Denný Text na Utorok 1. septembra 2020:

“Aj keď ste Krista nikdy nevideli, milujete ho.” –  1. Petra 1:8.

Ježiš súcitil s Martou a Máriou. Keď videl, ako smútia nad smrťou svojho brata Lazara, „vyhŕkli [mu] slzy“. (Ján 11:32–35) Neplakal preto, že stratil blízkeho priateľa. Vedel predsa, že ho vzkriesi. Plakal preto, lebo chápal, akú bolesť prežívajú jeho drahí priatelia, a prežíval ju s nimi. Napriek tomu, že sme nedokonalí, môžeme sa z Ježišovho príkladu veľa naučiť. Za to, ako súcitne zaobchádzal s druhými, ho milujeme. Veľmi sa tešíme, že dnes vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva. Čoskoro odstráni všetko utrpenie. Má najlepšie predpoklady na to, aby ľuďom pomohol uzdraviť sa z rán spôsobených Satanovou nadvládou, lebo sám žil kedysi na zemi ako človek. Je pre nás obrovským požehnaním, že máme Vládcu, ktorý má „pochopenie pre naše slabosti“. (Hebr. 2:17, 18; 4:15, 16) w19.03 17 ods. 12 – 13

Správa o živote a diele Ježiša Krista je veľmi dojímavá. Je to také mimoriadné a nádejné, že veľa ľudí tomu jednoducho nemôže uveriť! Ostatní, ktorí veria, že Ježiš urobil zázraky, nechápu význam toho, čo tieto zázraky predznamenávajú. Na ilustráciu si spomeňme situáciu, keď Ježiš splnomocnil 70 svojich učeníkov, aby šli pred ním a kázali posolstvo, podľa ktorého sa už priblížilo Božie kráľovstvo. Ježiš ich splnomocnil aj na schopnosť robiť zázraky. Keď sa učeníci vrátili zo svojho prvého zvestovania a oznámili Učiteľovi výsledky, že aj démoni im boli podrobení, Ježiš zvolal: ‘Vidím, ako Satan už padol ako blesk z neba’! Čo tým ale myslel? Bol Diabol v prvom storočí zvrhnutý z neba? Nie, nebol! To Ježiš nemal na mysli. 12. kapitola Zjavenia odhaľuje, že satan a démoni nie sú vyhodení z neba, kým sa nedostaví Božie Kráľovstvo, ktoré iniciuje násilný koniec sveta!

Ježiš povedal, že už videl satana padať z neba, pretože Jehova povýšil túto malú skupinu obyčajných ľudí, niekoľkých jednoduchých rybárov, aby mali moc nad nadľudskými zlými duchmi na nebesiach. Ježiš neskôr vysvetlil, že tí, ktorí sú verní až do konca, budú s ním vládnuť v jeho Kráľovstve. Skutočnosť, že tých 70 učeníkov získalo moc nad Satanom, vládnucim bohom tohto sveta, bolo teda zárukou toho, že Boží zámer vytvoriť Kráľovstvo, ktoré nakoniec zničí démonov, bude mať úspech. Bolo to, akoby Satan už padol, pretože bol zaistený jeho skutočný koniec! Drvivá väčšina ľudí, ktorí sa považujú za kresťanov, nechápe Boží zámer. Nevedia, že iba relatívne malý počet osôb, ktoré Ježiš nazval malým stádom, je kúpený zo zeme, aby vládli s Kristom v nebi. Nerozpoznávajú, že zázraky, ktoré Ježiš urobil, keď bol na zemi, sú závažné v tom zmysle, že predznamenávajú to, čo Ježiš urobí pre ľudstvo, keď začne vládnuť jeho nebeské Kráľovstvo.

Napríklad v 5. kapitole Jána Ježiša povedal: “Uisťujem vás: Prichádza hodina a už je tu, keď mŕtvi budú počuť hlas Božieho Syna a tí, ktorí ho poslúchali, budú žiť. Ako má Otec život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu právomoc súdiť, lebo je Syn človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú: tí, ktorí konali dobro, budú vzkriesení pre život a tí, ktorí konali zlo, budú vzkriesení na súd.” – Ján 5:25-29.

Vo svojom výroku, že pre mŕtvych nastala hodina, aby počuli hlas Božieho Syna, hovoril Ježiš o skutočných živých osobách, ktoré sú z Božieho hľadiska mŕtve v hriechu. Ježiš duchovne prebúdzal tých, ktorí mu uverili, v novú nádej, nádej na život v sebe, život, aký vlastní iba Boh, čo znamená – nesmrteľnosť. Tí, ktorí budú vládnuť v Božom Kráľovstve s Kristom, budú nesmrteľní, nezničiteľní duchovia. Ale tí, ktorí boli doslova mŕtvi v hroboch, tiež počuli hlas Božieho Syna – dobre, aspoň jeden človek to urobil – Žid menom Lazarus. Ježiš vzkriesil štyroch jednotlivcov, ale v skutočnosti bol pochovaný iba jeho osobný priateľ. To bola príležitosť, keď Boží Syn išiel k jeho hrobke a zvolal hlasným hlasom – ‘Lazar, poď von’!. A mŕtvy sa zobudil a vyšiel zo svojej hrobky zabalený do pohrebnej látky!

Aj keď to bolo tak úžasné, čo Ježiš urobil, všetci, čo sú v pamätných hrobkách, budú počuť jeho hlas a vyjdú tiež. Nie všetci mŕtvi sú samozrejme pochovaní v hrobkách. Niektoré boli pochovaní na mori alebo spopolnení. Nech už to bolo tak alebo onak, Ježiš chcel jasne povedať, že všetci mŕtvi budú počuť jeho hlas a prebudia sa, rovnako ako Lazár. To, že dostanú vzkriesenie k súdu, jednoducho znamená, že budú v skúšobnej dobe. Na rozdiel od tých, ktorí zažijú prvé vzkriesenie, nad ktorými nemá druhá smrť nijakú autoritu, tí, ktorí dostanú vzkriesenie k súdu, budú tu na tejto zemi úplnymi ľuďmi a budú mať úžasné privilégium žiť naveky, ak budú nasledovať Boží teokratický program, tak povediac. Alebo môžu znova zomrieť, ak nebudú striktne poslúchať Krista; teda druhou smrťou, ktorá je trvalou smrťou.

Denný text ďalej hovorí, že nás povzbudzuje vedomie, že Ježiš teraz vládne v jeho Kráľovstve. Toto je veľmi zvláštne tvrdenie. Je skutočne povzbudivé, že Ježiš údajne vládne svetu už viac ako storočie a neurobil nič pre to, aby priniesol akúkoľvek pozitívnu zmenu? Malo by byť mimoriadne skľučujúce, ak by Kristus skutočne vládol, pretože by sme museli predpokladať, že je impotentný, aby zvrátil prevládajúce zlo. Pre Jehovových svedkov musí byť skľučujúce myslieť si, že Satan bol zvrhnutý v roku 1914, a napriek tomu jeho tyranská ríša pokračuje rovnako ako predtým. Svedkovia Jehovovi budú proti uvedenému názoru namietať a budú citovať úspechy Kráľovstva, napríklad dobré správy, ktoré sa hlásajú po celom svete. Ale, nekázali Ježišovi nasledovníci v prvom storočí zvestovanie o Kráľovstve široko ďaleko a nedokončili dielo, ktoré im bolo dané? Určite áno!

Malý detail, ktorý mnohí prehliadli, je, že Ježiš nepovedal, že počas konca bude zvestovaná dobrá správa. Keď Ježiš prikázal svojim nasledovníkom, aby išli robiť ďalších učeníkov, učiac ich dodržiavať veci, ktoré im prikázal, Ježiš ďalej povedal: ‘Som s vami po všetky dni až do uzavretia systému’! Tých 70, ktorých Ježiš poslal, boli nadšení, že dostali zázračné schopnosti uzdravovať a vyháňať démonov. Napriek daru, ktorý im bol daný, stále pracovali v ilúzii, že Kráľovstvo, ktoré boli poslaní kázať, bude pozemské kráľovstvo. Predstavovali si, že Ježiš bude akosi tróniť v meste Jeruzalem a obnoví Dávidov trón a zhodí rímske jarmo. Hustota ich myslí bola nepreniknuteľná!

Aj po vzkriesení Ježiša sa apoštoli stále pýtali, či v tom čase obnovuje kráľovstvo Izraelu. Až potom, čo boli pomazaní, konečne pochopili, že Kráľovstvo je nebeské, a že Ježiš bude vládnuť z nebies – a tak aj oni mali vládnuť s ním! Je zaujímavé, že všetky zvestovanie a učenie vykonané v prvom storočí sa uskutočnilo pred zničením Jeruzalema – aspoň čo sa týka biblických záznamov. To neznamená, že učeníci mimo júdskeho regiónu nepokračovali v práci po tom, čo Rimania vyhladili mesto, v ktorom kresťanstvo vzniklo a kde malo jeho ústredie, ibaže Biblia o tom nemá nijaké záznamy. Je to preto, lebo ide o predobraz! Ako už bolo uvedené, kázanie a robenie učeníkov sa uskutočňuje pred začiatkom času konca, pred zničením antitypického svätého mesta Jeruzalem, ktoré je stredobodom Ježišovho proroctva o jeho návrate a uzavretí systému!

Samozrejme kniha Zjavenia bola napísaná asi štvrť storočie po zničení Jeruzalema. Ale Zjavenie je jedinečné, je to jediná kniha v kresťanskej zbierke, ktorá je úplne prorocká. Aj keď sedem zborov skutočne existovalo v prvom storočí, sú iba symbolom Kristovho celosvetového zboru, ktorý bude na zemi počas Pánovho dňa. Svedkovia Jehovovi sú v mnohých ohľadoch v rovnakom postavení ako kresťania v prvom storočí pred koncom Jeruzalema. Svedkovia Jehovovi pracujú v klame, že kráľovstvo už prišlo, že Satan už bol zvrhnutý ako blesk z neba! Ich hustota mysle je nepreniknuteľná. Tak, ako bola potrebná Božia moc, aby sa otvorili apoštolom mysle, tak ich iba zmysly otrasené, keď Satan a jeho démonmi budú ako blesk zhodení z neba v nasledujúcich dňoch. Potom sa začne čas konca a úplne nová fáza Božieho zámeru – konečná konfrontácia medzi drakom a synmi Kráľovstva.

Komentáre a otázky zasielejte prosím na adresu: joelsky@tutanota.com