17. kapitola Izaiáša je obvinenie Damasku a Izraela. Ale ako väčšina proroctiev, aj keď jej dejisko je v staroveku, prorocké posolstvo sa týka času konca v súčasnosti! Malo by to byť zrejmé zo záverečnej časti proroctva, ktoré hovorí: “Počúvajte! Rozruch mnohých národov, sú ako burácajúce more! Národy sa búria, hučia ako mohutné vody! Národy burácajú ako hukot mnohých vôd. Boh ich pokarhá a utečú ďaleko, budú ako plevy hnané vetrom po kopcoch, ako kotúľajúce sa suché bodliaky unášané víchricou.” – Izaiáš 17:12, 13.
„Rozruch mnohých národov, ktoré sa búria“, ako mohutné vody rozbúreného mora, je odkazom na nepokoje národov, ktoré nastanú, keď bude boh tohto sveta, Satan Diabol, zvrhnutý na zem, keď raz Kristus začína používať svoju moc mocného nebeského Kráľovstva! Ježiš podobne predpovedal, že počas ukončenia systému budú národy uvrhnuté do desivej situácie, z ktorej nepoznajú cestu von, kvôli burácajúcemu moru a jeho nepokojom. Je teda zrejmé, že Božie vyhlásenia proti Damasku a Izraelu majú prorocký význam ďaleko nad rámec týchto doslovných kráľovstiev staroveku.
Damask bol jedným z najstarších miest na zemi. (Aj keď sa v súčasnosti v Sýrii nachádza mesto Damask, zjavne sa nenachádza na rovnakom mieste ako pôvodné mesto). Existovalo, keď Abram po vysťahovaní z mesta Ur so svojim otcom Terom prvýkrát v krajine prebýval. Vďaka miernemu podnebiu a dostatku vody z odtoku z hôr bol región poľnohospodársky bohatý. Jeho geografická poloha tiež predurčila starodávny Damask, aby sa stal dôležitým centrom komerčného obchodu. Nakoniec sa tiež stala mocnou vojenskou silou a hlavným mestom niekoľkých sýrskych kráľovstiev. Severné izraelské kráľovstvo aj Judsko boli striedavo spojencami a nepriateľmi Damasku.
Ale Jehovovo rozhodnutie bolo, aby sa z Damasku mala stať hromada zrúcanín. Otváracie slová proroctva hovoria: “Vyhlásenie proti Damasku: „Damask ako mesto zanikne, stane sa z neho hromada rozvalín. Aroerské mestá spustnú, budú tam odpočívať stáda a nikto ich nevyplaší. Z Efraima zmiznú opevnené mestá a Damask už nebude kráľovstvom. Sláva tých, čo zostali zo Sýrie, sa rozplynie ako sláva synov Izraela,“ vyhlasuje Jehova vojsk.” – Izaiáš 17:1-3. „Úroda“ nastáva v súvislosti so zvrhnutím Damasku. Izaiáš 17: 4–6 hovorí: „V ten deň Jakobova sláva uvädne a jeho zdravé telo vychudne. Bude to, ako keď sa žne obilie a pod rukou ženca padajú klasy, ako keď sa paberkuje v údolí Refajovcov. Zostanú iba paberky, ako keď sa obíja olivovník, dve-tri zrelé olivy na najvyššom konári, štyri-päť na jeho konároch,“ vyhlasuje Jehova, Boh Izraela.”
Boh si vždy myslel, že použije Jacoba alebo Izrael alternatívne na to, aby vyprodukoval spravodlivý ľud, a to predovšetkým Mesiáša. Ale keď bol Mesiáš na zemi, pretože toľko Židov bolo nedôverčivých, povedal im, že Božie kráľovstvo im bolo odobraté a dané národu, ktorý prinesie svoje ovocie. Tento „národ“ je tým, čo Pavol nazval „Božím Izraelom“ – Kristovým zhromaždením. A nehovoril Ježiš o veľkej žatve, ktorá sa nastane počas „ukončenia systému vecí“? Je teda zrejmé, že „Jacob“ predstavuje zhromaždenie, z ktorého bude Kristus zbierať veriacich. Od samého začiatku, keď sa ľud zhromažďoval na úpätí hory, zatiaľ čo Mojžiš hovoril s Bohom, Izraeliti podľahli modlárstvu. Počnúc Áronovým zlatým teľaťom, Baalovým a Šalamúnovým oslavovaním Molocha a Chemosha, Jakobovi synovia opakovane upadli do modlárstva.
Táto tendencia bola vyjadrená aj v novom Izraeli, aj keď jemnejšie; svedčí o tom situácia, ktorá existovala v korintskom zbore, keď sa niektorí veriaci vyhlásili, že patria k Pavlovi. Iní tvrdili, že patria k Apollovi. Ale modlárstvo je modlárstvo, či už sa člove klania pred nejakým zlatým teľaťom, alebo tvrdí, že patrí k nejakému náboženskému vodcovi. Modlárstvo je všetko, čo stojí na mieste vyhradenom pre Jehovu Boha. Pretože hriešni ľudia majú sklon dávať skôr uctievajúce pocty stvoreniu ako Stvoriteľovi, nemalo by byť prekvapením, že v kresťanskej spoločnosti bude existovať modlárstvo, keď sa Kristus vráti, aby ukončil žatvu. Je to samotný Kristov súd, ktorý raz a navždy osvieti „Jakuba“ o modlárskej forme uctievania, ktorú až dosiaľ praktizoval.
Dalo by sa povedať, že Boží zámer zničiť modlárstvo je podtémou Izaiášovho proroctva. Keď Ježiš poveril svojich nasledovníkov, aby išli robiť učeníkov, kopírovali Ježišov príklad a kráčali krajinou a hovorili s ľuďmi v ich domovoch, obchodoch, na uliciach, na trhoch, v synagógach a chráme. Pretože ručne písané kópie Písma boli cenné a vzácne, je pochybné, že veľmi veľa prvých kresťanov dokonca vlastnilo osobnú kópiu ktoréhokoľvek hebrejského zvitku.
John Wycliffe
Keď Konštantín začlenil odpadlícke kresťanstvo do rímskeho cisárskeho systému, kazateľské dielo pôvodných kresťanov sa skutočne skončilo. Kresťanstvo sa stalo prostriedkom na zabránenie pravdy pred ľuďmi. Ktokoľvek, kto sa odvážil preložiť Bibliu z latinčiny alebo kázal čokoľvek iné ako to, čo bolôo sankcionované pápežom, bol považovaný za nepriateľa Cirkvi. Našťastie sa našlo tých pár, ktorí sa o to odvážili. V 13. storočí tu bol Peter Waldo, ktorého nasledovníkmi, Valdénčanmi, boli putovní kazatelia. V 14. storočí bol v Anglicku John Wycliffe a jeho nasledovníci známi ako Lollardovci, ktorí boli tiež kazateľmi.
Ale pretože to nebol určený čas na to, aby pravda zažiarila, tieto skupiny boli znovu absorbované späť do čiernej diery kresťanstva. Ale vynález kníhtlače v 15. storočí zlomil moc rímskej a londýnskej cirkvi udržiavať Bibliu zomierajúcu v latinčine. Jehova zjavne podnietil schopných mužov preložiť Bibliu do bežných jazykov Európanov a s novou technológiou dňa mohli byť Biblie tlačené v angličtine, nemčine, francúzštine a holandčine rýchlejšie, ako ich duchovní dokázali spáliť.
V rovnakom čase sa Biblia stala dostupnou pre obyčajného človeka, nastal vek kolonizácie a európski kolonialisti a pútnici sa vydali s Bibliou v ruke. So založením Ameriky – ďaleko od dosahu diabolského Vatikánu a anglickej cirkvi – záujem o Bibliu prekvital. Napriek novoobjavenej náboženskej slobode však nové generácie čitateľov Biblie stále pracovali pod počas storočí nahromadených bludov, ktoré na nich nahromadilo duchovenstvo. Ale s objavením sa Medzinárodných bádateľov Biblie na konci 19. storočia začala blikať k životu základná pravda Písma a práca kráľovstva začala odznova – pred samotnou konečnou žatvou pomazaných bratov Ježiša Krista!
Od skromných začiatkov Russella a jeho nasledovníkov sa zo spoločnosti Strážna Veža stala popredná svetová inštitúcia. Skoro sa s ňou počítalo ako o jednej z 50 najlepších korporácií v New Yorku. Jeho starý brooklynský komplex priniesol odhadom 1 000 000 000 dolárov. To je veľa drobných v darovacej krabici! Tisíce Jehovových svedkov sa dobrovoľne prihlásili, niektorí na plný úväzok, aby po tisícoch vybudovali zariadenia Spoločnosti Strážna Veža, ako sú montážne haly, pobočky a továrne a sály kráľovstva. Každá takáto štruktúra je zasvätená Bohu a nepochybne slúžila na pokrok v dôležitej kazateľskej práci, ktorú Kristus prikázal vykonať. Pretože tieto zariadenia sú neoddeliteľnou súčasťou uctievania Jehovových svedkov, začali sa považovať za nevyhnutné – úctivo sa považovali za súčasť Jehovovej „viditeľnej organizácie“.
Patríte do Božím duchom v vedenej organizácie?
Vedúci Zbor dokonca prinútil osoby, ktoré boli pokrstené v posledných desaťročiach, aby vo svojom krstnom sľube verejne vyhlásili, že sa považujújú za súčasť Jehovovej „duchom vedenej organizácie“. Inými slovami, kresťania boli podnecovaní k tomu, aby vyhlásili, že patria k pozemskej, ľudskej inštitúcii – čím sa stávajú nasledovníkmi ľudí! Napriek tomu nemožno poprieť, že Jehovovi svedkovia pod vedením svojej Strážnej Veže vykonali veľké dielo. Musí sa však tiež uznať, že Boh nepotrebuje žiadnu vydavateľskú spoločnosť. Aj kresťania v prvom storočí odviedli veľké dielo a dosiahli to isté s oveľa menšími prostriedkami, ako dnes majú Jehovovi svedkovia ku svojej dispozícii.
Ježiš nás ubezpečil, že Boh môže spôsobiť, že neživé kamene budú kričať na svedectvo pravdy, ak sa tak rozhodne. Ale pokiaľ ide o túto vec, v ktorej Spoločnosť Strážna Veža preberá úlohu Božej „organizácie vedenej Božím duchom“, je tu niekoľko relevantných otázok: Nasmeroval Boží duch vedenie Spoločnosti k nadviazaniu politického partnerstva s Organizáciou Spojených národov? Pod kritériami, pre ktoré vyžadovali od Bételu, aby použil časť svojich publikačných zdrojov určených na Božiu zvestovateľskú činnosť na podporu programov a aktivít OSN?
Máme veriť, že Boží duch viedol právnikov Spoločnosti k popretiu, že kresťanskí starší majú akúkoľvek ochrannú povinnosť chrániť deti pred tým, aby ich neobťažovali pedofili v zboroch, nad ktorými dohliadajú? (Pozri príspevok do blogu: Majú starší fiduciársku povinnosť?) Mohol by byť Boží duch pravdy pravdepodobne zodpovedný za to, aby viedol Strážnu Vežu k propagácii falošnej parúzie od jej vzniku? Majte na pamäti, že aj verní ľudia, ktorých Boh kedysi používal na vedenie svojho ľudu, sa dopustili závažných chýb v úsudku!
Mojžiš si kedysi pripísal zásluhu na tom, že zázračne zásoboval Izraelitov vodou z útesu. Mojžišov čin, keď si vzal Božiu slávu pre seba, ho stál privilégium vstúpiť do zasľúbenej zeme. David nedopatrením nariadil sčítanie ľudu, ktoré vyprovokovalo Jehovu k rozpútaniu moru. Kráľ Šalamún, ktorý mal tú česť napísať do Biblie tri knihy, sa nakoniec stal odpadlíkom, čo viedlo k tomu, že Izrael bol roztrhnutý v konkurenčné dva kráľovstvá, Izrael a Júda.
Takže je to tak aj dnes, tak ako Mojžiš, aj Vedúci Orgán sa oslávil ako Verný Otrok, ktorý neprináša nič iné ako najvyberanejšie ovocie pravdy priamo z Božích úst. Vyžadovali, aby Jehovovi svedkovia uznali túto organizáciu za duchom riadenú Pánom svojej viery. Vedúci zbor mal podobne ako Šalamún privilégium vydávať Biblie a biblické komentáre a tlačiť ich slová pre milióny ľudí, ktorí chcú spoznať Boha, ale z tejto inštitúcie tiež prišlo odpadlíctvo! Svedkovia Jehovovi v súvislosti s pozemskou viditeľnou organizáciou postavili početné oltáre, kadidlové stánky a posvätné stĺpy. A v súvislosti s nepokojmi národov sa v ďalšom rozpätí veršov uvádza:
“V ten deň človek vzhliadne k svojmu Tvorcovi, uprie oči na Svätého Izraela. Nebude sa pozerať na oltáre, dielo svojich rúk, a nebude hľadieť na to, čo urobili jeho prsty, ani na posvätné koly, ani na kadidlové oltáre. V ten deň budú jeho opevnené mestá ako opustené osady v lese, ako konár opustený pred Izraelitmi. Bude tam pustatina. Lebo si zabudol na Boha, ktorý ťa zachraňuje, nepamätal si na Skalu, na svoju pevnosť. Preto vysádzaš nádherné sady, sadíš tam odnož cudzinca. Cez deň svoj sad starostlivo oplotíš a ráno už klíči to, čo si zasadil, ale v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti bude po úrode.” – Izaiáš 17:7-11.
Je potrebné opustiť celú organizačnú štruktúru, ktorá je ústredným bodom činností Jehovových svedkov. Sály Kráľovstva, ako napríklad „pevnostné mestá“, budú úplne opustené! „Príjemné plantáže“ („viditeľná organizácia“), ktoré Jehovovi svedkovia vysadili, sa zrazu stanú ako pustý odpad! Kázanie dobrých správ nečakane prestane – „úroda určite pominie v ten deň“!
Pretože od začiatku bola Strážna Veža nerozlučne spojená s činom omylu v roku 1914 a od všetkých svedkov Jehovových sa vyžaduje, aby prijali ich umelo vykonštruovaný falošný príbeh o neviditeľnej parúzii, akoby sa plantáže pravdy, ktoré Spoločnosť starostlivo kultivovala, rozvíjali okolo svet je zasadený do „odnože cudzinca“ – muža bezprávia. Svedkovia Jehovovi začali dôverovať spoločnosti Strážna Veža na úkor Jehovu Boha! Z tohto dôvodu bude náhly kolaps Spoločnosti dňom „choroby a nevyliečiteľnej bolesti“. S veľmi impozantnou Strážnou Vežou (viera Jehovových svedkov), ktorá je ponížená (bude štíhla), bude pozemský človek nútený pozerať sa na svojho Tvorcu – samotného Svätého Izraela. Jehova potom splní svoj účel v súvislosti s „viditeľnou organizáciou“. Ak skutočne ponížením Strážnej Veže povedie k tomu, že si Jehova Boh získa slávu sám pre seba, ktorý pravý Jehovov milovník by namietal proti takémuto výsledku?
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com
