Preskúmajte Písmo dôkladne a nenájdete slovné spojenie „neviditeľná prítomnosť“. Ako by mal naznačovať zdravý rozum, Ježiš bol vždy neviditeľne prítomný. Parúsia je niečo úplne iné.

Aby ilustroval tento bod a dokázal, že prejavenie sa (epifanea, manifestacia) Krista je to isté ako parúsia, apoštol Ján napísal nasledovné: „A tak, dieťatká (deti moje), zostaňte v spojení s ním, aby sme mali plnú dôveru (mali voľnosť reči ), keď sa zjaví (prejaví), a nemuseli sa pred ním hanbiť počas jeho prítomnosti (nehanbili sa v jeho prítomnosti).“ – 1. Jánov 2:28

Existuje nejaký dôkaz o tom, že by bol niekto od roku 1914 zahanbený údajnou neviditeľnou prítomnosťou Ježiša?

Keď sme si ukázali, že príchod Syna človeka, teda začiatok Pánovho dňa, bude zrejmý (evidentný) vtedy keď “kedykoľvek, keď budú hovoriť „mier a bezpečnosť“. „Náhle zničenie“, ktoré postihne anglo-americkú dvojitú svetovú mocnosť, vyvrcholí veľkým súžením, aké sa nikdy predtým nestalo ani nikdy nezopakuje. Ježiš povedal, že súženie bude tak závážné (nemilosrdné/bolestné/kruté), že ho Boh bude musieť skrátiť kvôli vyvoleným, inak by neprežilo žiadne telo. Môžete si byť istí, že veľké súženie nie je len likvidáciou falošného náboženstva.

Čo by mohlo predstavovať existenčnú hrozbu pre ľudstvo, ktorá by si vyžadovala božský zásah, aby nás zachránil pred vyhynutím? Existuje len jedna vec: Jadrová vojna.

Je pravda, že jadrový holokaust je nemysliteľný. Počas studenej vojny sa vojenská doktrína MAD (Mutually Assured Destruction) – Vzájomne zaručené zničenie – považovala za ochranu pred šialenstvom jadrového zničenia. Ľudská politika, zmluvy, zdravý rozum a spoločný záujem o prežitie však nezohľadňujú to, že Satan Diabol je vládcom tohto zlého sveta a ako o ňom Kristus povedal, stal sa (bol) vrahom, keď začal.

„SLNKO SA ZATMIE“

Príchod Krista, aby odstránil Satana, určite vyvolá násilnú reakciu démonských vládcov tohto sveta, sveta už aj tak plného nenávisti a po zuby ozbrojeného každou predstaviteľnou diabolskou zbraňou.  Diabol sa postaral o to, aby systém, ktorému predsedá (vládne) ako boh, bol nastražený a pripravený na samozničenie s ľahkosťou len stlačením tlačidla, keď Syn človeka príde ako zlodej v noci.

Mohla by existovať lepšia scéna (javisko) pre príchod Spasiteľa sveta ako jadrová vojna?

Ak dávate pozor, určite viete, že sa dnes veľa hovorí o potenciálnom riziku jadrovej vojny kvôli čoraz agresívnejšej zástupnej vojne NATO proti Rusku a o dodávke rakiet dlhého doletu Ukrajine, ktoré by mali zasiahnuť srdce Ruska. Samozrejme, existuje množstvo ďalších ohnísk konfliktu po celom svete, ktoré sa týkajú aj krajín s jadrovými zbraňami. Ktorékoľvek z nich alebo zorganizovaná akcia pod falošnou vlajkou by mohli spustiť ničivú jadrovú výmenu.

Pripomeňme, že proroci z Bételu uistili Jehovových svedkov, že nemôže dôjsť k ďalšej svetovej vojne, pretože národy sú vyzbrojené smrteľnými jadrovými zbraňami a jadrová vojna by zničila zem a zanechala by len málo alebo vôbec nejakých preživších.  A vieme tiež, že Boh nedovolí Satanovi zničiť zem. Mierni nezdedia spálený, rádioaktívny popol. To však neznamená, že Boh nedovolí jadrovú výmenu.

Nech je teda známe, že vedenie Jehovových svedkov ignoruje možnosť božského zásahu, ktorý by zachránil ľudstvo pred sebazničením.

Otvorenie šiestej pečate určite zobrazuje desivý kolaps civilizácie, známy aj ako veľké súženie. Ako to vieme? Pretože v Matúšovej správe Ježiš povedal: „Ihneď po súžení, ktoré nastane v tých dňoch, sa zatmie slnko, prestane svietiť mesiac, z neba budú padať hviezdy a nebeské moci budú otrasené“ (Matúš 24:29) Toto je presne to isté zobrazenie, ktoré použil Ján na opis toho, čo videl, keď bola otvorená šiesta pečať.

Mimochodom, vedeli ste, že Strážna veža učí, že šiesta pečať bola otvorená niekedy krátko po roku 1914, ale udalosti, ktoré sú v nej opísané, sa stále nestali? Je to rozumné ?

Treba poznamenať, že zlovestné obrazy zatemneného slnka a zakrytého mesačného svitu nemusí byť úplne symbolická. Výbuch len niekoľkých desiatok termonukleárnych zariadení by vytvoril obrovské oblaky prachu a dymu, ktoré by doslova zahalili zem do šera. O tom hovorí aj Joelovo proroctvo: „Dám znamenia (predzvesti ) v nebi (na nebesiach) i na zemi: krv a oheň a stĺpy dymu.  Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr ako príde (pred príchodom) Jehovov veľký deň, ktorý naháňa strach (bázeň vzbudzujúci).“ – Joel 2:30-31

Prostredníctvom Izaiáša sa zdá, že Jehova hovorí o budúcom dni počas súženia, keď sa zdá byť všetko stratené: „Prečo som tu teda pri svojom príchode nikoho nenašiel (Prečo tu teda nikto nebol)? Prečo nikto neodpovedal na moje volanie? Je moja ruka prikrátka, aby som vás vykúpil, alebo nemám silu vás oslobodiť? Na môj rozkaz vysychá more rieky mením na púšť. Ryby v nich zapáchajú, lebo nemajú vodu (hnijú pre nedostatok vody), a hynú od smädu.  Nebesia obliekam do čierňavy (temnotou), vrecovinou ich prikrývam.“ (Izaiáš 50:2-3)

Hneď po otvorení šiestej pečate Zjavenie zobrazuje skrátenie súženia slovami: „ Potom som videl štyroch anjelov stáť na štyroch rohoch zeme. Pevne držali štyri zemské vetry, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na žiaden strom. Videl som aj iného anjela, ktorý vystupoval od východu slnka a mal pečatidlo živého Boha. A volal silným hlasom na tých štyroch anjelov, ktorým bolo povolené, aby škodili zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme otrokov (dokiaľ nezapečatíme služobníkov) nášho Boha pečaťou  na ich čelách.“ – Zjavenie 7:1-3

„OSVIETILO ICH SVETLO“

Anjel vystupujúci od východu slnka nemôže byť nikto iný ako Ježiš Kristus, známy aj ako „jasná ranná hviezda“. Strážna veža absurdne tvrdí, že Ježiš vystúpil ako jasná ranná hviezda v roku 1914. Toto sa dá ľahko vyvrátiť poctivým čítaním spisov apoštola Petra. Keďže bol Peter očitým svedkom Premenenia, ktoré bolo predzvesťou parúzie, pokračoval slovami: „ Preto sme si prorockým slovom ešte istejší a robíte dobre, keď naň upierate svoj zrak (že naň dávate pozor) ako na lampu, ktorá svieti na tmavom mieste, kým sa nerozvidnie a nevyjde dennica vo vašich srdciach.“ – 2. Petra 1:19

Ak by sa v roku 1914 rozvidnelo v podobe vzostupu jasnej zornice, potom by už kresťania nemuseli venovať pozornosť Božiemu prorockému slovu, ako lampe svietiacej na tmavom mieste. Strážna veža však nabáda ľudí, aby venovali pozornosť Božiemu prorockému slovu – aspoň povrchne. Jehovovi svedkovia si, žiaľ, tento do očí bijúci rozpor neuvedomujú.

Aký je význam vychádzajúcej dennice alebo zornice v srdci človeka? Znamená to, že vyvolení sa stali jedno (spojení) s jasnou zornicou. Kedy sa to stane? Keď príde Pán. Je to zrejmé z toho, čo Ježiš povedal symbolickému tyatirskému zboru: „len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. Tomu, kto zvíťazí a bude až do konca dodržiavať to, čo som prikázal, dám moc nad národmi.   Bude ich pásť železnou palicou takže a budú rozbité ako hlinené nádoby. Takúto moc som dostal od svojho Otca aj ja. A dám mu rannú hviezdu (zornicu).  Nech každý pozorne počúva (Kto má uši, nech počúva), čo hovorí duch zborom.‘“ – Zjavenie 2:25-29

Prostredníctvom Izaiáša Boh hovorí o ľuďoch v oblasti rieky Jordán (kde bol Ježiš pokrstený), ktorí uvidia veľké svetlo: „Odpovede by mali hľadať v zákone a v písomnom potvrdení! Keď nehovoria podľa Božieho slova, nemajú nijaké svetlo. Každý bude prechádzať krajinou (A každý z nich pôjde krajinou ) utrápený a hladný. A pretože bude hladný a nahnevaný (rozhorčený), zdvihne oči k nebu a bude preklínať svojho kráľa i svojho Boha. (A každý istotne bude prechádzať krajinou tvrdo zovretý a hladný; a stane sa, pretože je hladný a rozhorčil sa, že bude skutočne zvolávať zlo na svojho kráľa a na svojho Boha). Potom sa pozrie na zem a uvidí len úzkosť (súženie ), tmu a temnotu, ťažkosti a pochmúrne šero (ťažké časy, šero a žiadny jas). (A pozrie na zem, a hľa – tieseň a tma, temnota, ťažké časy a zatmenie bez jasu)  To šero nebude ako v čase, keď na krajinu doliehala úzkosť (keď bola krajina v súžení), ako kedysi, keď sa s krajinou Zebulúna a Naftaliho zaobchádzalo s opovrhnutím. (Šero však nebude ako [v čase], keď bola krajina pod útlakom, ako v skorších časoch, keď sa zaobchádzalo opovržlivo s krajinou Zebulúna a krajinou Naftaliho). Ale neskôr ju poctí (oslávi ), tú cestu k moru v okolí Jordánu, Galileu národov. Ľud, ktorý chodil (kráčal ) v tme, uvidel veľké svetlo. Na tých, ktorí bývali v krajine hlbokého tieňa, zažiarilo svetlo.“ – (Izaiáš 8:20-9:2)

To, že tieto ťažké časy, pochmúrnosť a tma budú stavom Božieho ľudu počas počiatočnej fázy Jehovovho dňa, je zrejmé z toho, čo Boh povedal v Ámosovi: „Beda tým, čo túžia po Jehovovom dni! Čo vám Jehovov deň prinesie? Temnotu, nie svetlo. Bude to tma, a žiadne svetlo, Jehovov deň bude tmou, a nie svetlom, bude to čierňava bez jasu. (temnota a nie jas“ (Ámos 5:18 a 20)

Po pokrste v Jordáne sa Ježiš dočasne usadil pri Galilejskom mori. V synagóge v Nazarete, kde vyrastal, Ježiš čítal zo zvitku Izaiáša a oznámil zhromaždeniu, že je pomazaný Jehovom; tak sa Izraelu predstavil ako sľúbený Mesiáš. V galilejských mestách vykonal mnoho zázrakov, napríklad premenil vodu na vynikajúce víno. Dokonca upokojil rozbúrené more, ktoré hrozilo zaplaviť rybársky čln vydesených učeníkov.

Keď vyhnal mnoho démonov z muža, ktorý žil medzi hrobmi, démoni požiadali Ježiša, aby ich poslal do stáda svíň, ktoré sa potom zrútili z útesu a utopili sa v mori. Možno predzvesť budúcich udalostí?

Ježiš dokonca prišiel k svojim učeníkom v temnej noci a kráčal po Tiberijskom mori, ako sa tiež nazývalo. A práve v Galilei sa vzkriesený Kristus ukázal viac ako 500 svojim učeníkom. Naozaj uvideli veľké svetlo! Ale prečo sa územie Izraela nazývalo „Galilea národov“? Možno preto, že veci, ktoré sa tam diali, majú význam pre moderný svet.

Nezdá sa byť náhodné, že meno „Izaiáš“ znamená to isté ako meno Ježiš, alebo konkrétnejšie celé Ježišovo hebrejské meno – Jehošua. Tieto mená znamenajú „Jehova je záchrana“. Izaiášovo proroctvo bezproblémovo prepája prvky dobytia Izraela Asýrčanmi s Ježišovou službou v prvom storočí a druhým príchodom a prejavením (zjavením) sa Krista.

Preto niekoľko veršov predtým, ako Izaiáš hovoril o oblasti Jordánu, povedal: „Zviň písomné potvrdenie, zapečať zákon medzi mojimi učeníkmi! Budem čakať (stále očakávať ) na Jehovu, ktorý odvracia (skrýva svoju ) tvár od Jakobových potomkov. Budem v neho dúfať. Ja a deti, ktoré mi dal Jehova, sme v Izraeli ako znamenia a ako  zázraky od Jehovu vojsk, ktorý býva na vrchu Sion.“ (Izaiáš 8: 16-18)

Čo je tým písomným potvrdením? Je to Biblia. Biblia potvrdzuje, že Ježiš bol Kristus a 144 000 Ježišových učeníkov bude s ním stáť na nebeskom vrchu Sion a stanú sa Kristovými bratmi v plnom zmysle slova podľa Božej vôle. Kresťanstvo bude úplné (dokončené), keď Kristus príde. Nová zmluva bude uzavretá – zapečatená ako splnená.

Nie je nám prikázané, aby sme zostali v očakávaní príchodu Syna človeka v Jehovovom mene?  Kedy teda skryje Jehova svoju tvár pred pomazaným domom Jakuba? Počas temnoty vojny, hladu, moru a súženia.  Práve v tomto šere, v tej neúprosnej temnote, tí, ktorí žijú v smrteľnom tieni, ako to Matúš sformuloval citujúc Izaiáša, uvidia „veľké svetlo“. Akoby Ježiš kráčal po burácajúcom mori, bude svietiť na tých, ktorí očakávajú jeho prítomnosť.

Izaiáš potvrdzuje, že Boh sa už nebude skrývať v čase tiesne: „Hoci vám Jehova dá chlieb úzkosti a vodu trápenia (chlieb v podobe tiesne a vodu v podobe útlaku), napriek tomu sa tvoj Vznešený Učiteľ už nebude skrývať. Na vlastné oči uvidíš svojho Vznešeného Učiteľa.“ (Izaiáš 30:20)

Vidieť Vznešeného Učiteľa na vlastné oči bude určite liekom na duchovnú slepotu, ktorá v súčasnosti sužuje dokonca aj pomazaných medzi Jehovovými svedkami.

„POTOM TO BUDE TVÁROU V TVÁR“

V 13. kapitole prvého listu Korinťanom Pavol povedal, že dary jazykov a proroctva budú odstránené. Prečo? Kedy? Ďalej vysvetľuje: „Lebo máme čiastočné poznanie a čiastočne prorokujeme, ale keď príde to, čo je úplné, zanikne (bude odstránené) to, čo je čiastočné. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, myslel (uvažoval) som ako dieťa, všetko som posudzoval ako dieťa, ale teraz keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby (odložil som [rysy] dieťaťa). Lebo teraz vidíme len hmlisté obrysy v kovovom zrkadle (pomocou kovového zrkadla), ale potom to bude tvárou v tvár.“ (1. Korinťanom 13:9-12a)

Čo je to príchod toho, čo je „dokončené“? Je to vtedy, keď je Kristovo dielo ukončené. Keď sú písomné svedectvo a zákon zapečatené konečnou pečaťou; keď sú vyvolení zhromaždení; keď sa Kristovo telo stane dospelým mužom. A aký je význam toho, že budú vidieť to, čo má prísť „tvárou v tvár“?

Bol jeden muž, ktorý mal osobné stretnutia s Bohom. Tým mužom bol Mojžiš. Zamyslite sa nad niekoľkými pasážami, ktoré to vysvetľujú: „Keď ľud videl, že oblačný stĺp stojí pri vchode do stanu, všetci vstali a poklonili sa, každý pri vchode (do) svojho stanu. Jehova sa rozprával s Mojžišom tvárou v tvár, tak ako sa jeden človek rozpráva s druhým. Keď sa Mojžiš vrátil do tábora, jeho služobník a pomocník Jozua, Nunov syn, neodchádzal z jeho stanu (sa od stanu nevzďaľoval)“ – Exodus 33:10-11

Boh hovoril Mojžišovmu vzpurnému bratovi a sestre: „Počúvajte moje slová. Keby bol medzi vami nejaký Jehovov prorok, zjavil by som sa mu vo videní a hovoril by som k nemu vo sne. Ale s mojím služobníkom Mojžišom je to inak! Jemu som zveril celý svoj dom.  S ním hovorím zoči-voči, otvorene, a nie v hádankách. On vidí Jehovovu podobu. Ako to, že ste sa nebáli reptať proti môjmu služobníkovi Mojžišovi?“ – Numeri 12:6-8

Mojžiš hovoriac novovytvorenému izraelskému národu a povedal: „ Jehova, náš Boh, uzavrel s nami na Chorebe zmluvu. Túto zmluvu Jehova neuzavrel s našimi predkami, ale s nami, ktorí sme dnes tu (nažive) (s nami, so všetkými z nás, [ktorí sú] tu dnes živí.). Z ohňa na vrchu s vami Jehova hovoril tvárou v tvár.  Stál som vtedy medzi Jehovom a vami, aby som vám odovzdal Jehovovo slovo, lebo ste sa báli ohňa a nevyšli (nevystúpili) ste na vrch“ – Deuteronómium 5:2–5

Mojžiš bol teda jediný muž, ktorý sa osobne rozprával s Jehovom a videl jeho zjavenie (jeho vzhľad). A bol to Mojžiš, ktorého Boh vzal k sebe, keď mal 120 rokov. Ani v tomto veku sa jeho zrak nezakalil a jeho sila sa mu nezmenšila.  Boh ho vzal k sebe. Ale je to, akoby sa Mojžiš objavil neskôr pri Premenení a spolu s prorokom Eliášom sa osobne (tvárou v tvár) rozprával s osláveným Kristom. A práve nemenovaný Mojžiš a Eliáš sa v Zjavení objavujú ako dvaja svedkovia. Čoho sú svedkovia? Hovorí sa tam, že títo dvaja svedkovia sú „symbolizovaní dvoma olivovníkmi a dvoma svietnikmi a stoja pred Pánom zeme“. – Zjavenie 11:4

Táto symbolika je prevzatá z knihy Zachariáš, kde sa prorok opýtal anjela, čo tieto veci znamenajú: „Nevieš, čo tieto veci znamenajú?“ Odpovedal som: „Nie, môj pane.“ Povedal: „Toto sú tí dvaja pomazaní, ktorí stoja vedľa (po boku) Pána celej zeme.“ (4:13-14)

Mojžiš a Eliáš stáli po boku Ježiša pri Premenení. Premenenie bolo predzvesťou parúsie. Takže dvaja svedkovia stojaci po boku Pána celej zeme naznačujú, že vyvolení budú stáť po boku Krista a uvidia ho tvárou v tvár. Neznamená parúsia byť po jeho boku?

Tak ako učeníci v prvom storočí svedčili, že videli vzkrieseného Krista, aj títo dvaja svedkovia budú svedčiť svetu, že videli Pána celej zeme tvárou v tvár.

Koniec piatej časti.