Od začiatku – pred založením sveta ľudstva – keď pôvodne Satan ohováral Boha, čo znamenalo, že Boh nedôveroval svojmu stvoreniu a že toto stvorenie by malo byť podozrivé z ich Stvoriteľa, Jehova sa rozhodol uskutočniť nové stvorenie – niečo, čo nikdy predtým neexistovalo. Nie je to tak, že jednotlivci, ktorí budú tvoriť nové stvorenie, už nežili, ale zázračným procesom nového narodenia je vybrané množstvo nedokonalých ľudí určených na to, aby sa zmenili na nesmrteľné duchovné bytosti. Ani anjeli nie sú nesmrteľní. Je to veľmi veľká vec! Pavol to vysvetlil vo svojom liste Efezanom, kde napísal:

“Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista patrí chvála za to, že nás, Kristových učeníkov, požehnal každým druhom duchovného požehnania v nebesiach. Vybral si nás ešte pred založením sveta, aby sme boli zjednotení s Kristom, prejavovali lásku a zachovávali sa pred ním svätí a nepoškvrnení. Lebo podľa svojho priania a vôle nás vopred vybral, aby nás prostredníctvom Ježiša Krista prijal za svojich synov a aby zaznievala chvála za jeho slávnu nezaslúženú láskavosť, ktorou nás láskavo obdaril prostredníctvom svojho milovaného Syna. Vo svojej obrovskej nezaslúženej láskavosti nás vykúpil krvou svojho Syna, čiže nám odpustil naše hriechy.” – Efezanom 1:3-6.

Apoštol Pavol tým, že hovoril, že si nás Otec vybral pred založením sveta, neznamená, že Boh si vybral jednotlivcov skôr, ako sa narodili. Toto treba chápať tak, že od chvíle, keď začal Satan ako Protivník Jehovu Boha – predtým, ako sa niekto z ľudstva narodil Adamovi a Eve – Boh zamýšľal vopred určený počet, aby ich prijal za synov. Na rozdiel od toho, čomu môžu veriaci niektorí kostolníci veriť, nedokonalí ľudia nie sú Božími synmi. Je pravda, že prvý človek, Adam, bol pôvodne Božím synom. Lekár Lukáš starostlivo sledoval Ježišov rodokmeň až do “Enoša, syna Setha, syna Adama, syna Božieho.“ Ale ten vzťah otec – syn bol zničený. Preto sa Boh rozhodol prijať – z čoho vyplýva, že sú do nej adoptované osoby, ktoré pôvodne neboli súčasťou Božej rodiny. Pokiaľ ide o výber, nikto, kto žil pred Ježišom, nebol adoptovaný Otcom. Ako to mohli byť, keďže proces adopcie zahŕňa spojenie sa s Kristom? Ježiš to uznal, keď povedal o Jánovi Krstiteľovi:

“Uisťujem vás, že zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, nebol nikto významnejší ako Ján Krstiteľ. Ale aj ten najmenší v nebeskom Kráľovstve je väčší ako on. Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes je nebeské Kráľovstvo cieľom, o ktorý sa ľudia vytrvalo usilujú. A tí, ktorí vo svojom úsilí nepoľavujú, ho dosahujú. Proroci a Zákon prorokovali až po Jána. A či už tomu uveríte, alebo nie, on je ‚Eliáš, ktorý má prísť‘. Kto je ochotný počúvať, nech počúva.” – Matúš 11:11-15.

Ján Krstiteľ mal tú česť pokrstiť Ježiša a predstavil ho Židom ako svetového záchrancu. Pretože bol popravený pred začiatkom pomazania, je v Božom kráľovstve menej ako najmenší – čo znamená, že nebol prijatý ako Boží syn. Všimnite si tiež, že až od čias Jána sa Kráľovstvo stalo prístupným cieľom, ku ktorému mohli Židia kráčať. Ježiš bol prvým človekom, ktorý sa znovu narodil. Ježiš však nebol adoptovaný. Vždy bol Božím synom – bol bezhriešny a dokonalý v každej fáze svojej mimoriadnej existencie. Ale keďže Ježiš bol človek a ľudia – bez ohľadu na to, či sú dokonalí a bezhriešni – nemajú prístup do neba, bolo nevyhnutné, aby Jehova splodil svojho už dokonalého ľudského syna ako duchovnú bytosť. Preto pomazanie! A po svojej smrti ako človek bol Ježiš vzkriesený ako duch – nezničiteľný, nesmrteľný duch. Je zrejmé, že pred smrťou nebol nesmrteľný, ako inak by mohlo dôjsť k obetnej smrti?

Ako prvý stvorený nesmrteľný Ježiš Kristus sa stal prvorodeným z mnohých bratov – jeho bratmi sú tí, ktorí sú adoptovaní a uvedení do duchovného spojenia s ním. Apoštol Pavol to vysvetlil: Vieme, že všetko, čo Boh koná, spoločne pôsobí na dobro tých, ktorí milujú Boha, tých, ktorí sú povolaní podľa jeho zámeru. Lebo vopred určil, že tí, o ktorých od začiatku vedel, sa budú podobať jeho Synovi, aby bol jeho Syn prvorodeným medzi mnohými bratmi.” – Rimanom 8:8, 29. Počnúc Jánom Krstiteľom boli pôvodne adoptovaní iba Židia. Potom boli vybraní Samaritáni. A nakoniec ľudia všetkých národov. Pri písaní Rimanom Pavol liberálne citoval z Izaiášovho proroctva, aby vysvetlil, ako je skutočný Izrael v súčasnosti duchovným národom. V deviatej kapitole Rimanom Pavol uviedol:

“A Izaiáš o Izraeli vyhlasuje: „Aj keby bolo synov Izraela ako morského piesku, len ostatok bude zachránený. Lebo Jehova zúčtuje s obyvateľmi zeme rýchlo a úplne.“ A ako Izaiáš predpovedal: „Keby nám Jehova vojsk nenechal aspoň niečo z potomstva, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore.“ – Rimanom 9:27-29. Ako už bolo uvedené, v prvom storočí Boh pôvodne prijal výlučne osoby hebrejského pôvodu. V tomto zmysle bol zvyšok zachránený. Ako však Pavol v početných listoch majstrovsky dokázal, skutočným Božím Izraelom je Kristovo zhromaždenie a práve tento „Izrael“, o ktorom sú Izaiášové skutočné proroctvá. Pavol citoval z 10. kapitoly Izaiáša, konkrétne z veršov 20–22, v ktorých sa uvádzalo:

“A tí, ktorí zostanú z Izraela, tí, ktorí prežijú z Jakobových potomkov, sa v ten deň už nebudú opierať o toho, kto ich bije. Budú sa verne opierať o Jehovu, Svätého Izraela. Iba ostatok sa vráti k mocnému Bohu, ostatok Jakobových potomkov. Hoci je tvojho ľudu, Izrael, ako zrniek morského piesku, vráti sa z neho iba ostatok. Bolo rozhodnuté o ich záhube, spravodlivý trest sa na nich privalí ako záplava.” – Izaiáš 10:20-22. Na rôznych proroctvách, vrátane Zjavenia, Boh zobrazuje starších a vodcov svojho ľudu ako veľké stromy, ktoré tvoria virtuálny les – pozemskú organizáciu, ak chcete. Majte na pamäti, že druhá kapitola Izaiáša ustanovuje prostredie, v ktorom sa hovorí: “Jehova začína súd so staršími a kniežatami svojho ľudu.” – Izaiáš 3:14. Takže sú to muži vzrastu, starší, ktorí sú vyrúbaní a ich úrad dohľadu je zrušený. Záverečný verš 10. kapitoly Izaiáša zlovestne hovorí:

“Pravý Pán, Jehova vojsk, stína konáre a tie padajú s hrozným rachotom, najvyššie stromy padajú a vznešení sú ponížení. Lesné húštiny rúbe sekerou a Libanon padne rukou mocného.” – Izaiáš 10:33, 34. V tejto súvislosti teraz úvodné slová 11. kapitoly poznajú skôr Jehovovi svedkovia: Z Izajovho pňa vyrastie prútik, výhonok z jeho koreňov prinesie plody.” – Izaiáš 11:1. Po predstavení Mesiáša a jeho dielach Izaiáš 11: 10–12 predpovedá znovuzískanie rozptýleného zvyšku: “V ten deň sa bude koreň Izaja týčiť ako znamenie pre národy. Národy budú uňho hľadať vedenie a jeho príbytok bude slávny. V ten deň Jehova vystrie ruku opäť, po druhý raz, aby si vyžiadal ostatok svojho ľudu z Asýrie, z Egypta, z Patrosu, z Kúša, z Elamu, zo Šineáru, z Chamatu a z morských ostrovov. Vztýči znamenie pre národy a zhromaždí rozohnaných z Izraela, zo štyroch rohov zeme zhromaždí rozptýlených z Júdu.” – Izaiáš 11:10-12.

Malo by byť zrejmé, že repatriácia rozptýlených Izraelitov a Židov nebola výsledkom Kristovho postavenia ako signálu. Aj keď národy ako Elam a Šinar (Babylon), Hamat atď. už neexistujú, proroctvo súvisí s druhým príchodom Krista. Vtedy budú rozptýlení synovia znovuzískaní zo štyroch kútov Zeme. Ježiš to potvrdil, keď narážal na Izaiáša a povedal: “A vyšle svojich anjelov so silným zvukom trúbky a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch svetových strán, od jedného konca nebies až po druhý.” – Matúš 24:31. Vráťme sa k Izaiášovi 10:21, ktorý hovorí: Iba ostatok sa vráti k mocnému Bohu, ostatok Jakobových potomkov.” Izaiáš 9: 6 nás už predstavil Mocnému Bohu – nie, nie Jehovovi Bohu Všemohúcemu, ale dieťaťu, ktoré dal Jehova. Zhromaždenie ostatkov teda opäť súvisí s Ježišom – mocným Bohom. A tak, ako boli už Židia Božím ľudom, keď sa vrátili z Babylonu, ostatok, ktorý sa vráti, musia byť pomazaní kresťania, ktorí budú rozptýlení počas záveru, keď sa zrútia stromy mohutného lesa (straší a zodpovední bratia v organizácii SV)!

Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com