Pokračovanie série o Jeremiášovi.

Keď kráľ Šalamún slúžil pri inaugurácii novopostaveného Jehovovho chrámu v Jeruzaleme, Boh Izraela prijal túto stavbu ako svoj príbytok tým, že spôsobil, že hustý oblak naolnil svätyňu a vyhnal kňazov. Predtým, ako bol chrám postavený, Božiu prítomnosť medzi Izraelitmi symbolizoval prenosný svätostánok; avšak s výstavbou Šalamúnovho chrámu sa Božie meno úzko spojilo s Jeruzalemom. Jehova ho nazval mestom, kde som dal prebývať svojmu menu.

Aj keď to znie nepravdepodobne, Šalamún, s ktorým Jehova hovoril pri dvoch príležitostiach, neskončil len so stavbou chrámu. V starobe ignoroval Jehovovo varovanie pred rozmnožovaním manželiek – najmä cudzích manželiek uctievajúcich démonov – a považovaný za najmúdrejšieho muža svojej doby hlúpo podnietil Jehovu k pobúreniu tým, že postavil chrámy falošným bohom, ktorým boli zasvätené jeho mnohé manželky. Jehova v reakcii na to odtrhol desať kmeňov od centra uctievania v Jeruzaleme a pod vládou Dávidových kráľovských potomkov zostal iba Benjamín a Júda.

Časom však Jehova pre ich vytrvalé modlárstvo zavrhol desaťkmeňové kráľovstvo tým, že dovolil Asýrskej ríši, aby ho dobyla. Napriek tomu, keď kráľ Senacharib tiahol proti Jeruzalemu, Jehovov anjel zničil celú asýrsku armádu, kým spala. Božia zázračná obrana Jeruzalema a chrámu musela Židom dať falošný pocit bezpečia. Predstavovali si, že keďže chrám predstavuje Božiu prítomnosť, mesto je nedobytné. A bolo by, keby boli verní Bohu.

Prostredníctvom Jeremiáša Boh varoval Židov, aby nepodľahli tomuto klamu, a povedal im: „Napravte svoje cesty a svoje skutky a ja vám dovolím zostať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na klamlivé slová a nehovorte: ‚Toto je chrám Jehovov, chrám Jehovov, chrám Jehovov!‘“ – Jeremiáš 7:3-4

Židia nepočúvali. Aj keď Babylončania obliehali mesto, Židia si zrejme stále predstavovali, že Boh zasiahne a zachráni situáciu.

Jeremiáš bol zatknutý v Jeruzaleme, keď dostal túto správu: Slovo Jehovovo prišlo k Jeremiášovi druhýkrát, kým bol ešte uväznený na nádvorí stráže: „Toto hovorí Jehova, Stvoriteľ zeme, Jehova, ktorý ju utvoril a pevne upevnil; Jehova je jeho meno: ‚Volaj ku mne a ja ti odpoviem a ochotne ti oznámim veľké a nepochopiteľné veci, ktoré si nepoznal.‘“ – Jeremiáš 33:1-3

Aj keď sa Jeremiáš nepýtal, Boh mu ďalej povedal niečo, čo bolo pre neho a pre obliehaných Židov možno nepochopiteľné. Hoci Boh proti nim priviedol vojnu, mor a hlad – zjavnú ukážku a paralelu s jazdcami Apokalypsy – Jehova ďalej predpovedal: „Hľa, prinášam jej uzdravenie a zdravie a uzdravím ich a zjavím im hojnosť pokoja a pravdy.“ (33:6)

Boh s istotou splnil tento zdanlivo nemožný sľub, keď spôsobil náhly pád Babylona a podnietil dobyvateľských Peržanov, aby uľahčili obnovu Jeruzalema. Nakoniec sa obnoveným Židom zjavil Mesiáš a zjavil im množstvo pravdy.

Boží dobrý sľub sa však v konečnom dôsledku vzťahuje na kresťanský Boží Izrael. Túto pravdu možno rozpoznať zo skutočnosti, že 33. kapitola Jeremiáša odhaľuje, že Dávidovi kráľovskí potomkovia budú vládnuť nad Božím obnoveným národom. A ako potvrdzuje biblický záznam, Dávidov trón nebol Izraelu nikdy obnovený. Ježišovi raní učeníci v skutočnosti mylne očakávali, že Ježiš obnoví trón v Jeruzaleme.

Zamyslite sa nad veršami 19-22: A Jehovovo slovo opäť prehovorilo k Jeremiášovi: „Toto hovorí Jehova: ‚Ak by ste mohli zrušiť moju zmluvu ohľadom dňa a moju zmluvu ohľadom noci, aby ste zabránili dňu a noci prichádzať v ich pravý čas, len vtedy by sa mohla zrušiť moja zmluva s mojím služobníkom Dávidom, aby na jeho tróne nevládol syn ako kráľ, a tak aj moja zmluva s levitskými kňazmi, mojimi služobníkmi.“

Strážna veža uznáva, že „Dávid“ je odkaz na Ježiša, ktorého Židia dokonca nazývali Synom Dávidovým, a očakáva sa, že vláda „Dávida“ sa začne druhým príchodom Ježiša Krista ako bojovného Kráľa. Ako Jehovovi svedkovia vedia, Božia zmluva s Dávidom sa naplnila, keď bol Ježiš pokrstený a z neba zaznel Boží hlas, ktorý potvrdil Jeho schválenie Krista. Ako však už bolo uvedené, Ježiš očividne nevládol nad Židmi. Židia nakoniec vyhlásili, že nemajú kráľa okrem Cézara, keď sa dožadovali Ježišovej smrti.

Hoci je pravda, že na Turíce roku 33 n. l. sa Ježiš stal kráľom nad novovytvoreným kresťanským Božím Izraelom, s ktorým Ježiš uzavrel novú zmluvu a tiež zmluvu o kráľovstve, aby aj títo znovuzrodení, adoptovaní Boží synovia mohli sedieť na trónoch a vládnuť s Prvorodeným z mnohých bratov – Kristom – Letnice neboli to ani, kedy by Ježiš zasadol na svoj trón.

Je dôležité si všimnúť načasovanie Božieho oznámenia o uzdravení a spáse. Bolo to, keď Nabuchodonozor obliehal sväté mesto. A ako už bolo uvedené, Jehova konkrétne poukázal na tri aspekty svojho nepriaznivého súdu: meč, hlad a mor, v tomto poradí.

Strážna veža je založená na údajnom druhom príchode Krista v roku 1914, o čom svedčí aj predpokladané otvorenie pečatí Apokalypsy, ktoré prináša vojnu, hladomor a mor v tomto poradí.

Strážna veža si kedysi (bezpochyby pod vedením Freda Franza) uvedomovala, že Božia disciplína – dokonca aj zajatie vo Veľkom Babylone – sa časovo zhodovala s príchodom Krista. To už dnes neplatí. Pred niekoľkými rokmi to vedúci zbor zmenil. Teraz sa kresťanstvo pred 17 storočiami dostalo do zajatia väčšieho Babylonu, keď Konštantín uniesol odpadlícke kresťanstvo a urobil z neho štátne náboženstvo pohanskej Rímskej ríše.

Pravdou je, že Kristus neprišiel. Bodka. Veľká vojna, ktorá vypukla v roku 1914, nebola dôkazom Kristovho dosadenia na trón. Bola/je dielom Satana, ktorému Boh dovolil vykonať každé mocné dielo, klamlivé znamenie a každý nespravodlivý podvod, aby vytvoril falošnú parúziu bezprostredne pred Kristovým návratom. To znamená, že čelíme tretej svetovej vojne a všetkému, čo s ňou súvisí, vrátane nedostatku potravín a pandémií. Vtedy Boh prehovorí k duchovným Židom a uistí ich o spáse.

Nie je ústredným prvkom Kristovho príchodu počas záveru spustošenie Jeruzalema? A hoci Strážna veža interpretovala takmer všetky proroctvá ako naplnené už v 20. storočí, vrátane pošliapania svätého mesta spomenutého v 11. kapitole Zjavenia, nedokáže vysvetliť ohavnosť stojacu na svätom mieste, pretože Ježiš jasne umiestnil túto udalosť do obdobia bezprostredne pred veľkým súžením.

Podľa Strážnej veže sa záver systému začal pred 111 rokmi. A pretože v 13. kapitole Matúša Ježiš uviedol, že žatva je záverom systému – zjavne kresťanského systému – Strážna veža bola nútená vymyslieť si to najabsurdnejšie učenie, že anjeli oddelili milióny návštevníkov kostolov od Bádateľov Biblie a hodili ich do ohnivej pece.

Je to neuveriteľné, ale tento klam je taký silný a šíri ho ten istý zdroj, ktorý je neustále chválený ako verný a rozvážny otrok, že inak duchovne bystrí kresťania nikdy nespochybňujú pravdivosť tejto absurdity. Napríklad Ježiš povedal, že počas žatvy prikáže svojim anjelom, aby vyšli a pozbierali z jeho Kráľovstva všetky veci, ktoré spôsobujú potknutie a všetkých ľudí, ktorí upadajú do nezákonnosti. Ak sú milióny oddaných Veľkého Babylonu burinou, ktorú anjelskí ženci pozbierali, prečo si inteligentní Jehovovi svedkovia nepoložia jednoduchú otázku: Ako sa masy falošných uctievačov dostali do Kristovho Kráľovstva?

Jehovovi svedkovia boli určite správne poučení, že pred Kristovým príchodom je kráľovstvom, nad ktorým Kristus vládne, jeho zbor, v ktorom sú zhromaždení pomazaní. Pavol to vysvetlil, keď napísal Kolosanom: „Vytrhol nás z moci tmy a preniesol nás do kráľovstva svojho milovaného Syna.“ (1:13)

Prečo teda bolo opäť potrebné, aby anjeli zhromaždili masy Veľkého Babylonu z Kristovho zboru prvorodených? Samozrejme, nikto nevie poskytnúť rozumnú odpoveď.

Prichádzajúce vojny, hladomory a choroby budú kulisou, v ktorej budú anjeli ženci vykonávať svoju prácu. Jehova to Jeremiášovi vysvetlil: „Lebo toto hovorí Jehova, Boh Izraela, o domoch tohto mesta a domoch judských kráľov, ktoré sú zbúrané kvôli obliehacím valom a meču, a o tých, ktorí prichádzajú bojovať proti Chaldejcom a napĺňajú tieto miesta mŕtvolami tých, ktorých som porazil vo svojom hneve a v mojej zúrivosti, tých, ktorých zlo ma prinútilo skryť si tvár pred týmto mestom…“

„Toto mesto“ je samozrejme odkaz na Jeruzalem. A Jeruzalem predstavuje Kristov zbor, keďže Ježiš bol popravený v Jeruzaleme a kresťanstvo tiež vzniklo v Jeruzaleme, ktorý bol neoficiálnym sídlom apoštolov až do jeho zničenia v roku 70 n. l. Preto tí, ktorých Jehova zničil v hneve, boli odpadlícki Židia. A to, že Boh skryl svoju tvár pred mestom, kde nechal prebývať svoje meno, je predzvesťou nepriaznivého súdu, ktorý príde na Kristov zbor počas súženia. Vtedy budú zlí odstránení od spravodlivých a budú ponechaní napospas slzám a škrípaniu zubami, vediac, že ich osudom je večná smrť.

Následne Boh zjaví vyvoleným hojnosť pokoja a pravdy skrze zjavenie Ježiša Krista.

————