Netvrdím, že všetci účastníci na Pamätnej Večeri sú vybraní do neba. Ale neprijímať symboly nie je biblické, z niekoľkých dôvodov. 1. Timotejovi 4: 1–5. Ale ak je možné konzumovať všetko jedlo, môžu to byť aj znaky. A toto písmo môže odkazovať na SV, pretože je to jediná skupina ľudí, ktorí veria Biblii (odpadávajúci od pravdy) a bránia ostatným jesť jedlo ako poďakovanie (za emblémy) a tiež bránia sobášu s tými, ktorí sú nie SJ. Viem, že v tejto chvíli nie som ženatý, pretože som sa bál, že budem hrešiť, ak sa vydám za neveriaceho. Nemôže to odkazovať ani na kresťanstvo, pretože nikdy nemali pravdu, aby odtiaľ odpadli, ani nebránia svojim členom v tom, aby jedli akýkoľvek druh jedla alebo sa neoženili. A obaja vieme, že rok 1914 nie je učením od Jehovu, takže môže pochádzať iba z iného zdroja. Perimeno vnáša do tejto záležitosti viac svetla. Tiež neverí, že znaky sú iba pre pomazaných, ale aj pre iné ovce. Rutherford je zdrojom informácie, že len pomazaní jedia symboly, ktorí sú ich jedinými účastníkmi, obaja by sme súhlasili s tým, čo by človek nemal brať vážne.
1. Timotejovi 4: 1–5 hovorí: “Slovo pochádzajúce od Boha jasne hovorí, že príde čas, keď niektorí odpadnú od viery, lebo sa budú zaoberať klamným učením, ktoré tvrdí, že je od Boha, a náukami démonov. Budú zvedení pokrytectvom klamárov, ktorých svedomie je znecitlivené, akoby bolo spálené vypaľovacím železom. Títo ľudia zakazujú manželstvo a prikazujú druhým vyhýbať sa pokrmom, ktoré Boh stvoril na to, aby ich s vďakou prijímali všetci, čo majú vieru a presne poznajú pravdu. Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré, a ak to prijímame s vďakou, nič nie je na zavrhnutie, lebo je to posvätené Božím slovom a modlitbou.” – 1. Timotejovi 4:1-5.
Po prvé, Pánova večerná strava nie je v skutočnosti jedlom v tom zmysle, ako rozumieme slovu „jedlo“. Chlieb a víno sa nesmú konzumovať rovnako ako fyzické jedlá a nápoje. Pavol v skutočnosti napomínal Korinťanov, ktorým chýbalo ocenenie za posvätnosť tejto príležitosti. Niektorí z Korinťanov zjavne používali Pamätník ako bežné jedlo, a preto Pavol napísal: “Keď sa spolu schádzate, nie je to v skutočnosti preto, aby ste jedli Pánovu večeru. Lebo skôr ako ju začnete jesť, dáte si vlastnú večeru a potom je jeden hladný a druhý opitý. Nemáte domy, kde môžete jesť a piť? Alebo pohŕdate Božím zborom a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám na to povedať? Mám vás pochváliť? Za to vás nechválim.” – 1. Korinťanom 11:20-22.
Pavlovo inšpirované slovo týkajúce sa ľudí, ktorí upúšťajú od viery a dbajú na démonické výrazy zakazujúce konzumáciu určitých jedál a zakazujúce manželstvo, sa pravdepodobne nemohlo vzťahovať na učenie Jehovových svedkov. Je zrejmé, že Pavol nehovorí o symboloch chleba a vína, pretože hovorí o „pokrmoch“ v množnom čísle – ako o rôznych druhoch jedál. Týmto sa naplnia starodávne katolícke/pravoslávne tradície, ako sú bezmäsité piatky a pôstne a diétne obmedzenia spojené s pôstom. Napríklad tu je odkaz na pravoslávnu webovú stránku s popisom rôznych postupov.
Pokiaľ ide o prax „zákazu manželstva“, tiež sa tu nachádza pozoruhodné naplnenie v katolíckej / pravoslávnej tradícii kňazského celibátu . (Zatiaľ čo pravoslávie nevnucuje celibát svojim kňazom, biskupi sú v celibáte.) Apoštolský príkaz „uzavrieť manželstvo iba v Pánovi“ nezakazuje manželstvo. Zakazuje iba manželstvo s neveriacim. A to je základ pre Strážnu Vežu, aby nabádala Jehovových svedkov, aby sa oženili iba s Jehovovými svedkami. (Technicky by sa dalo povedať, že iba pomazané osoby sú „v Pánovi“, to znamená v jednote s Kristom.) Pokiaľ ide o rok 1914, ktorý je doktrínou démonov, je to pravda. Nie je to však nič spojené s tými, ktorí odpadli od viery. Naopak, „klamný vplyv“, ktorý Boh pripúšťa ako „satanovu činnosť“, je zameraný proti tým, ktorí poznajú pravdu, aby si vyskúšali svoju lásku k pravde.
Ako naznačil Pavol, falošné správy ohlasujúce prítomnosť sa začali a Jehovov deň tu nielenže predchádza skutočnému Kristovmu prejavu, ale má tiež klamať bratov. Preto Pavol odporúčal svojim bratom, aby sa nenechali rýchlo otriasť z rozumu alebo aby ich takéto vyhlásenia neprimerane znepokojovali. Je zrejmé, že Pavol si nemyslel, že jeho bratia, ktorí budú vystavení omylu, z viery odpadli. Vzhľadom na to, že Diabol už vstúpil do Judáša, keď ležal pri veľkonočnom stole s ostatnými apoštolmi, keď Ježiš ustanovil dodržiavanie jeho smrti lámaním chleba a slovami „to znamená moje telo“, nemali by sme očakávať, že aj démoni by sa teraz osobitne zaujímali o večerné jedlo?
Pretože posvätnosť Večeri je už dávno zneuctená démonmi s ich ohavnou katolíckou omšou, kde je prax prikladania oblátky na davy nevedomých a zohavnených každodenným rituálom, slabý šepot pôvodného hada je zistiteľné aj medzi Jehovovými svedkami: „Je to naozaj tak, že Jehova povedal, že nesmiete jesť alebo piť symboly?“ Niektorí ľudia, ktorí sa vydávajú za odborníkov na Bibliu, by boli presvedčení, že Strážna Veža praktizuje temný satanský rituál tým, že vylučuje všetkých okrem povolaných z účasti na emblémoch predstavujúcich Ježišovo telo a krv. Faktom však je, že Pánova Večera je slávnostný rituál, ktorého sa majú zúčastniť výlučne tí, ktorí sú pomazaní. Večera znamená spoločenstvo s Kristom a účasť na zmluve medzi Bohom a tými, ktorí boli povolaní do jeho kráľovstva. Keď apoštoli jedli veľkonočného baránka:
“A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, pomodlil sa, rozlámal ho a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si a jedzte. To znamená moje telo.“ Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci. To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých, aby im boli odpustené hriechy. Ale hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno spolu s vami v Kráľovstve svojho Otca.“ – Matúš 26:26-30.
Vo svojom výroku kalich predstavoval „moju krv zmluvy“, Ježiš hovoril o takzvanej novej zmluve. Tí, ktorí sú v novej zmluve, majú byť s Kristom v nebi a budú s ním vládnuť ako králi a kňazi. To naznačil Ježiš v 3. kapitole Zjavenia, kde povedal siedmim zhromaždeniam: “Stojím pri dverách a klopem. Ak niekto začuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou. Tomu, kto zvíťazí, dovolím, aby sedel so mnou na mojom tróne, tak ako som i ja zvíťazil a zasadol so svojím Otcom na jeho trón. Nech každý pozorne počúva, čo hovorí duch zborom.‘“ – Zjavenie 3:20-22.
Rovnako ako pri príležitosti, keď Ježiš odovzdal kalich „krvi zmluvy“, povedal aj to, že jeho Otec s ním uzavrel zmluvu o kráľovstve a on uzatvára s nimi zmluvu, aby mohli panovať v jeho kráľovstve, v pasáži nad Ježišom spája účastníkov večere s tými, ktorí si s ním sadnú na jeho trón. Čo však Ježiš myslel, keď povedal: “Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno spolu s vami v Kráľovstve svojho Otca.“ – Matúš 26:29. „Krv zmluvy“ predstavovaná červeným vínom má umožniť Bohu, aby vyhlásil za bezhriešnych tých, ktorí sú účastníkmi zmluvy, a tým im otvoril cestu k uzavretiu Baránkovho manželstva.
Ich vyhlasovanie za bezhriešných je viac ako len odpustenie. Považujú sa za dokonalých. Preto Ježiš povedal, že už nebude piť víno, kým ho nebude piť spolu s nimi v Kráľovstve. V 19. kapitole Zjavenia je uvedené toto: “Tešme sa a veľmi sa radujme, vzdajme mu slávu, lebo nadišiel čas Baránkovej svadby a jeho nevesta sa pripravila. Smela sa obliecť do čistého, žiarivého odevu z jemného plátna, lebo jemné plátno predstavuje spravodlivé skutky svätých.“ Anjel mi povedal: „Napíš: Šťastní sú tí, ktorí sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu.“ A dodal: „To sú pravdivé Božie slová.“ – Zjavenie 19:7-9.
Všimnite si, prosím, že Baránkovo manželstvo je výlučnou záležitosťou iba na pozvanie a o účastníkoch udalosti sa hovorí, že sú „pozvaní na večeru“. To je prípad, keď s nimi Ježiš bude piť víno oslavenia, keď je Jehovov zámer vytvoriť Kristovo kráľovstvo a 144 000 dokončený a funkčný. Bude to skutočne čas veľkej radosti. Čo sa týka Rutherforda, vo veľa veciach mal pravdu. Rozpoznal, že tí, ktorých označil za veľký zástup, sú odlišnou skupinou ako Baránkova manželka. Tí, o ktorých sa hovorí, že vychádzajú z veľkého súženia, si perú svoje rúcho v Baránkovej krvi, čo znamená, že majú odpustenie, ale nie sú priamymi účastníkmi novej zmluvy, a preto by nemali piť z pohára „krvi krvi“. zmluva. “
A pre istotu, nová zmluva a výkupné nie sú to isté. Celé ľudstvo bude mať z výkupného úžitok. Nová zmluva je však medzi Bohom a skupinou, ktorú Ježiš oslovil ako „malé stádo“. Ako to vieme? Pretože Ježiš povedal: „Nebojte sa, malé stádo, pretože váš Otec schválil, že vám dá Kráľovstvo.“ Malé stádo sú opäť tí, ktorí sú povolaní do Kráľovstva a majú spoločnú večeru s Kristom.
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com