Príchod Krista a prívalová povodeň!

28. kapitola Izaiáša sa začína Jehovovým vypovedaním vodcov izraelského národa a vyhlásením o prostriedkoch, ako s nimi Boh zaobchádza: “Beda pyšnej korune efraimských opilcov! Tá skvostná nádhera je len vädnúci kvet na hlave mesta ležiaceho nad úrodným údolím, kde žijú ľudia premožení vínom! Jehova pošle niekoho silného a mocného a ten ju násilím zmetie na zem ako strašné krupobitie, ako ničivá smršť, ako príval mohutných vôd. Pyšné koruny efraimských opilcov budú rozdupané. Vädnúci kvet jeho skvostnej nádhery, ktorý je na hlave mesta ležiaceho nad úrodným údolím, bude ako skorá figa pred letom – kto ju zbadá, odtrhne ju a prehltne.” – Izaiáš 28:1-4.

Keď Jozue priviedol Izraelitov do takzvanej zasľúbenej krajiny, bolo to opísané ako miesto, ktoré len tak prekypuje mliekom a medom. Ale potom, čo Hebreji žili v krajine Kanaánu niekoľko storočí, bolo to, akoby sa nádherne vyzdobená krajina vytratila z bývalej slávy ako vädnúca kytica kvetov. Bolo to preto, že vodcovia ľudu sa stali skorumpovanými. Prestali uctievať Jehovu spôsobom, ktorý mu predpísal v zmluve, a tak stratili svoju duchovnú krásu. Nakoniec bol Boh povinný prijať drastické opatrenia – úplné zničenie národa, ako prostriedok vykonania potrebnej disciplíny, aby bolo možné niektoré obnoviť.

Pred časmi prorokov Jehova využíval rôzne národy ako Filištíncov a Midiánčanov, aby postihli Izrael, aby ich priviedol k rozumu. Potom splnomocní určitých mužov, aby konali ako sudcovia – mužov ako Gideon a Samson, a prinesú Izraelu vyslobodenie. V časoch prorokov Jehova využíval mocné ríše Asýrie a Babylona ako mocné narázové búrky, aby strhol neveriacich a zlých a potrestal pozostatok, ktorý nakoniec obnoví vo svoju priazeň. Tieto udalosti, ktoré proroci vopred predpovedali, a zaznamenali ich v histórii prorokov po skutočnosti – ako v prípade Jeremiáša a Ezechiela – slúžia ako vzor pre budúce veci, ibaže politický národ Izrael dnes nie je Zemou Okrásy. Ako Pavol majstrovsky zdôvodnil v liste Hebrejom, stará zmluva, ktorú Boh uzavrel s Hebrejmi, zastarala a Boh bol odhodlaný túto skutočnosť násilne preukázať, čo samozrejme urobil, keď rímske vojská vyhladili Jeruzalem a chrám a ukončili židovský kňazský systém, ako prorokoval aj Ježiš.

Keď bol Ježiš na zemi, jasne povedal, že Božie kráľovstvo je vzaté Židom a bude dané národu, ktorý prinesie ovocie kráľovstva, na Božiu slávu. Čo to bol za „národ“? Bol to zbor, ktorý Kristus založil pri zvolení 12 apoštolov – zjavne mal v úmysle modelovať 12 izraelských kmeňov, ktoré vznikli z 12 Jakobových synov. Rovnako aj kresťanský spisovateľ Jakub otvoril svoj list pozdravom „dvanástim kmeňom, ktoré sú roztrúsené po celom svete“ – s odkazom na všetkých kresťanov, ktorí vtedy žili ako členovia 12 kmeňov kresťanského Božieho Izraela. Jehovovi svedkovia chápu a akceptujú tento koncept.

V 1. Petra 2: 9–10 apoštol napísal tým, ktorých pomazal Jehova, a zmienil sa o nich ako o svätom národe a povedal: “Ale vy ste „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, ktorý sa stal drahocenným vlastníctvom, aby ste široko-ďaleko oznamovali nádherné vlastnosti“ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Božím ľudom, kedysi vám nebolo prejavované milosrdenstvo, ale teraz vám je prejavované.” – 1. Petra 2:9, 10.

Je to však „svätý národ“, ktorý založil Kristus, ktorý musí byť nakoniec vystavený prívalovému lejaku Jehovovej dočasnej nevôle. Ako to vieme? Pretože proroctvo, hoci je dané v staroveku, v skutočnosti hovorí o odhalení Krista pri jeho návrate. To by malo byť zrejmé každému, kto premyslene odôvodňuje kontext. Napríklad Izaiáš 28:16 hovorí: “Preto toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: ‘Kladiem na Sione ako základ vyskúšaný kameň, drahocenný uholný kameň pevného základu. Kto v neho verí, nepodľahne panike’.” Základným kameňom Siona nie je nikto iný ako Ježiš Kristus. Ale to sa netýka jeho pôvodnej pozemskej vizitácie. Opäť, ako to vieme?

Pretože v proroctve sa o ňom hovorí ako o „vyskúšanom kameni“, a predtým, ako Ježiš stretol svoju mučivú smrť, nebol úplne skúšaný. Takže až po návrate do neba sa Ježiš stal základným kameňom Božieho kráľovstva, aspoň čo sa týka tohto proroctva. Okrem toho však proroctvo hovorí o tom, že kameň bol inštalovaný v súvislosti so záplavou spravodlivého rozhorčenia Boha. Takže položenie základného kameňa je vlastne odkazom na dlho očakávané založenie Božieho kráľovstva pri príchode Syna človeka. Tí, ktorí nebudú „prepadať panike“ z narastajúcej záplavy tyranie, sú zjavne kresťania, ktorí majú skutočnú vieru v Jehovu a jeho Krista. Za nich prorok ďalej hovorí:

“V ten deň bude Jehova vojsk nádhernou korunou a krásnym vencom pre tých, čo zostanú z jeho ľudu. Sudcov podnieti súdiť spravodlivo a dodá silu tým, čo odrážajú útok od brány mesta.” – Izaiáš 28:5, 6. Keď mohutné asýrske vojsko zaplavilo Jehovovu zem a odvlieklo Izraelitov do zajatia, nezostalo už nič, čo by odvrátilo boj od brány. Podobne, keď Nabuchodonozor vtrhol do Júdska a obliehal Jeruzalem, Jehova prikázal Židom, aby sa ‘vzdali‘ Nabuchodonozorovi; inými slovami vzdajte sa, vyjdite so zdvihnutými rukami! Nebráňte sa!

Nebolo to slávne víťazstvo pre pozostalých, ktorí prežili, ani to nebola príležitosť odvrátiť nepriateľa od brán Jehovovho mesta – ako sa kedysi volal Jeruzalem. Na inom mieste proroctva, konkrétne v knihe Zjavenie, je Boží zvyšok poznačený hrozbou démonickou záplavou prenasledovania. Záverečné verše 12. kapitoly Zjavenia hovoria: “Had zo svojej papule vychrlil za ženou vodu ako rieku, aby sa v nej utopila. Ale žene prišla na pomoc zem. Otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z papule. Drak sa na ženu rozzúril a odišiel viesť vojnu so zostávajúcimi z jej potomstva, ktorí dodržiavajú Božie prikázania a vydávajú svedectvo o Ježišovi.” – Zjavenie 12:15-17.

V dôsledku omamného alkoholu

„Zostávajúci z jej potomstva“ sú pozostatkom pomazaných kresťanov, ktorí zostali na zemi po začiatku prvého vzkriesenia; teda „zvyšok“. Zodpovedajú „tým, ktorí zostali z jeho ľudí“ opísaným v Izaiášovi. Ale proroctvo o nich hovorí: “Ale aj títo blúdia opití vínom, tackajú sa po opojnom nápoji: Kňaz i prorok blúdia v opitosti, víno im pomotalo hlavu, ledva prepletajú nohami. Ich videnia ich zvádzajú na scestie, potkýnajú sa v úsudku. Všetky stoly sú plné nechutných vývratkov, nie je miesta, kde by neboli.” – Izaiáš 28:7, 8.

Proroctvo samozrejme nehovorí o doslovnom opití. Svedkovia Jehovovi to chápu aspoň v súvislosti s duchovným opilstvom. Ako však iste viete, Strážna Veža učí, že proroctvo sa týka duchovne opitých cirkevníkov kresťanstva. Ale ak je to pravda, môžeme očakávať, že Jehova zvyšok z nich oslávi a budú oprávnení úspešne viesť duchovný boj a odvrátiť nepriateľa? Nielen to, ale proroctvo hovorí, že oslavovaní sú tí, ktorí zostali „z jeho ľudu“. Ale sú členovia konglomerácie denominácií a siekt kresťanského ľudu Božími ľuďmi? To jednoducho nemôže byť tak. Za prvé, Ježiš v Zjavení zjavil, že nenávidí sekty. Pavol uviedol sekty ako dielo tela. Je zrejmé, že Kristus neuznáva alebo neprijíma množstvo siekt, ktoré všetci tvrdia, že v neho veria. Ako sa má chápať proroctvo?

Svedkovia Jehovovi by nikdy nespoznali, že sú duchovne opití, a ani by sme to od nich nemali očakávať, pretože človek, ktorý je doslova podnapitý, je obvykle nerozumný. V skutočnosti môže mať pravda na človeka mocný, opojný účinok, ktorý spôsobí jeho nadmernú sebadôveru – je to sebaistota ich vlastného porozumenia a predpokladaného dobrého postavenia s Bohom. Je to stav mysle Jehovových svedkov z pohľadu Jehovu? Áno, je. Medzi Jehovovými svedkami prevláda postoj, že iba dodržiavanie programu stanoveného Spoločnosťou Strážna Veža zaisťuje spasenie a Strážna Veža túto kultúru nepopierateľne podporuje.

Zvážte tiež skutočnosť, že „neviditeľná parúzia“ je základom celej prorockej exegézy Strážnej Veže. Prezentuje sa ako nespochybniteľný fakt, že kráľovstvo sa dostalo k moci v roku 1914. Nauka je považovaná za nepochybnú Božiu posvätnú pravdu! V skutočnosti je ktorýkoľvek zo svedkov Jehovových, ktorý môže vyjadriť najmenšiu výhradu k presnosti výkladov Strážnej Veže, považovaný za duchovne slabého alebo dokonca odpadlíka. Vďaka svojej opitosti sa indoktrinovaní Jehovovi svedkovia považujú za privilegovaných, keď môžu vidieť fantazmagorické parúzie, ktoré podvedené masy v otroctve Satana nevidia. Bez ohľadu na všetky dôvody sa považuje za nemožné, aby sa znak záveru v budúcnosti prezentoval presvedčivejšie – napriek zjavnej realite, že svet sa v súčasnosti uchyľuje k globálnej vojne a spoločenskému kolapsu. Svedkovia Jehovovi preto nie sú schopní správne zdôvodniť: „Zablúdili vo svojom videní“ – príliš hlboko sa vstrebávali opojný alkohol kvapkajúci z liehovaru Betelu.

Aj keď to môže byť pre Jehovových svedkov hlboká urážka, faktom zostáva, že proroctvo medzi nimi nachádza naplnenie, dokonca aj to, že všetky ich stoly sú zaplnené „špinavými zvratmi“. Napokon, pretože je preukázateľnou skutočnosťou, že Ježiš Kristus nezačal vládnuť vo svojom Kráľovstve v roku 1914, opakovanie Strážnej Veže znamená, že samotný stred duchovného banketového stola Spoločnosti je nečistým podvodom. Napriek tomu sa podáva pravidelne ako najchutnejšie a najvýživnejšie duchovné jedlo a nápoje, ktoré sú k dispozícii. Ale z Jehovovho hľadiska je to nechutné ako vývraty! (Pozri článok: Stoly sú plné zvracania) Pokiaľ ide o postoj, ktorý sa už spomínal v súvislosti s dodržiavaním programu spoločnosti ako prostriedku spásy, proroctvo sa ním tiež zaoberá a uvádza:

„Toto je miesto odpočinku. Doprajte odpočinok unavenému. Tu sa dá osviežiť,“ ale oni ho neposlúchali. Preto im bude Jehova znovu hovoriť: „Príkaz za príkazom, príkaz za príkazom, pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom, tu trochu, tam trochu.“ Ale oni nebudú počúvať. Potknú sa a padnú na chrbát, dolámu sa, chytia sa do pasce a uviaznu v nej.” – Izaiáš 28:12, 13. Podľa Božích slov malo byť zhromaždenie miestom odpočinku unaveného a miestom ľahkosti. Ako sám Ježiš povedal, jeho bremeno bolo ľahké a jarmo láskavé. Ale rovnako ako starí farizeji, aj vedenie Jehovových svedkov podľahlo tendencii vytvárať pravidlá a prísne štruktúrovanú formu uctievania; teda formulované „príkaz za príkazom, meracie čiary za meracími čiarami“ atď. Konečným výsledkom bude, že mnohí budú potkýnaní, ako keď to predpovedal Ježiš.

Aj keď vedenie Jehovových svedkov netvrdí, že je ako pápežská neomylnosť úplne, dôsledkom toho je, že Boh im nikdy nedovolí, aby sa v nejakej významnej miere mýlili. V súvislosti s učením, podľa ktorého prišiel Ježiš v roku 1914, Spoločnosť Strážna Veža trvá na tom, že rozsudok nad Božím domom sa začal krátko potom, a hoci od roku 1919 medzi medzinárodnými bádateľmi Biblie, ktorí žili v roku 1919 dnes nikto živý už nie je, rozšírením skutku na vedúcich Jehovových svedkov dnes, znamená, že aj oni boli rafinovaní a získali neodvolateľný Kristov súhlas!

Keď sa privalí prudká záplava

V tomto sa identifikujú ako chvastúni, ktorých oslovuje proroctvo a ku ktorým Jehova hovorí týmito slovami: “Preto počujte Jehovovo slovo, vy chvastúni, vy, ktorí vládnete tomuto ľudu v Jeruzaleme. Hovoríte: „Uzavreli sme zmluvu so smrťou a s hrobom máme dohodu. Keď sa privalí prudká záplava, nás nezasiahne, lebo naším útočiskom je lož a skryli sme sa v klame.“ Preto toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Kladiem na Sione ako základ vyskúšaný kameň, drahocenný uholný kameň pevného základu. Kto v neho verí, nepodľahne panike. Právo urobím meracou šnúrou a spravodlivosť olovnicou. Krupobitie zmetie útočisko lží a vody zaplavia úkryt. Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s hrobom bude neplatná. Keď sa privalí prudká záplava, rozdrví vás. Kedykoľvek sa privalí, zmetie vás. Bude vás zaplavovať ráno čo ráno, vo dne i v noci. Iba hrôza ich prinúti pochopiť, čo počuli.“ – Izaiáš 28:14-19.

Staroveký Jeruzalem sa nazýval Jehovovým mestom a miestom, kde Jehova spôsobil, že jeho sväté meno prebývalo. Všetci židovskí muži boli povinní zúčastňovať sa na každoročných festivaloch v Jeruzaleme a tam sa prezentovať pred Jehovom. Rovnakým spôsobom funguje Bétel aj dnes ako moderný Jeruzalem. Po celé desaťročia sa meno Jehova objavovalo na titulnej strane každého časopisu Strážna Veža , teraz v takmer 200 jazykoch – vďaka čomu sa zo spoločnosti Strážna Veža stalo miesto, kde Jehova spôsobil, že jeho meno zostalo v modernej dobe. Ako ústredie pre Jehovových svedkov po celom svete slúži Betel ako akési hlavné mesto pre celú organizáciu – centrum uctievania Jehovu Boha po celej zemi.

Záhadne pravdivé proroctvo, podľa ktorého vedúci zbor uzavrel dohodu so smrťou, „uskutočnili víziu“ hrobu interpretáciou proroctiev tak, že Božie súdy boli buď odsunuté do minulosti, alebo budú údajne v budúcnosti proti duchovenstvu sveského Kresťanstva. V skutočnosti sa stali pred Bohom nezodpovednými! Hľadali útočisko pred klamstvom, že Kristus už prišiel, a dal im jeho súhlas. Po viac ako storočie snahy ohýbať proroctvá tak, aby sa zdalo, že už boli splnené, Boh ilustruje ich ťažkosti a popisuje ich takto: “Posteľ je prikrátka na to, aby sa človek vystrel, a prikrývka priúzka, aby sa do nej zavinul.” – Izaiáš 28:20.

Strážna Veža je každých pár rokov nútená revidovať niektoré aspekty svojej dogmy z roku 1914. S každým ďalším rokom sa stáva viac podívanou. Napríklad David Splain predstavuje teóriu prekrývajúcich sa generácií ako poslednú. (Komentár YouTube) Je to, akoby sa jednoducho nemohli pohodlne ubytovať v posteli, ktorú si sami vytvorili; realita na nich stále naráža a oni sa nemôžu úplne skryť pod tkanivom klamstiev, ktoré roztočili. Čo predstavuje „vytekajúca prívalová voda“, ktorá obmýva miesto ich utajenia? Ako už bolo spomenuté, 12. kapitola Zjavenia zobrazuje veľkú povodeň vypúšťanú z úst draka s úmyslom utopiť Boží ľud. Diabol ich samozrejme priamo neprenasleduje. Používa svoje pozemské politické zviera. Je to zrejmé zo skutočnosti, že 1 260 dní opisujúcich 12. kapitolu Zjavenia sa zhodovalo s 42 mesiacmi, počas ktorých národy šliapajú po svätom meste, rovnako dlho divoké zviera z priepasti viedlo vojnu proti svätým, ako je opísané v 11. a 13. kapitola Zjavenia.

Podobne Daniel 11:41opisuje kráľa severu, ktorý zaplavil mnoho národov, vrátane Okrasnej krajiny, ktorá, nie náhodou, presne predstavuje Izaiášovú Božiu pozemskú organizáciu. Je to posledný prejav kráľa severu, šelmy z priepasti, ôsmeho kráľa, ktorého Jehova označil za „niekoho silného a energického“. To, že potopa zobrazená v Izaiášovi smeruje na Boží ľud, potvrdzujú početné žalmy, ktoré majú prorockú povahu. Tak ako mnohé žalmy boli skutočne Kristovými modlitbami, iné slúžia ako modlitby svätých, zatiaľ nevyslovených. Tu je niekoľko príkladov:

Nadchádzajúca povodeň prenasledovania určite zametie dogmu Strážnej Veže z roku 1914 – spolu s celou vydavateľskou spoločnosťou. Bude slúžiť svojmu účelu. Všetci neveriaci budú tiež zmetení a zlí otroci budú vyplavení z miesta svojho utajenia. To predpovedal Kristus, keď prirovnal svoju prítomnosť ku dňu, keď Noe vošiel do archy. V tom okamihu boli neveriaci opustení, uzamknutí z archy a zmietnutí doslovnou potopou. Toto sa označuje ako Božie čudné a nezvyčajné dielo a Jehovovi svedkovia by boli múdri, keby sa im neposmievali.