Denný Text na utorok 4. mája 2021:
“Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a nasleduje ma.” – Matúš 16:24.
Zasvätiť sa Jehovovi znamená v modlitbe vyjadriť vrúcnu túžbu, že mu chceš navždy slúžiť. Keď sa zasvätíš Bohu, „zaprieš sám seba“, čiže si ochotný potláčať svoje sebecké túžby a sklon k osobnému pohodliu. Od tej chvíle patríš Jehovovi. A to je nesmierna česť! (Rim. 14:8) Vyjadruješ, že odteraz sa budeš zameriavať na službu Bohu, a nie na seba. Zasvätenie je sľub daný Bohu a treba ho brať vážne. Jehova nás nenúti, aby sme mu ho dali. Ale keď ho raz dáme, očakáva od nás, že ho budeme dodržiavať. (Žalm 116:12, 14) Zasvätenie je súkromná záležitosť a týka sa len teba a Jehovu. Krst sa koná na verejnosti, obvykle na krajskom alebo na regionálnom zjazde. Krstom dokazuješ, že už si sa zasvätil Jehovovi. Druhým tak dávaš najavo, že miluješ Jehovu celým srdcom, celou dušou, mysľou a silou a že si rozhodnutý slúžiť mu navždy. (Mar. 12:30) w20.03 9 ods. 4 – 5
Ak je dobrovoľná vôľa jednotlivca odovzdať sa Bohu, čo sa týka zasvätenia veci? K veci: keď je niečo venované Jehovovi počas slávnostného ceremoniálu, môže to byť neodovzdané a znovu určené na bežné použitie? A čo konkrétne sály Kráľovstva? Rovnako ako v prípade, keď je krst verejnou demonštráciou vnútorného zasvätenia, sú siene Kráľovstva verejne zasvätené aj Bohu, a to výhradne pre zasvätených kresťanov pri výkone ich služby Kristovi. Prakticky každá sála Kráľovstva bola formálne zasvätená Bohu. Zvyčajne je verejnosť pozvaná, aby sa zúčastnila, predniesol sa osobitný predhovor a potom sa zariadenie zasvätí Bohu v modlitbe – podobne ako keď kráľ Šalamún zasvätil chrám, ktorý postavil, JehovoviBohu!
Ak sa oddaný kresťan stane majetkom Božím, neplatí to isté pre vyhradené zariadenia, ako sú sály Kráľovstva, zhromaždovacie sály a pobočky? Samozrejme, na rozdiel od ľudí, budovy nemajú slobodnú vôľu. Veci, ktoré sú zasvätené Bohu, sú Mu zasvätené osobami, ktoré sú zasvätené Bohu. To je pravda, tí, ktorí zasvätia veci Bohu, sa stávajú správcami Božieho pozemského majetku. Svedkovia Jehovovi chápu tento princíp a povinnosť, ktorá so sebou prináša, keď sa staráte o Božie veci. Preto starší, ktorí dohliadajú na sálu Kráľovstva svojho zboru, zabezpečujú pravidelné čistenie a údržbu zariadenia. Preto sa v sálach Kráľovstva nesmú robiť bežné činnosti – aspoň tak to bolo, keď boli sály Kráľovstva otvorené.
Ešte predtým, ako svetom zavládla pandemická hystéria, sa Strážna Veža sa pustila do schémy predaja majetku – nehnuteľností, ktoré boli slávnostne zasvätené Jehovovi Bohu. Je zrejmé, že veci sa opotrebúvajú. Budovy musia byť neustále udržiavané. Niektoré sály Kráľovstva boli postavené vo vnútorných mestách, ktoré boli napadnuté kriminalitou a sú nepoužiteľné. Tí, ktorí nie sú oboznámení, by si mohli predstaviť, že Strážna Veža iba vykladá nevhodné vlastnosti, pretože sú neopraviteľné alebo sa nachádzajú v nebezpečných štvrtiach; to však nie je tento prípad. Väčšina z približne 1 000 Kráľovských hál, ktoré boli predané alebo sú na predaj, je v pôvodnom stave a nachádza sa v požadovaných priestoroch!
Napríklad tu je sála Kráľovstva na predaj v Kelowne v Britskej Kolumbii, v Kanade. Vyvolávacia cena je len necelých 3 milióny dolárov, Kanadských. Zdá sa, že vďaka inflácii cien aktív sa nehnuteľnosti, kde bola pred 40 rokmi postavená hala, stali oveľa cennejšími. Podľa hovorcu Strážnej Veže nie je predaj spôsobený klesajúcou účasťou. Nepovedal, ale očividne je motívom uvedenia nehnuteľnosti do aukčného bloku zisk. Tri milióny dolárov sú jednoducho príliš lákavé. A to sa javí ako štandard. Komplex centrály v Brooklyne bol rozpredaný, a to nie preto, že zariadenia sa stali nepoužiteľnými. Nie, práve naopak. Brooklynský nábrežný objekt bol veľmi cenený, a preto ho vedúci orgán – alebo presnejšie anonymné predstavenstvo Strážnej Veže – predalo za špičkový dolár. „Najlepší dolár“ sa pohyboval okolo miliardy!
Predala sa aj britská pobočka Strážnej Veže. Areál sa nachádzal v luxusnej londýnskej štvrti Mill Hill, čo je veľmi žiadaná oblasť s domami, ktoré stoja milióny libier. Pretože Strážna Veža má pod svojim vedením virtuálnu dobrovoľnícku stavebnú spoločnosť, bol Jehovov majetok v Mill Hill rozpredaný na rozžeravený trh s nehnuteľnosťami a lacno bol zakúpený starý naničnervhodný dom v priemyselnom areáli Chelmsford, aby sa dalo postaviť nové zariadenie tam. Neviem. Nie som zasvätený. Mám ale podozrenie, že Strážna Veža najala externých obchodných konzultantov, ktorí boli poučení z finančných praktík Wall Street, a ktorí vykonali tabuľkovú analýzu všetkých majetkov Strážnej Veže a odporučili odpredať niektoré z najcennejších nehnuteľností. Nakoniec, biznis je biznis, alebo sa to aspoň tak hovorí.
Otázkou však je, či je vhodné, aby sa nehnuteľnosť, ktorá bola zasvätená Bohu, predala ako bežná nehnuteľnosť? Pred odpoveďou na túto otázku zvážte, čo Ježiš povedal farizejom v súvislosti s podobnou otázkou: “Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: ‚Ak niekto prisahá na chrám, to nič neznamená, ale ak prisahá na chrámové zlato, to je záväzné.‘ Blázni a slepci! Čo je viac: zlato alebo chrám, ktorý zlato posväcuje? Hovoríte: ‚Ak niekto prisahá na oltár, to nič neznamená, ale ak niekto prisahá na dar, ktorý je na ňom, to je záväzné.‘ Slepci! Čo je viac: dar alebo oltár, ktorý dar posväcuje? Kto prisahá na oltár, neprisahá len naň, ale aj na všetko, čo je na ňom. Kto prisahá na chrám, neprisahá len naň, ale aj na toho, ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón a na toho, ktorý na ňom sedí.” – Matúš 23:16-19.
Luke prezradil, že farizeji boli milovníci peňazí. To vysvetľuje, prečo si viac vážili zlato chrámu ako samotný chrám! Rovnako je to s vedením Biblickej a traktátnej spoločnosti Strážna Veža. Oddanosť kresťana Bohu považujú za posvätnú povinnosť, ktorú nemožno zrušiť. Avšak ajetok, ktorý bol kedysi zasvätený Bohu, nie je ničím. Dá sa otočiť – ak je správna cena! Ak oddaná osoba patrí Bohu, určite patrí aj oddaný majetok. A ak niekto predá niečo, čo patrí inému, hovorí sa tomu krádež. Kradnúť od Jehovu Boha je veľmi vážna vec. (Pozri Achana) Boh samozrejme pozná ľudské srdce. Vie o všetkom. Keď sa Jehova zaoberal výlučne Židmi, náboženskí vodcovia národa s Jehovom zaobchádzali s pohŕdaním. Napriek svojmu zlému úmyslu predpokladali, že Jehova je povinný ich požehnať a chrániť len preto, že chrám sa nachádzal v Jeruzaleme a Jehova spôsobil, že tam sídlilo jeho meno. Mýlili sa!
Znie to povedome? Malo by. Veľká škoda pre vedenie Jehovových svedkov, že sa pre nich stratilo poučenie obsiahnuté v biblickom zázname. Napriek tomu tu je to, čo Jehova povedal: „Ale vy sa úplne zbytočne spoliehate na klamlivé slová. Myslíte si, že môžete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, prinášať obete Baalovi a slúžiť iným bohom, ktorých ste nepoznali, a potom prísť predo mňa do tohto domu, ktorý nesie moje meno, a povedať: ‚Sme v bezpečí,‘ hoci sa dopúšťate všetkých týchto odporných vecí? Stal sa tento dom, ktorý nesie moje meno, vo vašich očiach skrýšou lupičov? Ale ja vidím, čo robíte,“ vyhlasuje Jehova.” – Jeremiáš 7:8-11.
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com
