navzájom zrádzať a nenávidieť. Objaví sa veľa falošných prorokov, ktorí oklamú mnohých.” – Matúš 24:9-11 Ak to chcete lepšie pochopiť, Písmo ukazuje, že Jehova umožní Satanovi počas záveru zabiť všetkých, ktorí mu patria. To je to, čo predstavuje smrť dvoch svedkov a 7 000 osôb zabitých v 11. kapitole Zjavenia. To je finále. Poprava tých, ktorí patria Bohu, spôsobí vojnu veľkého dňa všemohúceho Boha na mieste známom ako Armageddon.

MUSÍ BYŤ ZABITÝ?

Rovnako ako Jehova hovoril so Satanom v záhrade Eden, akoby bol skutočným hadom, v trochu nejasnom proroctve v 27. kapitole Izaiáša Boh hovorí k Leviatanovi, kĺzavému a krútiacemu sa hadovi. Rovnako ako v Edene, keď Boh predpovedal, že hadia hlava bude rozdrvená, Izaiáš 27: 1 hovorí, že Boh zabije netvora, ktorý je v mori – ‘more’ je symbolom sveta, nad ktorým sedemhlavý drak vládne! Prečo však Boh zabíja Leviatana? Had je tu už celé storočia, aká udalosť spúšťa jeho popravu? Verzie 6-8 vysvetľujú. V rozhovore pre hada sa Boh pýta: “Prichádzajú dni, keď Jakob zapustí korene, Izrael rozkvitne a vypučí a naplní krajinu úrodou. Naozaj ho musia zbiť tak silno? Musí byť takto zabitý? S krikom ju odoženieš, potrestáš ju. V deň, keď bude viať východný vietor, ju zmetieš prudkým závanom.” – Izaiáš 27:6-8.

Jakob sa zakorení a prinesie ovocie je odkazom na ustanovené Kráľovstvo, keď synovia Kráľovstva budú svietiť ako slnko a priťahovať mnohých k Jehovovej hore – inak známych ako veľký zástup. Úder po ‘Jakobovi’ – alebo na Izrael – ako ho tiež poznáme, sa odohráva, keď Gog zaútočí na duchovný Izrael. To, že ju odoženie preč, znamená, že Kristova nevesta sa nenájde na zemi. Všetci synovia kráľovstva budú ‘zabití úderom zabitých’. Preto Boh zabíja morskú príšeru. Posledný verš však prezrádza, že ich zabitím sa dosahuje iba veľkolepý Boží účel. Píše sa v ňom: “V ten deň sa rozozvučí veľký roh a tí, ktorí hynú v Asýrii, aj tí, ktorí sú rozohnaní v Egypte, prídu a poklonia sa Jehovovi na svätom vrchu v Jeruzaleme.” – Izaiáš 27:13.

Asýrčan predstavuje ôsmeho kráľa. Svätá hora, na ktorej sa zhromažďujú tí, ktorí zahynú, je rovnaká ako nebeská hora Sion, kde bude 144 000 stáť s Baránkom s menom Jehovu a Ježiša napísaným na ich čele, čo znamená, že boli kúpení zo zeme a patria Bohu. Veľký roh harmonizuje s anjelom, ktorý trúbi na siedmej trúbke v 11. kapitole Zjavenia, opísaný takto: “Keď zatrúbil siedmy anjel, v nebi zazneli silné hlasy, ktoré hovorili: „Vláda nad svetom teraz patrí nášmu Pánovi a jeho Kristovi a bude vládnuť ako kráľ po celú večnosť.“ – Zjavenie 11:15. Aj keď sa každý prirodzene bojí smrti, tí, čo patria k Bohu, budú nasledovať Baránka všade, kam pôjde. To znamená, že ho budú nasledovať do smrti a behom mihnutia oka sa stanú nesmrteľnými duchmi. Aké privilégium zomrieť pre pravdu! Byť zabitý kvôli príslušnosti k Jehovovi!

Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com