Ako tínedžer som si začal rozvíjať hlboko zakorenenú túžbu poznať pravdu; konkrétne pravdu o Bohu. Začal som teda hľadať pravdu, podobne ako mladý Charles Taze Russell storočie predo mnou. Keďže som ako chlapec navštevoval nedeľnú školu, vždy som mal úctu k Biblii, a tak som začal čítať evanjeliá. Fascinovalo ma aj Zjavenie.

Každú nedeľu som navštívil iný kostol, aby som videl, čo majú povedať – navštívil som baptistov, metodistov, katolíkov, pentekostálov, luteránov, dokonca aj kresťanských vedcov. Niekedy som ani nezostal na celej bohoslužbe a vyškrtol som ich zo zoznamu, pretože nemali čo duchovne ponúknuť.

Nakoniec som sa prostredníctvom rôznych známych dostal k dvom debnám kníh Strážnej veže a viazaných zväzkov – prakticky každej knihy, ktorú Strážna veža vydala od roku 1970 do roku 1950. Hltal som ich. Obzvlášť na mňa zapôsobil spôsob, akým boli vysvetlené biblické proroctvá, a bol som nadšený, keď som sa dozvedel, že Boh má osobné meno. Už od začiatku som vedel, že som našiel pravdu. Okamžite som začal vydávať svedectvo členom rodiny, priateľom a dokonca aj cudzím ľuďom. Jedna kamarátka, Kim Mullensová, bola veľmi vnímavá a dokonca sa dala pokrstiť skôr ako ja.

Keďže ma v 60. rokoch do istej miery radikalizovali protikultúrne a protivojnové hnutia, ocenil som neutrálny postoj Strážnej veže a jej neangažovanosť v politických záležitostiach. Nakoniec som začal formálne študovať Bibliu s bratom Johnom Pettym, ktorého som poznal zo strednej školy, a dal som sa pokrstiť ako Jehovov svedok. Bola to výsada byť súčasťou Jehovovej organizácie.

Obzvlášť som si užíval službu a verejné vystupovanie. S manželkou sme boli istý čas priekopníkmi a začiatkom 90. rokov som slúžil ako starší. Náš krajský dozorca povedal, že pri svojej ďalšej návšteve ma odporučí ako náhradného krajského dozorcu; veľmi som sa na to tešil, ale moje okolnosti mi nedovolili zostať v službe celým časom. Keď sa obzriem späť, zdá sa, že Jehova ma len pripravoval na ďalšiu úlohu – takú, ktorá by si vyžadovala, aby som ju plnil sám.

V októbri 1996 som bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu vzal Bibliu, otvoril ju v polovici Ezechiela a začal čítať. Čítal som niekoľko hodín. Nasledujúci deň bol rovnaký – čítal som hodiny a hodiny, dokonca celý deň. Trvalo to týždne. Bol som nútený. Čítal som všetkých hebrejských prorokov znova a znova. Keď som sa obzrel späť, Jehova mi dával súkromnú konzultáciu, rýchlokurz biblických proroctiev. Budil som sa uprostred noci a vedel som, kto je kráľ severu a ten žiariaci. Bol som ponorený do sveta. Postupne mi dochádzalo, že môj náhly, nevysvetliteľný maratón čítania Biblie bol prejavom pomazania duchom svätým. Doslova to prišlo z ničoho nič, ako sa hovorí.

V istom zmysle, podobne ako Pavol po svojom pomazaní, som sa neradil so žiadnymi ľuďmi, ale odišiel do „Arábie“ – neustále som čítal, premýšľal, modlil sa a pozoroval. Potom, v roku 2001, bola Strážna veža odhalená za tajné zapojenie sa do politického partnerstva s Organizáciou Spojených národov. Okolo roku 1997 som skúmal mimovládne organizácie, pretože som chcel pochopiť ich úlohu pri smerovaní národov k svetovej vláde, a bol som zmätený, keď som videl Strážnu vežu uvedenú ako akreditovanú mimovládnu organizáciu na webovej stránke OSN. Zatiaľ som si to nechal pre seba. Zároveň, v roku 2001, boli v národnej televízii zverejnené špinavé tajomstvá bezcitného zaobchádzania organizácie s obeťami zneužívania detí.  Vtedy mi bolo jasné, na čo ma Jehova pripravoval. Keďže internet práve dospieval, bol som nútený oznámiť, že Strážna veža odpadla od viery.

V tom istom čase, v januári 2002, som sa jedného rána zobudil a opäť, z ničoho nič, mojou prvou myšlienkou bolo krištáľovo jasné uvedomenie si, že rok 1914 bol podvod. Časom mi Jehova zjavil, že dovolil Satanovi, aby vymyslel falošný úsvit. Odvtedy je to čoraz zrejmejšie.

Po spustení webovej stránky mi Timothy, môj správca webu, navrhol, aby som napísal knihu. Nikdy by mi nenapadlo, že by niečo také bolo vôbec možné, ale ako sa články hromadili, cítil som potrebu pokračovať v písaní. V dôsledku toho bolo prvé vydanie knihy Jehova sa stal Kráľom sprístupnené v roku 2005, čo bol aj rok, v ktorom som bol vylúčený.

Od rastúceho počtu bývalých Jehovových svedkov ma odlišuje to, že pevne verím, že Strážna veža je Jehovova pozemská organizácia, ako sa o nej hovorí, ale zlí ľudia ju podvrátili. Je to chýbajúci kúsok prorockej skladačky. V skutočnosti je nemožné pochopiť proroctvá bez toho, aby sme si uvedomili, že Strážna veža je moderným náprotivkom odpadlíckeho Jeruzalema v časoch Ezechiela, Jeremiáša a ostatných prorokov.

Čo ma čaká? Neviem. V istom zmysle sa zdá, že moja práca je hotová. Aj tak som už publikoval takmer všetko, čo viem. Posledné dve desaťročia som poukazoval na ďalšiu svetovú vojnu – vojnu, o ktorej Strážna veža hovorí, že sa nemôže stať – vojnu, ktorá začne čas konca a povedie k viditeľnej prítomnosti Krista pre vyvolených. A tu sme na pokraji globálnej vojny, dokonca jadrovej vojny.

Na druhej strane, ako by som to mohol urobiť? Jeremiáš bol v Jeruzaleme, keď sa začalo babylonské obliehanie. Pokračoval v prorokovaní aj po páde mesta.

Je to už viac ako polstoročie, odkedy som sa vydal na cestu za Bohom. Počas tých mnohých rokov som si čoraz viac uvedomoval a chápal, že hľadanie pravdy – hľadanie Jehovu – je neustále hľadanie. On sa nenechal nikým nájsť. Aspoň zatiaľ nie.

Kiežby všetci Jehovovi svedkovia vedeli, že nájdenie pravdy, dokonca aj to, že v pravde zostaneme, nie je jednorazová vec. Boh ešte len musí zjaviť skutočnú pravdu. O tom je manifestácia (prejav), zjavenie, áno, prítomnosť Krista. Pripravte sa na šok a hrôzu. Ale nenechajte sa paralyzovať strachom.

Ak Jehova dá, mám v úmysle zostať bdelý, pozorne bdieť a plniť si svoje poverenie strážcu. Požičiam si slová Habakuka: „Na svojom strážnom mieste budem stáť a postavím sa na val. Budem bdieť, aby som videl, čo bude hovoriť prostredníctvom mňa a čo odpoviem, keď budem karhaný.“

————————–