Druhá časť.
Keďže sme zistili, že prítomnosť Syna človeka nenastane na začiatku epochálneho obdobia známeho ako záver a čas konca, ako mylne učí Strážna veža. Samotná parúsia sa nezačne, kým sa najskôr neskráti súženie. Dokazuje to Ježišovo znázornenie prvých jarných listov, ktoré ohlasujú blízkosť leta – čo signalizuje, že Ježiš je blízko pri dverách.
Pozrime sa teraz na to, čo vlastne znamená jeho prítomnosť vedľa (pri) vyvolených.
Uznávam, že to nie je ľahké pochopiť, nieto ešte vysvetliť. Oveľa viac to skomplikovali falošné výklady Strážnej veže a duchovná slepota, ktorú im vnútil diabol.
Vrátime sa k 14. kapitole Jánovho evanjelia, keď Ježiš povedal svojim zmäteným apoštolom, že odchádza a oni ho nemôžu nasledovať, a ďalej im povedal: „ Nenechám vás osirotených. Vrátim sa k vám. Ešte chvíľku a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že som v spojení so svojím Otcom a vy v spojení so mnou a ja v spojení s vami.“ – Ján 14:18-20
„Krátka doba“ (chvíľa) smútku (zo straty blízkej osoby) trvala iba tri dni. Na tretí deň Ježiš vstal z mŕtvych a videli ho nielen apoštoli, ale Kristus sa zjavil počas štyridsiatich dní viac ako 500 veriacim.
Je nanajvýš pozoruhodné, že vzkrieseného Božieho Syna nevidel žiadny neveriaci – iba tí, ktorí pred jeho smrťou verili, že Ježiš je Kristus, mali výsadu zažiť jeho prejavy zjavenia po vzkriesení. Ježišove slová sa teda naplnili: Svet – teda neveriaci – nevidel Ježiša po jeho vstaní zmŕtvych.
Bolo to však skutočné naplnenie toho, čo Ježiš povedal o svojom „príchode k vám“? Nie. Ježiš povedal „budete žiť“, a predsa tí, ktorým sa Kristus zjavil po svojom vstaní z hrobu, neboli ani len oživení z ducha (duchom) a všetci už stáročia spia v smrti.
Preto sa jeho príchod “k vám “ teda týka jeho druhého príchodu a parúzie. To vtedy tí, ktorí zomreli v Kristovi budú žiť, a naplnia sa Ježišove slová: „Uvidíte ma.“
Jeden z Ježišových učeníkov mu v odpovedi položil veľmi prenikavú/bystrú otázku: „Pane, ako to, že sa chceš jasne ukázať nám, a nie svetu?“– Ján 14:22
Ježiš odpovedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a budeme uňho bývať (urobíme si u neho príbytok).“ (v. 23)
Všimnite si, prosím, logistické súvislosti v Ježišovej odpovedi. V tej istej kapitole Jánovho evanjelia Ježiš povedal, že v dome jeho Otca je mnoho príbytkov a že odchádza, aby im pripravil miesto. Tieto príbytky sú samozrejme v nebi. Ale v odpovedi na otázku Judáša (nie Iškariotského) Ježiš povedal, že on a jeho Otec „prídu k nemu a urobia si u neho príbytok“ – čo znamená, kým budú ešte v tele na zemi.
Hoci Pán uistil svojich nasledovníkov, že s nimi bude po všetky dni až do záveru, usadili sa niekedy Ježiš a Jehova uprostred pomazaných kresťanoch? Nie. To, že by sa Jehova usadil s obyčajným človekom, nezažil nikto okrem Krista. Takže z toho, že žiadne z Božích detí to ešte nezažilo, by malo byť zrejmé, že Syn človeka ešte neprišiel.
Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom článku, Kristus ešte nie je pri dverách. A aby som to zdôraznil, jeho prítomnosť pri dverách je „keď uvidíte všetky tieto veci.“ V tom momente, ak niekto počuje jeho hlas a otvorí dvere, Kristus vojde a bude s ním večerať.
Len konštatujem, že je zrejmé, že Ježiš nepríde a nebude bývať s apoštolmi ani s nikým iným, kto spí v smrti. On a jeho Otec prídu a budú bývať so živými – konkrétne s tými, ktorí sú bdelí a čakajú na návrat Pána. Ako sa dozvedia vyvolení, že Kristus býva s nimi? Oni ho uvidia. A budú s ním hovoriť tvárou v tvár. To je to, čo Ježiš myslel, keď povedal, že svet ma už neuvidí – „ale vy ma uvidíte.“
Jehovovi svedkovia neveria, že niekto doslovne uvidí Ježiša. Na druhej strane, evanjelici veria, že každý uvidí Syna človeka. Čo je teda pravdou?
Dôvodom, prečo Jehovovi svedkovia neveria vo viditeľnú parúziu, je ten, ako vieme, že Ježiš sa nevráti v tele. Predpokladá sa, že aby ho ľudia videli, Ježiš by musel byť v tele, pretože duchovné bytosti sú neviditeľné a nemôžu sa prejaviť bez toho, aby sa zhmotnili. Je toto zdôvodnenie založené na tom, čo je zjavené v Písme? Nie, nie je.
Predtým, ako sa budeme zaoberať stretnutiami ľudí s duchovnými bytosťami, zvážte jednoduché vyhlásenia apoštolov, ktoré jasne naznačujú, že Kristus sa zjaví a bude viditeľne viditeľný. Pavol napísal Hebrejom toto: „A ako každý človek zomiera iba raz a potom príde súd, aj Kristus sa obetoval iba raz, aby niesol hriechy mnohých. Keď sa zjaví po druhý raz, nebude to preto, aby odstránil hriech, ale zjaví sa tým, ktorí ho vrúcne očakávajú, aby ich zachránil.“ – Hebrejom 9:27-28
Zjavil sa Ježiš prvýkrát? Samozrejme, že áno. A ako už bolo spomenuté, hoci bol vzkriesený ako duch, Ježiš sa zbjavil aj potom čo vstal z mŕtvych. A pri týchto zjaveniach ho mnohí ľudia videli na vlastné oči. Takže pri jeho prvom zjavení, vrátane jeho prejavov po zmŕtvychvstaní, bol Pán veľmi dobre (zjavne) viditeľný.
Keď Ján Krstiteľ hovoril o svojom poslaní predstaviť Mesiáša, povedal o Ježišovi: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: ‚Po mne prichádza muž, ktorý ma predstihol, lebo existoval predo mnou.‘ Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel krstiť vodou, aby sa stal známym Izraelu.“ – Ján 1:30-31 Takže keď bol Ježiš pokrstený, začal svoju tri a pol ročnú službu a zjavil sa (ukázal sa) Izraelu ako zasľúbený Kristus.
Keď apoštol Peter svedčil Kornéliovi a jeho domácnosti, hovoril o ďalšom prejave: „ Boh ho však na tretí deň vzkriesil a umožnil, aby sa zjavoval ľuďom – nie všetkým, ale svedkom, ktorých vopred určil Boh, nám, čo sme s ním jedli a pili po jeho vzkriesení z mŕtvych.“ – Skutky 10:40-41
Hovorí sa tu, že druhýkrát sa zjaví v zhmotnenom tele, podobne ako sa zjavil po svojom vstaní z mŕtvych ? Nie. Ako sa teda zjaví druhýkrát? Nevieme, aspoň tak to napísal inšpirovaný apoštol Ján, keď povedal: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, ale ešte sa neukázalo, akými budeme. Vieme však, že keď sa zjaví, budeme ako on (budeme mu podobní), lebo ho uvidíme takého, aký je. A každý, kto vkladá svoju nádej doňho, sa očisťuje, lebo on je čistý.“ – 1. Jánov 3:2-3
Len preto, že apoštol povedal, že nevieme, „čím bude“, keď sa zjaví (prejaví), neznamená to, že Kristus nebude viditeľne zjavený, „keď sa prejaví“. Je zrejmé, že rôzne Kristove prejavy pred jeho vystúpením do neba boli viditeľné ľudským očiam – veriacim. V skutočnosti primárny význam gréckeho slova „epiphaneia“ znamená zjavenie a dokonca má konotáciu jasu. Preto Preklad King James Version prekladá 2. Tesaloničanom 2:8 ako „jas jeho príchodu“.
Ako však vieme, grécke slovo „parousia“ bolo nesprávne preložené ako „príchod“. Pavol v skutočnosti hovoril o prejave Kristovej prítomnosti odstránením človeka nezákonosti. Ak je však jeho prítomnosť neviditeľná, čo potom znamená jeho jasný a žiarivý vzhľad alebo prejav jeho prítomnosti? Ak je jeho slávny vzhľad neviditeľný, potom slová strácajú zmysel.
Je to neuveriteľné, ale naposledy Strážna veža spomenula slovo „epiphaneia“ v roku 1962! Strážna veža z 1. mája, ktorá diskutovala o príchode Krista, uviedla nasledovné:
Na aký príchod sa tu odkazuje? Nie na Kristovu prítomnosť alebo parúziu, ktorá sa začala v roku 1914, ani na prejavenie jeho prítomnosti, epifaneiu, ktorá sa začala v roku 1918 príchodom Jehovu do chrámu s poslom zmluvy, ale na jeho príchod v Armagedone, jeho apokalypsu, jeho zjavenie, na ktoré sa odvolával aj Ježiš, keď povedal: „Hľa, prichádzam ako zlodej.“
Hoci učitelia Jehovových svedkov potichu odišli od absurdnej predstavy, že zjavenie Ježiša Krista sa odohralo v roku 1918, ešte stále nezistili, že parúsia, epifaneia a apokalypsa sú zameniteľné pojmy. To sa dá ľahko rozpoznať porovnaním všetkých pasáží, kde sa tieto rôzne pojmy objavujú. Bádateľom som poskytol praktický odkaz v kapitole s názvom Parúsia .
Ale keďže Ježiš sa nevracia v tele a ľudia nemôžu vidieť duchovné bytosti, ako sa to prejaví, aby ho vyvolení „videli takého, aký je“?
„KEĎ VSTÚPILI DO OBLAKU“
Jednou z najneobyčajnejších udalostí v Ježišovej službe je to, čo sa nazýva Premenenie. Peter, Jakub a Ján vystúpili s Ježišom na vysoký vrch. Bola noc a traja apoštoli boli zaťažení/premožení spánkom. Zrazu sa Ježišova tvár zmenila. Zažiarila ako slnko. Jeho vrchné rúcho sa stalo žiarivo bielym. Objavili sa dvaja muži – Mojžiš a Eliáš – a začali sa s Ježišom rozprávať. Keď sa traja užasnutí učeníci preberali/spamätali sa, vytvoril sa nad nimi žiarivý oblak.
Matúš, Marek a Lukáš opisujú videnie premenenia a zjavenie sa oblaku. Avšak iba Lukáš uviedol tento dodatočný detail: „Kým ešte hovoril, vytvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku (keď vstúpili do oblaku), dostali strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj Syn, môj vyvolený (ten, ktorého som vyvolil). Počúvajte ho.‘“ – Lukáš 9:34-35
Aký význam má to, že traja apoštoli boli zahalení do trblietavo žiariaceho oblaku a počuli Jehovov hlas? Oblak symbolizoval Božiu prítomnosť a skutočnosť, že vstúpili do oblaku, znamenala, že sa spojili (vstúpili do spojenia) s Bohom a Kristom.
Keď Šalamún zasväcoval chrám, v svätyni sa vytvoril oblak, ktorý ho naplnil, takže kňazi boli vypudení. Oblak predstavoval Božiu prítomnosť.
Aký je význam toho, že sa Mojžiš a Eliáš objavili vo videní a rozprávali sa s Kristom? Mojžiš a Eliáš predstavujú Zákon a Prorokov. A obaja muži videli Jehovu, aspoň do tej miery, do akej sa obyčajný smrteľník z mäsa a krvi môže dostať do blízkosti Všemohúceho. V 24. kapitole knihy Exodus videli Boha aj Mojžiš a kňaz Áron, a 70 starších ľudu: „Mojžiš, Áron, Nadáb, Abihu a 70 izraelských starších vystúpilo na vrch a uvideli Boha Izraela. Pod jeho nohami bolo čosi ako zafírová dlažba, čistá ako nebo (ako samotné nebesia). Boh nevztiahol ruku na popredných izraelských mužov (neublížil im) a oni mali videnie pravého Boha, jedli a pili. (A nevystrel ruku proti význačným mužom zo synov Izraela, ale dostali videnie [pravého] Boha a jedli a pili. ).“ (Exodus 24:9-11 )
Dôvodom príležitosti videnia bolo, že práve bola ustanovená zmluva Zákona. Na úpätí vrchu Sinaj boli obetované zvieratá a Mojžiš pokropil ľud krvou zmluvy. Toto predznamenáva novú zmluvu, ktorá bola umožnená vďaka Kristovej krvi. Hneď po potvrdení zmluvy 70 mužov uvidelo Boha vo videní a jedli a pili. Ich jedenie a pitie nebolo veselou hostinou. Bolo to slávnostné spoločenstvo s Bohom. Zdieľali jedlo s Jehovom. A nepovedal to azda Ježiš, že vojde do príbytku tých, ktorí otvoria dvere, a budú sa potom podieľať na večeri?
Toto spoločenstvo s Bohom sa odohralo na úpätí vrchu stretnutia. Potom Mojžiš vystúpil sám. Správa hovorí: „Potom Mojžiš vystúpil na vrch, ktorý bol zahalený oblakom. Jehovova sláva zostávala na vrchu Sinaj a oblak ho zahaľoval šesť dní. Na siedmy deň Boh zavolal na Mojžiša z oblaku (sprostred oblaku). Izraelitom (ktorí sa prizerali) sa Jehovova sláva (videnie Jehovovej slávy) javila ako stravujúci oheň na vrchole vrchu. Mojžiš vošiel do oblaku a vystúpil na vrch. Zostal tam 40 dní a 40 nocí.“ – Exodus 24:15-18
Mojžišov vstup do oblaku na siedmy deň predznamenáva príchod Syna človeka na oblakoch, ako je to znázornené v Danielovi, aby začal veľký Boží sabat. Skutočnosť, že Mojžiš vstúpil do oblaku, je analogická so vstupom apoštolov do oblaku. Z diaľky horel vrch ohňom, keď Mojžiš vstúpil do Božej prítomnosti.
Máme svedectvo Petra, ktorý bol na vrchu a videl Krista premeneného do slávy, ktorú bude mať počas svojej parúzie. A podobne ako Mojžiš, aj Peter, Jakub a Ján vošli do žiarivého oblaku, ktorý sa vytvoril na vrchu, a počuli Boží hlas. Apoštol vysvetlil, že toto transcendentné (nadprirodzené) videnie bolo predzvesťou príchodu Kráľovstva a Kristovej prítomnosti.
Peter akoby predvídal podvod Strážnej veže o neviditeľej parúzii, vysvetlil význam videnia: „Keď sme vás oboznamovali s mocou a prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista, nedržali sme sa vymyslených falošných historiek (prefíkane vymyslených falošných príbehov), ale hovorili sme vám o jeho veľkolepej sláve, ktorú sme videli na vlastné oči. Túto česť a slávu dostal od Boha, Otca, ktorý bol zdrojom tejto veľkolepej slávy a vyhlásil: „Toto je môj syn, môj milovaný, z ktorého mám radosť (ktorého som sám schválil).“ Počuli sme, ako tieto slová zazneli z neba, keď sme s ním boli na svätom vrchu.“ (2. Petra 1:16-18)
Hoci to bolo videnie, apoštoli nesnívali. Ježiš tam bol skutočne na vrchu. Rovnako ako Peter, Jakub a Ján a skutočne počuli Boží hlas z oblaku. Skutočnosť, že apoštol povedal, že boli očitými svedkami, potvrdzuje, že parúsia bude viditeľná, aspoň pre tých, ktorí sú povolaní a vyvolení. Je to, akoby vošli do oblaku, čo naznačuje, že nikto zvonku oblaku nebude môcť (byť schopný) vidieť do oblaku. Svet teda Ježiša neuvidí, keď príde v oblaku. Ale vyvolení ho uvidia takého, aký je.
Koniec druhej časti.