Krajina Zabulon a Neftalí uzrie veľké svetlo!

Aj Jehova Boh má city. Zdá sa to byť čudné, že to musím vôbec povedať. Niekedy však môžeme zabudnúť na túto jednoduchú skutočnosť alebo ju nedokážeme oceniť. V skutočnosti máme myšlienky a pocity a môžeme sa vzťahovať k sebe a k ľuďom okolo nás a k Bohu, pretože sme stvorení na Jeho obraz a podobu. Napríklad môžeme sa v určitej situácii cítiť netrpezlivo. Je to preto, že Boh nás obdaril takou schopnosťou. Môžeme sa uraziť, dokonca až do zlosti. Opäť sme boli stvorení so schopnosťou reagovať na veci určitým spôsobom. A áno, Všemohúceho Boha tiež rania city, lebo je to uvedené v žalmoch: “Tak často sa proti nemu búrili v pustatine, toľko ráz mu ubližovali na púšti!” – Žalm 78:40.

Boh začal byť s Izraelom netrpezlivý. Ich uctievanie démonov a všetko, čo k tomu patrilo, ho veľmi urazilo. Po dlhom zmierovaní s Bohom teda vyjadril svoj hnev, keď „zahvízdal“, aby sa asýrske hordy vrhli na Izrael ako roj včiel. Boh ich vo svojej zúrivosti nechal odtiahnuť z krásnej krajiny, ktorú im dal. Podmienky boli jasne stanovené v zmluve zákona. Nie je to tak, akoby Boh konal rozmarne. Je smutné, že krátko nato Jehova ustanovil aj Babylon, aby vymeral rovnaký trest Júdu a Jeruzalemu. Ale Boh je milosrdný. To je jedna z Jeho dominantných vlastností. Jehova časom priviedol späť Židov z Babylonu a Perzie a usadil ich späť v ich domovskej vlasti. Je pravda, že potom nad nimi vládli Gréci a po nich Rimania, ale neboli zjavne utláčaní. Teda pôvodné nastavenie.

“To šero nebude ako v čase, keď na krajinu doliehala úzkosť, ako kedysi, keď sa s krajinou Zebulúna a Naftaliho zaobchádzalo s opovrhnutím. Ale neskôr ju poctí, tú cestu k moru v okolí Jordánu, Galileu národov. Ľud, ktorý chodil v tme, uvidel veľké svetlo. Na tých, ktorí bývali v krajine hlbokého tieňa, zažiarilo svetlo.” – Izaiáš 9:1, 2.

Pôvodné územie Zabulona a Neftalího zahŕňalo zem, kde Ježiš neskôr vyrastal v Nazarete – dedine na severe Izraela. Po svojom pomazaní založil Kristus svoju službu v Kafarnaume, odkiaľ vyšiel kázať medzi skromnými županmi obklopujúce Galilejské more. Najmenej štyria z jeho apoštolov boli pokorní rybári, ktorí sa živili vrhaním sietí do mora, známeho tiež ako Genezaretské jazero. Tí istí rybári boli svedkami toho, ako Ježiš kráčal po vodách jazera, a pri inej príležitosti nariadil, aby bola zúrivá búrka ešte predtým, ako prevrhla ich čln. Ježiš uzdravil zástupy ľudí s najťažšími chorobami, vrátane malomocenstva a ľudí so zvädnutými končatinami a hluchotou. Vyháňal démonov a dokonca vzkriesil mŕtveho syna vdovy. Ježiš pravidelne hovoril v ich synagógach a učil ich o Božom kráľovstve.

Áno, tí ľudia v Galilei z národov videli veľké svetlo. A tí, ktorí pokračovali v chodení vo svetle, dostali privilégium stať sa synmi svetla. “Rozmnožil si národ, zväčšil si jeho radosť. Radujú sa pred tebou, ako sa ľudia radujú v čase žatvy, ako sa radujú tí, čo si delia korisť. Polámal si jarmo, ktoré ich ťažilo, palicu, ktorou ich bili po chrbte, palicu ich pánov, ako za čias Madiana.” – Izaiáš 9:3, 4.

Dňom Midianu bol deň, keď Gideon a jeho skupina 300 vyvolených prepadli a porazili spiacu armádu midianitských a amalekitských bojovníkov ohňom, pochodovali a rozbíjali keramiku a kričali „Jehovov meč a Gideonov!“ Prichádza na myseľ výraz „svätý teror“. Prebudení z mŕtveho spánku nárazovým zvukom a vrieskajúcim vojnovým výkrikom evokujúcim meno izraelského Boha, Jehovu, v temnej noci sa panickí útočníci navzájom vraždili. Potom už nie je zmienka o Midiančanoch, aby obťažovali Hebrejov.

Je pochybné, že apoštoli si boli vedomí v čase, keď Ježiš napĺňal Izaiášovo proroctvo tým, že vniesol božské svetlo na ľudí v krajine duchovnej temnoty. Ich myseľ nebola otvorená na pochopenie týchto vecí, až keď Ježiš splnil napísané veci. Ale je pravda, že verní Židia očakávali, že príde mesiášsky kráľ. To bolo o rozsahu ich vedomostí. Ako to urobili predchádzajúci záchrancovia (tiež známi ako sudcovia), apoštoli zjavne očakávali, že Ježiš odhodí rímskych vládcov – možno tak, ako Gideon. To je nepochybne dôvod, prečo sa Peter nevedomky snažil Ježišovi poradiť ohľadom jeho obetavej smrti. Netreba dodávať, že Ježiš nerozbil na kúsky rímske jarmo. Je to tak preto, lebo Izaiášovo proroctvo plynulo posúva pozemský život Mesiáša v krajine Zabulon a Neftalím až do jeho druhého príchodu. Vyššie uvedené proroctvo sa bude vzťahovať na príchod Kráľovstva.

Ale konečné naplnenie proroctva sa týka úrody, o ktorej hovoril Ježiš o burine a pšenici. Aj keď masy návštevníkov kostola s klamnými nebeskými ašpiráciami predpokladajú, že 144 000 je málo, vzhľadom na to, že Boh nikdy nedal nesmrteľnosť žiadnemu stvoreniu okrem Ježiša, keď bol vzkriesený z mŕtvych, je úžasné, že Stvoriteľ daroval skazeným, ale verným ľuďom nezničiteľnosť. Preto národ, ktorý Boh urobí ľudnatým, je tým, o čom Pavol hovoril ako o „Božom Izraeli“. V inšpirovanom liste Jakub, Ježišov nevlastný brat v tele, poslal svoje pozdravy „12 kmeňom, ktoré sú roztrúsené po okolí“. Kristov zbor samozrejme nie je rozdelený na kmene. Zmienky o Božom Izraeli a 12 kmeňoch spájajú Kristov zbor s naplnením prakticky všetkého proroctva. Krajina Zebulun a krajina Naftali má duchovný náprotivok. Zebulun a Naftali sú napokon uvedení v siedmej kapitole Zjavenia, odkiaľ je 12 000 z každého kmeňa pripravených stáť s Baránkom na vrchole Siona. A sú to tí vyvolení zo symbolických 12 kmeňov, ktorí uvidia veľké svetlo, keď sa zjaví Ježiš!

Ježiš však bol úplne človekom, pretože jeho dokonalá životná sila bola prevedená z ducha na telo, aby bol vštepený do zomierajúcej ľudskej rasy, ale bez toho, aby zdedil Adamov hriech. Preto sa narodil ako ľudské dieťa a ako syn nám bol daný ako záchranca. A keď sa Ježiš narodil v rodine v Dávidovom kráľovskom rode, bol tiež následníkom trónu. Ježišov výnimočný život sa stal ešte výnimočnejším, keď sa znovu narodil – privolaný späť do duchovnej oblasti pomazaným svätým duchom. Takže právo na vládu, ktorú zdedil, bolo s ním prevedené po jeho zmŕtvychvstaní späť do duchovnej oblasti. Keď Kristus začne vládnuť z neba, bude skutočne Mocným Bohom – odkázaný so všetkou mocou a autoritou samotného Všemohúceho Boha.

Ježiš sa v budúcnosti stane Večným Otcom vzkriesením mŕtvych a rehabilitáciou ľudstva z účinkov hriechu; v konečnom dôsledku zruší smrť a stane sa náhradným otcom všetkých tých, ktorí na základe jeho ľudskej obete dosiahnu večný život. Každý hľadá radu a radu od niekoho, koho považuje za odborníka. Ľudia platia peniaze, aby dostali finančné poradenstvo a osobnú pomoc a duchovné vedenie. Predstavte si, že máte priamy prístup k niekomu, kto o všetkom vie a má o vás osobný záujem a je ochotný vás naučiť to, čo potrebujete vedieť. Áno, určite by to bol skvelý poradca! Druhá kapitola Izaiáša už odhalila Boží úmysel zrušiť vojnu – symbolizovaný mužmi zmenou kladivom ich ničivé meče na produktívne radlice. To rovnako potvrdzuje obraz vojnových pochodových čižiem a krvavých odevov spálených v ohni. (V staroveku boli bojovníci v boji zblízka postriekaní a dokonca aj zaliatí, nie nevyhnutne vo svojej vlastnej krvi, ale v krvi zabitých.)

Proroctvo pokračuje a vracia sa k situácii v Izaiášových dňoch a hovorí: “Jehova poslal vyhlásenie proti Jakobovi, prišlo proti Izraelu. Dozvie sa to všetok ľud, Efraim i obyvatelia Samárie, ktorí vo svojej pýche a opovážlivosti hovoria: „Tehlové domy sa zrútili, ale budeme stavať z tesaného kameňa. Sykomory boli vyťaté, ale nahradíme ich cédrami.” – Izaiáš 9:8-10. Skutočnosť, že sme sa zoznámili s Kristom ako s tým, ktorý má vládu na svojich pleciach v kontexte Božieho súdu nad Jakobom (Izrael), naznačuje, že to, čo sa stalo v minulosti, vrhá tieň na budúce vecí. Predchádzajúce kapitoly (7 – 8) sa týkali spojenectva Izraela so Sýriou proti Júdu a Jehovovho zásahu v podobe asýrskeho dobytia. Izraeliti arogantne predpokladali, že sa zotavia a znovu postavia. Nemalo to byť tak!

Namiesto toho Izrael pohltili jeho nepriatelia!Je pozoruhodné, že Izaiáš je jediný prorok, ktorý hovorí o Božom ľude ako o odpadlíkoch. Proroctvo pokračuje: “Jehova odsekne Izraelu hlavu i chvost, ratolesť i sitinu v ten istý deň. Starší a vysoko vážený je hlavou a prorok, ktorý vyučuje klam, je chvostom. Vodcovia zvádzajú tento ľud na scestie a tí, ktorých vedú, sú zmätení. Jehova nebude mať radosť z ich mladých mužov a nezľutuje sa nad ich sirotami a vdovami, pretože všetci sú odpadlíkmi a zločincami a z ich úst vychádzajú len hlúposti. Preto sa jeho hnev neutíšil, jeho ruka je stále vystretá a pripravená trestať.” – Izaiáš 9:14-17.

Odpadlíctvo sa môže stať iba medzi Božím ľudom. Je to tak preto, lebo odpadlíci sú tí, ktorí sa odvracajú od Jehovu Boha. Je zrejmé, že ak sú ľudia schopní odvrátiť sa od nasledovania Jehovu, musia byť v jednom okamihu verní. To bol prípad Izraela. Ich vodcovia zavádzali ľudí a spôsobovali, že blúdili. Predstavte si, že vás niekto uvedie do omylu a zaútočí na mesto, kde Jehova spôsobil, že jeho meno zostalo!’ Ako sa uvádza v predchádzajúcom komentári k tejto časti Izaiáša, skutočnosť, že Izrael má pôvod v Bohu Jehovovi a spojil sa s pohanmi, aby sa pokúsili zvrhnúť judského kráľa, dobre ilustruje vyznávané kresťanské organizácie, ktoré sa spojili so štátom, aby sa postavili proti dielu sponzorovanému Strážnou Vežou, ako napríklad Ruská pravoslávna cirkev a Katolícka cirkev.

Podľa bližšieho skúmania posvätných tajomstiev obsiahnutých v proroctve však odpadlíctvo, ktoré inšpirovaný apoštol zjavil, musí prísť na prvom mieste – po prvé, pred zjavením mocného Boha – pochádzať z pomazaných kresťanov, ktorí sedia na nebeských miestach. Takže pravda je taká, že odpadlícky Izrael nakoniec predstavuje samotnú Strážnu Vežu. Svedkovia Jehovovi dobre vedia, že Písmo odhaľuje, že súd začína najprv Božím domom. S touto pravdou harmonizuje deviata kapitola Izaiáša. Najprv prichádza na rad ten, komu bolo dané panstvo. Potom úroda. Potom sa Boží hnev vyjadruje voči „Izraelu“ – proti starším a prorokom, ako je uvedené vyššie. Prečo?

Ježiš predpovedal, že pred a dokonca aj počas jeho prítomnosti budú falošní proroci ohlasovať Krista, že je tu a tam. Je veľmi vážna vec hovoriť v Ježišovom mene alebo sa vydávať za jeho hovorcu. A to je presne to, čo urobila Strážna Veža. Od svojho vzniku Strážna Veža nepravdivo hlásala, že Ježiš Kristus sa už vrátil. Najprv vyšlo ohlasovanie, že parúzia sa začala konať v roku 1874. Potom sa okolo roku 1930 dátum posunul na rok 1914. Strážna Veža už viac ako sto rokov falošne tvrdí, že už nastal druhý príchod, že v jeho kráľovstve vládne Kristus. Napriek tomu, že ich tvrdenia boli úplne zničené, proroci z Bételu naďalej hlásajú, že sa obnovilo pravé uctievanie, že Jehovovi svedkovia prebývajú v duchovnom raji a hovoria čistým jazykom pravdy. Smutné je, že mnohí budú pokračovať v naprostej nezmyselnosti, aj keď sa začne znak skutočného záveru. Preto ich Jehovova natiahnutá ruka odsúdi na večnú smrť! Pokiaľ ide o symbolickú úrodu, Ježiš uviedol, že anjeli vytrhnú a zhromaždia burinu a hodia ju do ohňa. Izaiáš pokračuje: “Zlo vzplanulo ako oheň, pohlcuje tŕnie a burinu. Zapáli lesné húštiny a tie vystúpia k nebu v oblakoch dymu.” – Izaiáš 9:18.

Pokiaľ ide o ohnivé časy súdu, Ježiš povedal, že mnohí sa budú navzájom nenávidieť a navzájom sa zradia a brat brata zabije. Rovnako ako židovské úrady v prvom storočí, ktoré vylúčili zo synagógy každého, kto prejavil vieru v Ježiša, aj Strážna Veža potrestala každého, kto sa odváži odhodiť nezmyselnú rigamorolu z roku 1914. A nepochybne bude mnoho súčasných SJ prenasledovaných a vylúčených zo zhromaždenia, keď vydajú svedectvo o tom, že videli Pána. Izaiáš pokračuje: “Od páľavy hnevu Jehovu vojsk sa chytí krajina a ľud bude pohltený ohňom. Nikto nebude mať zľutovanie ani so svojím bratom.” – Izaiáš 9:19. Čo sa týka 144 000 odobratých z 12 kmeňov Božieho Izraela, čo zostalo z kmeňov, z ktorých boli vzatí? Izaiáš pokračuje: