Toto je druhá časť mojej odpovede na rubriku Otázky čitateľov v Strážnej veži: Kedy sa skončí súčasná kazateľská činnosť?  Nemyslím si, že väčšina Jehovových svedkov, ak vôbec nejakí, si uvedomuje alebo chápe, že Strážna veža sa sama zriekla a protirečila Biblii. Podľa toho, čo Strážna veža predtým publikovala, Veľký Babylon padol v roku 1919. Výzva „vyjsť z neho“ sa odvtedy zosilňuje. A samozrejme, toto posolstvo je založené na tom, čo je uvedené v 18. kapitole knihy Zjavenie, ktorá hovorí práve to isté s pridaným varovaním: „ak sa s ním nechcete podieľať na jeho hriechoch a ak nechcete prijať časť z jeho rán.“

Takže podľa Biblie tí, ktorí sa nedostanú z Veľkého Babylonu do času, keď naň príde Boží súd, budú potrestaní, budú sa podieľať na jeho hriechoch a dostanú časť babylonských rán. To neznie dobre. Ale teraz, podľa „vyjasneného porozumenia“ Strážnej veže, nie je potrebné vyjsť z Babylonu skôr, ako bude zničený. Boh je jednoducho taký láskavý a milosrdný. Tu je to, čo sa uvádza: “Každý, kto sa po zničení Veľkého Babylona obráti k Jehovovi, bude mať výsadu robiť dobro Kristovým bratom, ktorí budú stále na zemi.” 

Čo by motivovalo vedúci zbor alebo kohokoľvek, kto tieto veci píše, aby priamo protirečil Božiemu slovu a dokonca aj dlhodobému učeniu Strážnej veže? Existuje len jedna odpoveď a tá je znepokojujúca. Je to odraz odpadlíctva, ktoré nakazilo vedenie Strážnej veže. A to je naplnenie proroctva: “Odpadlíctvo musí prísť ako prvé.“ (2.Tes.2:3) Zámerom vždy bolo oslavovať Strážnu vežu ako Božie kráľovstvo. Preto je napríklad organizácia vykresľovaná ako duchovný raj. Hoci niekoľko desaťtisícov detí bolo zneužívaných, obťažovaných a niektoré násilne znásilnené detskými predátormi, vedúci zbor tvrdí, že v zboroch nie sú žiadni prefíkaní zvierací muži. Neexistuje lož, ktorú by nepovedali, aby povýšili Strážnu vežu na večný zdroj pravdy a duchovného svetla. A preto odvážne tvrdia, že Strážna veža bude počas súženia vydávať pokyny na záchranu života, a teraz prichádza najnovšia absurdita – že Jehovovi svedkovia budú stáť na rohu ulice so svojím stánkom s literatúrou až do konca sveta. Problém je v tom, že Strážna veža odmietla Božie slovo. Biblia, najmä hebrejské proroctvá, veľmi jasne vysvetľujú, aj keď symbolickým jazykom, ako a kedy sa kazateľské dielo skončí – kniha Joel je obzvlášť dojímavá.

Pred viac ako štvrťstoročím, ešte pred e-watchmanom, som prvýkrát predložil riadiacemu zboru písomné eseje a dokonca som sa telefonicky rozprával s jedným bratom o nezmyselnom výklade Joelovho proroctva zo strany Strážnej veže, konkrétne o absurdnosti kobyliek symbolizujúcich Jehovových svedkov. Hoci ma pokarhali za to, že si dovoľujem naprávať povýšených, po viac ako 20 rokoch Strážna veža konečne dospela k novému „jasnému porozumeniu“. Až na to, že ich objasnenie ničím takým nebolo. Strážna veža zavrhla celé Joelovo posolstvo tvrdením, že roj kobyliek nemá moderné naplnenie. Napriek tomu sa od Jehovových svedkov očakáva, že budú veriť, že Joel 2:28-29 sa naplnil v roku 1919. Podvodom tejto interpretácie je však to, že vyliatie ducha na pomazaných synov a dcéry, a dokonca aj na sluhov a slúžky (iné ovce), je Bohom odškodnením za skazu spôsobenú rojmi kobyliek. (Kliknite sem pre odkaz na článok Strážnej veže o Joelovi)

Joelovo proroctvo skutočne predpovedá koniec kazateľského diela. Prečítajte si to sami: „Lebo do mojej krajiny prišiel národ, mocný a bezpočetný. Jeho zuby sú zubami leva a jeho čeľuste sú čeľuste leva. Zničil môj vinič a môj figovník premenil na peň, úplne ich obnažil a odhodil, takže ich ratolesti zostali biele. Nariekajte ako panna oblečená vrecovinou nad ženíchom svojej mladosti. Obetné obety a nápojové obety prestali z domu Hospodinovho; kňazi, služobníci Hospodinovi, smútia. Pole je spustošené, zem smúti; lebo obilie je spustošené, nové víno vyschlo, olej došiel. Roľníci sú zdesení, vinohradníci nariekajú pre pšenicu a jačmeň; lebo úroda poľa zahynula. Vinič vyschol, figovník zvädol. Granátové jablko, palma a jabloň, všetky stromy na poli vyschli; lebo radosť sa medzi ľudom zmenila na hanbu. Oblečte si vrecovinu a nariekajte, kňazi; nariekajte, služobníci oltára. Vojdite a prenocujte v…“ Vrecovinu, služobníci môjho Boha, lebo z domu vášho Boha bola zadržaná obilná obeť a nápojová obeť. Vyhláste pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie. Zhromaždite starších so všetkými obyvateľmi krajiny do domu Hospodina, vášho Boha, a volajte k Hospodinovi o pomoc. Beda pre ten deň!

Lebo deň Hospodinov je blízko a príde ako skaza od Všemohúceho! Či nebol odobratý pokrm spred našich očí a radosť a radosť z domu nášho Boha? Semená zvädli pod ich lopatami. Sýpky sú spustošené. Sýpky sú zničené, lebo obilie vyschlo. Aj dobytok stoná! Stáda dobytka blúdia v zmätku, lebo nemajú pastvu! A stáda oviec nesú trest. K tebe, Hospodine, budem volať, lebo oheň strávil pastviny púšte a plameň strávil všetky stromy na poli. Aj divá zver túži po tebe, lebo vyschli prúdy vody a oheň strávil pastviny púšte.“ – Joel 1:6-20

Nikto, koho vyučuje Jehova, si nebude predstavovať, že Boh hovoril doslovne. Vädnúci figovník, hynúca úroda, vädnúce stromy na poli, zničené obilné sypky, pastviny zničené ohňom, to sú symboly, ktoré predstavujú náhly koniec kazateľského a vyučovacieho diela. V celom Joelovom proroctve nie je zmienka o Babylone. Je to preto, že sa nenaplnilo v staroveku. Je naplánované na deň Jehovu. Nie je náhoda, že Ježiš predpovedal úplné spustošenie „Jeruzalema“ počas záveru a práve to je zobrazené v Joelovi. A ak Jeruzalem nepredstavuje kresťanskú organizáciu, prečo by Ježiš dával život zachraňujúce pokyny, aby utiekli z odsúdeného mesta, keď vidia ohavnosť stáť tam, kde nemá? Riadiaci zbor a jeho pomocníci pochopili moje posolstvo. A odmietli ho. A pretože moje posolstvo je založené na knihe Joel, odsunuli proroctvo do dávnej minulosti. Odmietli Božie posolstvo pre nich. Vedúci zbor mi poslal správu. Dômyselne vzali logo e-watchmana a nenápadne ho vykreslili ako Satana Diabla. Preto je povinný odpovedať – alebo skôr poslať im Jehovovu odpoveď:

“A povieš im: ‚Toto hovorí Jehova: ‚Padnú a už nevstanú? Ak niekto sa obráti späť, neobráti sa aj ten druhý? Prečo je tento ľud,  Jeruzalem, neverný trvalou neverou? Drží sa klamu, odmieta sa vrátiť späť. Pozoroval som a počúval, ale spôsob, akým hovorili, nebol správny. Nikto sa neľutoval nad svojou zlobou a nepýtal sa: “Čo som to urobil?“ Každý sa vracia k jednoduchej ceste ako kôň, ktorý sa ženie do boja. Aj bocian na nebi pozná svoj čas, hrdlička, dažďovník a drozd si zachovávajú čas svojho návratu. Ale môj vlastný ľud nechápe súd Hospodinov. Ako môžete povedať: „Sme múdri a máme zákon Hospodinov“? Lebo klamlivé písmo zákonníkov sa používa len na klamstvo.“ – Jeremiáš 8:4-8