V celej knihe Izaiáša Jehova zobrazuje vodcov svojho ľudu ako slepých, duchovných opilcov a negramotných, ktorí nie sú schopní koherentne pochopiť rozsudky obsiahnuté v proroctve – proroctvá, ktoré, ako sa zdá podľa nich, chápu a im rozumejú. Pretože tento komentár k Izaiášovi preukázal, že vedenie Jehovových svedkov zapadá do tohto profilu, taký bude ich stav, kým nenastane mocná Kristova prítomnosť – vtedy Boh svojmu ľudu spôsobí ťažkú ranu. (Pozri predchádzajúci článok) Cieľom Jehovovej disciplíny je obrátiť Boží ľud od jeho organizačného modlárstva a arogancie a pripraviť ho na vládu pod nebeským kráľovstvom.
Zvyšné rozpätie veršov v 30. kapitole Izaiáša vykresľuje to, čo kniha Zjavenie nazýva vojnou veľkého dňa všemohúceho Boha v Armagedone. Ako to vieme? Zjavenie symbolizuje pozemský politický systém Satana ako zviera so siedmimi hlavami a desiatimi rohmi. Svedkovia Jehovovi si uvedomujú, že každá hlava symbolickej obludnosti predstavuje konkrétnu ríšu, ktorá existovala a ktorá sa postupne dostala k utláčaniu Božieho ľudu po celé veky. (Aj keď ich Jehova občas využíval ako dobrodincov)
Sedem po sebe nasledujúcich hláv šelmy je Egypt, Asýria, Babylon, Perzia, Grécko, Rím a súčasné anglo-americké duo. Preto rozsudok vyslovený proti ktorejkoľvek z týchto „hláv“ môže typizovať rozsudok, ktorý Boh vynesie proti samotnej šelme, keď vo finále bojuje s Božím Baránkom. Na ilustráciu tohto bodu sa 11. kapitola Zjavenia zmieňuje o dvoch svedkoch, ktorí boli zabití „v duchovnom zmysle“ v Sodome a v Egypte, „kde bol tiež ich Pán nabodnutý na kôl“. Sodoma ale samozrejme v prvom storočí ani neexistovala a Ježiš určite nebol v Egypte nabodnutý. Bol zabitý hneď za múrmi Jeruzalema, ktoré proroci označovali ako Sodoma.
Čo však Egypt znamená „v duchovnom zmysle“? Je pravdepodobné, že má symbolizovať Satanovo divé zviera, bez ohľadu na to, ktorá hlava bude vládnuť v ktoromkoľvek okamihu. Je to preto, že aj keď bol v čase zabitia Ježiša vládnucou silou Rím – ktorý bol na príkaz rímskeho miestodržiteľa Piláta zabitý – Egypt bol prvou ríšou, ktorá sa postavila proti Bohu. V tomto konkrétnom kontexte sa preto používa ako symbol celého politického systému. Rovnako môžeme očakávať, že dvaja symbolickí pomazaní svedkovia budú usmrtení na základe výkonného príkazu šelmy, za vlády ôsmeho kráľa – symbolizovaného samotnou šelmou. Z tohto dôvodu zvážte Izaiáša 30: 27–28:
“Pozrite, Jehova prichádza zďaleka s planúcim hnevom a s ťažkými oblakmi. Jeho pery sú plné rozhorčenia a jeho jazyk je ako stravujúci oheň. Jeho duch je ako rozvodnená rieka siahajúca až po krk, aby preosial národy na ničivom site. A národom vloží do čeľustí uzdu, aby ich odviedol na nesprávnu cestu.” – Izaiáš 30:27. 28.
Aj keď sa ďalší rozsah veršov týka konkrétne Božieho súdu nad Asýriou, vyššie uvedený verš hovorí o tom, že Boh bude súdiť „národy“ – množné číslo. Zdá sa, že to naznačuje, že Asýria predstavuje 8. kráľa, ktorý pramení zo siedmich a ktorý je podporovaný „desiatimi kráľmi“, čo symbolizuje celý počet pozemských národov. Boh dáva uzdú do „čeľustí ľudu“ národov, spája sa s 38. kapitolou Ezechiela a „háčikmi“ vloženými do čeľustí Goga, vodcu veľkej vojenskej sily, ktorá je určená na boj proti Božiemu ľudu v záverečnej častí dní.
Je pozoruhodné, že Izaiášovo proroctvo nehovorí o tom, že sám Boh prichádza zďaleka – akoby musel cestovať od Neba ďaleko. Namiesto toho hovorí: „ Jehovovo meno pochádza zďaleka.“ Aký to má význam? Meno Jehova a to, čo znamená, je ďaleko v tom zmysle, že ľudia nemajú Boha na mysli. Mnohí obzvlášť pohŕdajú slovom „Jehova“. Predstavovať Bohu osobné meno je nepochybne obzvlášť nepríjemné pre ľudí, ktorí ho nenávidia. Na zdôraznenie ich opovrhnutia vymazala väčšina moderných verzií Biblie všetky stopy po mene Boha. Neverili, že meno Božie je dôležité.
Napríklad už zosnulý Billy Graham, ktorý bol pravdepodobne kedysi najvýznamnejším evanjelickým kazateľom v Amerike, mal kedysi syndikovaný stĺpec, kde odpovedal na biblické otázky. Jeden čitateľ sa pýtal, „kto je Jehova?“ Graham odpovedal, že Jehova sa volá starý kmeňový boh Hebrejov – akoby jeho meno už nebolo dôležité! Prirodzene, ak majú náboženskí vodcovia také pohŕdanie pre Jehovou, budú mať aj nimi ovplyvnení. Preto je Jehovovo meno ďaleko od nich ! Naopak, apoštol Peter nabáda kresťanov, aby „mali na pamäti prítomnosť Jehovovho dňa“. Pokračovanie, verš 29-32 hovorí:
“Ale vy budete spievať ako v noci, keď sa pripravujete na sviatok, a v srdci budete mať radosť ako ten, kto kráča s flautou na Jehovov vrch, ku Skale Izraela. Jehova dá zaznieť svoj majestátny hlas a ukáže svoje rameno, ktorým sa zaženie v páľave svojho hnevu, v plameni stravujúceho ohňa, v prietrži mračien, v lejaku a krupobití. Jehova vydesí Asýriu svojím hlasom, bude ju biť palicou. Každý úder jeho trestajúcej palice, ktorý Jehova zasadí Asýrii, bude sprevádzať zvuk tamburín a hárf, keď sa proti nim bude v boji zaháňať rukou.” – Izaiáš 30:29-32.
Biblický záznam naznačuje, že Boží anjel zabil 185 000 asýrskych vojsk, keď sa pripravovali na útok na Jeruzalem. Boh však pri tejto príležitosti neprejavil nijaké nadprirodzené prejavy ani nijako viditeľne neprejavil svoje zúrenie, napríklad plamenným ohňom alebo hromovými výbuchmi mračien. Prečo teda proroctvo takto popisuje Boží súd nad Asýriou? Opäť preto, lebo Asýria predstavuje posledného kráľa. A Písma opisujú zjavenie Krista, ktorý prichádza v planúcom ohni a prináša skazu tým, ktorí nepoznajú Boha alebo ho neposlúchajú.
V ďalšom pokračovaní sa v poslednom verši 30. kapitoly Izaiáša píše: “Jeho Tofet je už pripravený, je pripravený aj pre kráľa. Urobil široké a hlboké ohnisko s hromadou dreva, ohňa aj dreva je dosť. Jehovov dych ho zapáli ako prúd síry.” – Izaiáš 30:33. V časopise Insight v Strážnej Veži sa hovorí, že Tofet bol miestom mimo Jeruzalema, kde zlí králi vykonávali detské obete sprevádzané zvukom hudby a tamburíny, aby prehlušili detský krik. Neskôr Joziáš urobil miesto nevhodným na bohoslužby. Predpokladá sa, že z tohto miesta sa potom stala neslávne známa tlejúca skládka, ktorú Ježiš označoval ako večne horiace ohne Gehenny.
Boh každopádne používa Tofeth na symbolizáciu toho, ako chystá pripraviť asýrsku obetu, akoby ho upálil zaživa. To je v súlade s tým, čo sa nachádza v Zjavení, ktoré hovorí o divej zveri: “Divé zviera bolo chytené a s ním falošný prorok, ktorý pred ním robil znamenia, ktorými zvádzal tých, čo prijali znak divého zvieraťa, a tých, čo uctievajú jeho sochu. Obaja boli zaživa hodení do ohnivého jazera, ktoré horí sírou.” – Zjavenie 19:20. Vráťte sa však k veršu 29, ktorý popisuje Boží jásajúci ľud, ktorý vstupuje „na Jehovovu horu“. Čo je „Jehovova hora“? Symbolizuje Božie kráľovstvo. A kedy je Boží ľud privedený do kráľovstva podobného horám? Potom, čo Boh spôsobí svojmu ľudu ťažkú disciplinárnu ranu, bezprostredne predtým, ako Boh rozdrví národy.
Pretože existuje iba jedna príležitosť, keď ľudia utekajú do Kráľovstva kvôli spáse, aké biblické osvedčenie existuje pre Jehovových svedkov, aby verili, že Jehovova hora už bola vyvýšená a že spoločnosť sama predstavuje ustanovené kráľovstvo a že Boh už určil veci rovno s jeho ľuďmi? (Pozri štvrtú kapitolu Izaiášovho komentára WT) Úprimne povedané, žiaden neexistuje. Samotná skutočnosť, že sa Strážna veža vyvýšila ako mesto na kopci, je dôvodom, prečo ju Boh chystá zničiť, o čom bude pojednávať nasledujúci článok.
