Nešťastie prinášam prv na mesto nesúce moje meno!

Pokračovanie úvah o Jeremiášovi.

V 13. kapitole Jeremiáša Boh nariadil svojmu prorokovi, aby si zaviazal ľanový opasok okolo pása. Potom sa mal vydať na sever k rieke Eufrat a zahrabať pás do rozsedliny pozdĺž brehu rieky. O niečo neskôr dostal Jeremiáš rozkaz, aby išiel vyzdvihnúť ľanový pás, ktorý zakopal, a ten bol zničený. Poučenie: Boží ľud bol ako ten pás. Jehova ich zamýšľal nosiť, ako keby jeho ľudia mali byť atraktívnym a užitočným doplnkom! Namiesto toho sa stali bezcennými, pretože odmietli ctiť Boha.

Ako je bežné takmer vo všetkých starovekých hebrejských prorockých knihách, Jehova oznámil svoj úmysel zničiť Jeruzalem a Jeremiášovi povedal: “Potom mi Jehova povedal: ‘Toto hovorí Jehova: ‚Práve tak zničím pýchu Judska a nesmiernu pýchu Jeruzalema. Tento zlý ľud, ktorý odmieta poslúchať moje slová, ale riadi sa svojím tvrdohlavým srdcom a chodí za inými bohmi, slúži im a klania sa im, bude ako tento pás, ktorý je úplne nanič’.” – Jeremiáš 13:8-10

Všimnite si prídavné meno spojené s „pýchou“. Nie je to len tak, že ľudia v Jeruzaleme boli hrdí. Ich pýcha bola bohatá, „obrovská“, ako to uvádza najnovšia verzia NWT. Pretože Jeruzalem bol vtedy pozemským centrom čistého uctievania, keďže bol hlavným mestom Dávidovho večného kráľovstva a domovom Šalamúnovho veľkolepého chrámu na vrchole hory Sion, Židia cítili nesmiernu hrdosť. Zo všetkých miest na zemi bol Jeruzalem miestom, kde Jehova nechal sídliť svoje veľké meno!

Keď v dňoch kráľa Ezechiáša napadol Judsko nezastaviteľný asýrsky vládca, Jeruzalem čelil istej záhube — ibaže Jehova zasiahol, aby zachránil svoje mesto, a poslal anjela, ktorý zničil Senacheribovu armádu. Preto, keď babylonský kráľ začal obliehať Jeruzalem, Židia, ktorí predtým Jeremiáša prenasledovali, ho zavolali a žiadali, aby sa pýtal Jehovu. Povedali to prorokovi: “Spýtaj sa, prosím, Jehovu, čo s nami bude, lebo proti nám bojuje babylonský kráľ Nabuchodonozor. Možno pre nás Jehova urobí nejaký zázrak a nepriateľ od nás odtiahne.“ – Jeremiáš 21:2. Jehova samozrejme mohol ľahko zničiť chaldejských útočníkov rovnako ako Asýrčanov, ale tentokrát to bolo iné. Jehova by v ich mene nevykonával žiadne úžasné dielo.

Jeruzalem bol odsúdený na zánik, pretože Boh sa proti nemu obrátil. Jeremiáš povedal Jehovovu mrazivú odpoveď na ich otázku: ‚Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: “Zbrane, ktoré máte v rukách a ktorými bojujete s babylonským kráľom a Chaldejcami, ktorí sú za hradbami a obliehajú vás, obrátim proti vám a zhromaždím ich doprostred tohto mesta. Ja sám budem proti vám bojovať vystretou rukou a mocným ramenom, s hnevom, rozhorčením a zúrivosťou. Pobijem obyvateľov tohto mesta, ľudí i zvieratá. Zomrú na strašný mor.“‘ – Jeremiáš 21:4-6.

Je to hrozné, keď sa Boh stane vaším nepriateľom a bojuje proti vám v hneve a rozhorčení. Nikto nemôže urobiť nič, aby zmenil Boží súd, keď už bol raz rozhodnutý. Preto Boh uviedol toto: “A Jehova mi povedal: „Aj keby predo mnou stáli Mojžiš a Samuel, nezľutoval by som sa nad týmto ľudom. Odožeň ich odo mňa, nech odídu. Ak sa ťa spýtajú: ‚Kam máme ísť?‘, povedz im: ‚Toto hovorí Jehova: „Kto je určený pre smrteľnú chorobu, k smrteľnej chorobe, kto pre meč, k meču, kto pre hlad, k hladu, a kto na zajatie, do zajatia!“‘ – Jeremiáš 15:1, 2.

Po exode z Egypta stál Mojžiš pred Jehovom ako prostredník zmluvy Zákona. Keď Jehova vyjadril svoje odhodlanie vyhladiť celý izraelský tábor, Mojžiš zasiahol a prosil na základe toho, že to bude medzi národmi hanobiť Božie meno. Čo by povedali ľudia, ktorí vedeli, že Jehova zachránil Hebrejov z Egypta, len aby ich vyhladil v púšti? Ale aj keby bol Mojžiš počas Jeremiášových dní nažive, nedovolil by si nechať sa ovládať. Židia zapálili oheň v Božom hneve a nebolo by ho možné uhasiť, ako to vyjadril Boh: “Vydám ich tvojim nepriateľom a tí ich odnesú do krajiny, ktorú nepoznáš. Môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám.“ – Jeremiáš 15:14.

V celej knihe Jeremiáša, ako aj Ezechiela, Jehova Boh zjavil, že jeho súdy budú vyjadrené pomocou meča, hladu a moru. Svedkovia Jehovovi by mali vzorec okamžite rozpoznať. Je to preto, že Ježiš predpovedal, že spustošenie „Jeruzalema“ bude bezprostredne predchádzať kráľovstvo bojujúce proti kráľovstvu, nedostatok potravín a mory. Kone Apokalypsy znamenajú to isté – meč, hlad a mor. Nie je potrebné hovoriť, že prvá svetová vojna nijako nezačala fázu Božieho súdu. Dôvodom to nie je, pretože rok 1914 nebol začiatkom ťažkých bolestí! To ešte len prichádza.

Treba tiež poznamenať, že hoci sa v referenčnej biblii NWT na to vôbec nezmieňuje, vyššie uvedený výraz „kto je za zajatie, do zajatia“, sa takmer doslovne objavuje v 13. kapitole Zjavenia, kde čítame: “Nech každý pozorne počúva. Kto má ísť do zajatia, pôjde do zajatia. Kto zabíja mečom, musí byť zabitý mečom. To si od svätých vyžaduje vytrvalosť a vieru.” – Zjavenie 13:9, 10. Takže rozsudok obsiahnutý v Jeremiášovi sa výslovne vzťahuje na svätých. Skutočne, ako Ježiš často hovoril: „Ak má niekto ucho, nech počuje”! Iste, keď Ježiš predpovedal druhé spustošenie Jeruzalema, nehovoril iba v termínoch lokalizovanej pohromy alebo niečoho obmedzeného na prvé storočie. Nie, Kristus predpovedal, že tieto pohromy pohltia celú zem v tom, čo je predurčené vyvrcholiť veľkým súžením, aké nikdy predtým nebolo a ani sa už nikdy nestane.

Proroctvo Jeremiáša, zdanlivo týkajúce sa predkresťanského Jeruzalema a národov dávnej minulosti, v skutočnosti podobne predznamenáva prejav Jehovovho hnevu v globálnom meradle. Po odsúdení Židov za ich tvrdohlavé odmietanie poslúchať Jehovu dostal Jeremiáš príkaz vyniesť Božie súdy nad všetkými národmi obklopujúcimi Jeruzalem. Je pochybné, či Jeremiáš vtedy doslova komunikoval s kráľmi tých mnohých národov. Opäť je to však iba vzor toho, čo príde, pretože globálna povaha vyjadrených rozsudkov je zrejmá z nasledujúcej pasáže:

“A ty im prorokuj všetky tieto slová a povedz im: ‚Z výšin bude Jehova revať ako lev, zo svojho svätého príbytku vydá svoj hlas. Hlasno zareve proti miestu svojho bývania. Bude výskať ako tí, čo šliapu vo vínnom lise, víťazoslávne spievať nad všetkými obyvateľmi zeme.‘ ‚Vojnový hluk sa bude rozliehať až do najvzdialenejších končín zeme, lebo Jehova má spor s národmi. Osobne bude súdiť všetkých ľudí a zlých vydá napospas meču,‘ vyhlasuje Jehova. Toto hovorí Jehova vojsk: ‚Od národa k národu sa šíri pohroma,” – Jeremiáš 25:30-32.

Keďže Jeremiáš bol napísaný päť storočí pred začiatkom kresťanskej éry, odvtedy sme sa dozvedeli, že Jehova zveril Ježišovi všetku autoritu a moc. Je to Kristus, ktorý bude bojovať proti národom a usmrtí zlých dlhým mečom svojich úst, keď príde v mene Jehovu Boha. Čo to znamená, že Jehova „bude hlasno revať proti svojmu príbytku“? Jeho reprezentatívnym sídlom bol chrám, ktorý Babylončania vyplienili a potom vypálili. Čo keď príde Kristus, aby porazil všetkých Jehovových nepriateľov? Od prvého storočia Boh prebýval v duchovnom chráme. Čo je to vlastne duchovný chrám? Jednoducho povedané, je to Kristov zbor!

Nezáleží na tom, čo si ľudia myslia, alebo čo o sebe tvrdia. Kristus vie, kto a čo mu patrí a čo nie. Preto, keď masy pseudoveriacich oznámia svoju vernosť Ježišovi a budú ho volať „Pane, Pane“, Ježiš odpovie: „Nikdy som ťa nepoznal”! Inými slovami, Ježiš neuznáva veľkú väčšinu formálnych kresťanov ako svojich nasledovníkov. Čo však Ježiš uznáva, a dokonca aj tí, ktorí sú v Božom svätom mieste pobytu, v zbore? Apoštol Peter vysvetlil, že aj tí, ktorí boli povolaní, budú musieť takpovediac prejsť cez oheň. Apoštol uviedol:

“Lebo nastal určený čas, aby sa začal súd, a to od Božieho domu. Ak sa začína od nás, ako sa to skončí s tými, ktorí nepodriaďujú svoj život Božej dobrej správe? „A ak sa ledva zachráni spravodlivý, čo bude s bezbožníkom a hriešnikom?“ – 1. Petra 4:17, 18. Hoci pomazaní kresťania boli vždy pod Božím súdom, pretože počas ich života sa musí rozhodnúť, či bude každý verný svojmu nebeskému povolaniu, existuje však konečný súd, keď budú všetci žijúci spoločne súdení. Ako sa uvádza v 25. kapitole Jeremiáša: „Osobne vynesie rozsudok nad všetkými ľuďmi.“ Takže súd nad celým ľudstvom začína domom Božím, čo znamená – Kristovou kongregáciou!

Toto isté usporiadanie udalostí je overené v 25. kapitole Jeremiáša, kde Boh hovoril k národom a položil im otázku: “Lebo ak najprv privádzam nešťastie na mesto, ktoré nesie moje meno, prečo by som mal vás nechať bez trestu?“‘ ‚Neujdete trestu, lebo posielam meč na všetkých obyvateľov zeme,‘ vyhlasuje Jehova vojsk.” – Jeremiáš 25:29. Ľudské názory opäť nerozhodujú. Faktom je, že Strážna Veža a Jehovovi svedkovia sú – v dobrom aj zlom – neoddeliteľne späté s osobným menom Boha.

Tak ako sa Ježišovi nasledovníci v prvom storočí vďaka božskej prozreteľnosti nakoniec stali známymi ako kresťania, nemalo by byť pochýb o tom, že posledná modlitba Williama Tyndala pred jeho popravou – „Pane, otvor oči anglickému kráľovi“ – bola vypočutá vo forme King James Authorized Version of the Bible, prvá anglická Biblia schválená na distribúciu. Napriek tomu, že prekladatelia zanedbávali preklad YHWH ako jedinečného osobného Božieho mena na väčšine z takmer 7 000 tisíc miest, ktoré sa objavili v hebrejčine, evidentne to bolo z božskej prozreteľnosti, keď bol „Jehova“ použitý na štyroch miestach kráľovej autorizovanej Biblie. To stačilo, aby to čestní hľadači prijali.

Od jeho zavedenia do angličtiny pred štyrmi storočiami sa v iných prekladoch používa meno Jehova. Ale v roku 1931 sa medzinárodní bádatelia Biblie oficiálne stali známymi ako Jehovovi svedkovia. Opäť môžeme predpokladať, že to bolo z božskej prozreteľnosti, pretože je Jehovovou vyhlásenou vôľou nechať Jeho meno vyhlásiť po celej zemi. Keď Strážna Veža asi pred 70 rokmi začala vydávať Preklad nového sveta, meno Jehova bolo dokonca použité v takzvanom Novom zákone, kde sa to zdalo vhodné. Spoločnosť Watchtower Bible and Tract Society vydáva v priemere tri nové preklady každý mesiac a vydáva Preklad nového sveta v takmer 200 jazykoch s Božím menom vyjadreným v príslušnom národnom jazyku.

Vzhľadom na skutočnosti by len tí najpravdivejšie nepriazniví ľudia popierali, že organizácia Strážna Veža nesie Božie meno v modernom svete, rovnako ako Jeruzalem v čase Jeremiáša. To znamená, že súd musí začať nad „mestom“ alebo organizáciou, ktorá nesie Božie meno. Mojím cieľom vždy bolo zverejniť túto pravdu. Nevadí, ak nepočúvajú. Židia odmietli počúvať Jeremiáša. Tak ako sa o Ezechielovi a apoštolovi Jánovi hovorilo, že jedli Božie slová, v Jeremiášovi 15:16 prorok povedal toto: “Dostali sa ku mne tvoje slová a ja som ich zjedol. Tvoje slovo naplnilo moje srdce radosťou a nadšením, veď nosím tvoje meno, Jehova, Bože vojsk.” – Jeremiáš 15:16.

Presne pred 25 rokmi som bol pohltený čítaním hebrejských proroctiev. Akoby som v priebehu mnohých mesiacov konzumoval Božie slová tak, že sa stali mojou súčasťou. Aj keď sa niekedy zdá zbytočné pokračovať v zverejňovaní Jehovových súdov, je to, ako keby vo mne horel oheň. Jeremiáš to zažil a napísal: “Povedal som si: „Už ho ani nespomeniem, už nebudem hovoriť v jeho mene.“ Ale jeho slovo horelo v mojom srdci ako oheň, ako oheň uzavretý v mojich kostiach. Nevládal som ho v sebe zadržiavať, nemohol som zostať ticho.” – Jeremiáš 20:9.

Rovnako ako na Jeremiáša, aj na mňa bolo vzývané Božie meno, pretože som ho ochotne prijal, napriek tomu, že som bol z organizácie vylúčený. Z pohľadu vodcov Strážnej Veže som jedným z najpodpornejších a najnebezpečnejších odpadlíkov. Opýtajte sa ktoréhokoľvek krajského dozorcu, čo si myslia o e-watchman na internete a je pravdepodobné, že ma odsúdia ako odpadlíka. V tomto ohľade by sa nepochybne tešili, keby som sa vzdal a odsúdil Jehovu alebo odišiel a založil nové náboženstvo alebo nejakým iným spôsobom poprel pravdu! Ako zažil Jeremiáš, tiež som sa stal nepriateľom Božieho ľudu.

Jeremiáš napísal: “Počul som veľa zlomyseľných rečí, obklopila ma hrôza. „Udajte ho! Poďme ho udať!“ Všetci, ktorí mi želali pokoj, čakali na môj pád: „Možno urobí nejakú chybu, potom ho premôžeme a pomstíme sa mu.“ – Jeremiáš 20:10. Iste, urobil som niekoľko hlúpych chýb a mám veľa osobných nedostatkov, ale Boh ma zatiaľ neprenechal mojim nepriateľom. Viem sa vžiť do toho, čo povedal Jeremiáš ďalej: “Ale Jehova bol so mnou ako obávaný bojovník. Preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nepremôžu ma. Urobia si veľkú hanbu, lebo nič nedosiahnu. Na ich večné pokorenie sa nikdy nezabudne.” – Jeremiáš 20:11. Pokračovanie nabudúce…