Po opise všetkých tých vecí, ktoré sa majú stať, Ježiš predniesol sériu podobenstiev – každé z nich poukazovalo na rovnaký záver. Poučením je to, že medzi kresťanmi dôjde k rozhodujúcemu (konečnému) oddeleniu. Jehovovi svedkovia však nemajú realistické očakávania, že by niečo také mohlo v skutočnosti nastať. Strážna veža tvrdí, že záverečná žatva sa uskutočnila pred viac ako 100 rokmi. Anjeli údajne oddelili Bádateľov Biblie od davu členov iných kresťanských siekt a denominácií a všetkých ich (vraj už) spálili (v ohni). Ježiš však jasne naznačil, že k rozdeleniu dôjde až vtedy, keď príde ako zlodej v noci.

Vtedy budú dvaja na poli: jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú mlieť múku (na ručnom mlyne): jedna bude vzatá a druhá zanechaná.  Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. (Matúš 24:40-42)

Keď Ježiš poslal 70 učeníkov po dvojiciach, prikázal im, aby hlásali, že „Božie kráľovstvo sa priblížilo k vám“. Židia mali medzi sebou Mesiáša a ak by ho prijali ako Toho, ktorého poslal Boh, mohli mať neoceniteľnú výsadu stať sa spoluvládcami s Kristom v jeho kráľovstve.

Napriek tomu však títo prví učeníci neočakávali, že ich Pán utrpí smrť. Ukázalo sa, že tých 70 putujúcich kazateľov, ktorým Ježiš zveril svoje posolstvo, ani len nevedeli, čo je Božie kráľovstvo, ktoré kážu. V tom čase totiž predpokladali, že ide o pozemské kráľovstvo a predstavovali si, že sa prejaví, keď Ježiš príde do Jeruzalema na Pesach v roku 33 n. l. Namiesto toho bol ten, ktorého oslavovali ako kráľa Izraela, popravený ako obyčajný zločinec. Všetci Ježišovi učeníci boli šokovaní a zarmútení.

Keď sa Ježiš, potom čo vstal z mŕtvych, zjavil svojim učeníkom, zveril im nové posolstvo. Mali byť svedkami jeho vzkriesenia a vystúpenia do neba. Keď na nich v deň Letníc (Pentecoste) zostúpil duch pomazania, Peter sa stal nebojácnym hovorcom novovytvoreného zboru Prvorodených. A pri rôznych príležitostiach keď hovoril k zástupom, im vydal svedectvo, že Ježiš žije a sedí po pravici Boha v nebesiach. Veď apoštoli videli Ježiša a hovorili s ním a boli na Olivovej hore a sledovali, ako bol Ježiš vyzdvihnutý do neba a zmizol v oblaku. Ako by mohli nehovoriť o takýchto veciach?

Aký obrat (zmena), najmä Petra. Muž, ktorý trikrát poprel, že Ježiša vôbec pozná, a ktorý sa v nevedomosti snažil Ježiša utešiť a odradiť ho od jeho obetnej smrti, len aby si vypočul Kristovo prísne pokarhanie – „choď za mňa, satan“ – bol neskôr duchom zmocnený postaviť sa pred veľké davy a dokonca aj pred židovských vládcov, ktorí Ježiša usmrtili, a z proroctiev a Žalmov vysvetliť, prečo Ježiš utrpel smrť a prečo ho Hrob nemohol držať.

Toto je vzorom toho, čo nastane pri príchode Krista. Jehovovi svedkovia sú v pozícii tých 70, ktorých Ježiš vyslal pred svojím príchodom. Na rozdiel od 70 pôvodných hlásateľov kráľovstva však Jehovovi svedkovia vedia, čo je Božie kráľovstvo. Problém ale je v tom, že žijú v ilúzii, že Božie kráľovstvo už začalo vládnuť – že neviditeľná parúsia sa začala v roku 1914. Konkrétnejšie, Pavol nazval túto ilúziu „Satanovým pôsobením“, ktoré zahŕňa mocné skutky, klamlivé znamenia a každý nespravodlivý podvod.

Autentický (pravý) príchod a viditeľná prítomnosť Syna človeka budú paralelné s Kristovými zjaveniami po jeho vstaní z mŕtvych tým, ktorí boli krátko nato pomazaní. A tak ako sa títo pôvodní pomazaní stali svedkami jeho vzkriesenia a vystúpenia do neba, vyvolení budú očitými svedkami jeho prejavenia sa „pri druhom jeho zjavení“ (keď sa ukáže) – stanú sa jeho svedkami v najplnšom zmysle slova.

Medzi súčasnými Jehovovými svedkami a tými 70 je však malý rozdiel. Tí, ktorých Ježiš poslal kázať Kráľovstvo pred svojou smrťou, v tom čase neboli pomazaní. Zatiaľ čo mnohí, ktorí sú dnes spojení so Spoločnosťou Strážna veža, či už v minulosti a aj v súčasnosti, zažili pomazanie a tak sa stali Jehovovými služobníkmi. Práve im položí Boh nasledujúce otázky, keď Kristus príde ako zlodej v noci: Počúvajte, vy hluchí! Otvorte oči, aby ste videli, vy slepí! Kto je slepý, ak nie môj služobník, a kto je taký hluchý ako posol, ktorého posielam? Kto je taký slepý ako ten, ktorého som odmenil, taký slepý ako Jehovov služobník? Vidíš mnohé veci, ale nevšímaš si ich (Vidíte veľa vecí, ale nebdiete). Počuješ, ale nepočúvaš. – Izaiáš 42:18-20

Neoznačujú sa Jehovovi svedkovia za Jehovových služobníkov, ktorí prinášajú posolstvo o Kráľovstve? A neobjavila a nevysvetlila Strážna veža „mnohé veci“ duchovného významu? V tomto neskorom čase ide skutočne o prípad nebdelosti a nepočúvania Božieho šepotu. Preto je hlasné pokarhanie určite na mieste.

Majte na pamäti, že keď sa Ježiš po svojom vzkriesení zjavil niektorým zo svojich učeníkov, pokarhal ich slovami: „Akí ste neochotní rozmýšľať a aké máte nevnímavé srdce! Prečo neveríte tomu, čo hovorili proroci? Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť, aby bol oslávený?“ A začal od Mojžiša a všetkých Prorokov a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celom Písme vzťahovali naňho.“ – Lukáš 24:25-27

Ako už bolo spomenuté, Ježiš nepovedal, že dobré posolstvo bude kázané počas posledných dní. V Markovom evanjeliu totiž hovorí, že dobré posolstvo sa musí kázať najprv. Čo bude potom? Ježiš vysvetľuje: „Vy sa však majte na pozore! Ľudia vás budú vydávať miestnym súdom, budete pre mňa bití v synagógach a budete stáť pred miestodržiteľmi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. A všetkým národom sa najprv musí zvestovať dobrá správa. Keď vás postavia pred súd (keď vás budú viesť, aby vás vydali), nerobte si vopred starosti, čo budete hovoriť. Hovorte, čo vám bude v tej chvíli dané, lebo to nebudete hovoriť vy, ale svätý duch. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. A deti sa postavia (povstanú) proti rodičom a dajú ich usmrtiť (zabiť). Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ – Marek 13:9-13

Boli Jehovovi svedkovia bití v synagógach, vydaní miestnym súdom alebo nútení stáť pred najvyššími autoritami, aby im vydali svedectvo, svedectvo plne inšpirované svätým duchom? Zrádzali sa bratia navzájom, alebo vydali rodiny bývalých blízkych na smrť?

Je zrejmé, že žiadny kresťan nebude zbitý a vyhodený zo židovskej synagógy, keď sa Syn človeka vráti. Synagógy boli židovskými miestami stretávania – predchodcami moderných sál Kráľovstva. V takom prípade si skúste predstavte, ak chcete, scenár, v ktorom sa Ježiš zjaví určitým ľuďom, ale nie iným, a tí, ktorým sa zjaví, vydajú svedectvo o svojom stretnutí s Kristom. Viete si predstaviť tú reakciu? Niektorí uveria a iní nie. A to vytvorí rozkol (schizmu, odpadnutie).

Aj Ježiš hovoril o tomto rozdelení. Po vysvetlení, ako budú potrestaní verný otrok aj zlý otrok, pričom chybujúci otrok, ale nevedomý si toho, bude zbitý niekoľkými údermi, zatiaľ čo úmyselne neposlušný otrok bude potrestaný s najväčšou prísnosťou a vyhodený do vonkajšej tmy, kde bude plakať a škrípať zubami, hovoril o založení ohňa vo svojom ľude – o štvaní bratov a rodín proti sebe navzájom.

Takýto výsledok, ktorý dosiahnu (dokončia) Kristovi mocní anjeli, keď povyberajú burinu z pšenice, určite nemôže prispieť k bratskej láske medzi tými, ktorí boli vzatí, a tými, ktorí boli zanechaní. Preto Ježiš ďalej povedal, ako je zaznamenané v 12. kapitole Lukášovho evanjelia: „Prišiel som, aby som na zemi zapálil oheň. A čo si ešte môžem priať, keď už horí (a čo viac si mám priať, keď už bol zapálený)? Ale je tu krst, ktorý mám podstúpiť, a aká úzkosť ma zviera, kým nebude po ňom (a ako sa trápim, kým sa nedokončí)! Myslíte si, že som prišiel, aby som priniesol na zem pokoj? Hovorím vám, nie pokoj, ale rozdelenie. Odteraz sa piati ľudia v jednom dome postavia proti sebe: traja proti dvom a dvaja proti trom. Postaví sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ (Lukáš 12:49-53)

Hoci Kristovo posolstvo spôsobilo v prvom storočí rozdelenie v židovských rodinách, kontext 12. kapitoly Lukášovho evanjelia sa však týka Krista, ktorý prichádza ku svojich verných počas záveru. Preto Ježiš vo vyššie uvedenej pasáži povedal, že je „stiesnený, kým sa to nedokončí“. Nebude to dokončené, kým sa neskončí oddelovanie a vyvolení nebudú v zásobárni (sýpke) a nebudú žiariť jasne ako slnko v Kráľovstve svojho Otca.

Toto je znázornené v 10. kapitole Zjavenia, keď slávny anjel s tvárou žiariacou ako slnko – presne tak ako pri premenení – stojí obkročmo na mori a zemi, dvíha pravú ruku k nebu a hlása (prisahal): „Už nebude žiadne meškanie (Čakanie sa skončilo) (Už viac nebude daný odklad). Ale v dňoch, keď siedmy anjel zatrúbi (keď sa bude chystať zatrúbiť siedmy anjel), sa naplní sväté tajomstvo, ktoré Boh oznámil ako dobrú správu svojim vlastným otrokom, prorokom.“ (Zjavenie 10:6)

Zaujímalo by ma, či si niektorí zo Jehovových svedkov vôbec uvedomujú, že Strážna veža uvádza absurdné tvrdenie, že Ježiš pristál na zemi a hlásal, že dobré posolstvo bolo dokončené počas prvej svetovej vojny. Niet divu, že im Ježiš kladie otázku: „Kto je slepý okrem môjho služobníka?“

NASLEDOVALI KAINOVU CESTU

Všetci poznáme príbeh o Kainovi a Ábelovi. Prvý človek narodený zo ženy zavraždil svojho brata. Je veľmi poučné, že po odhalení toho, že keď sa Kristus zjaví a my ho uvidíme a budeme ako on, apoštol Ján ďalej pokračuje v diskusii o nezákonosti a Kainovi a odhalil, že Kain pochádzal z toho zlého, čo naznačuje, že podobný výsledok čaká aj tých, ktorí uvidia prejavenie Krista, a to od tých, ktorí rovnako pochádzajú z toho zlého. Nevysvetlil Ježiš, že burina sú synovia toho zlého a že rastú spolu s pravými synmi, dovtedy kým anjeli neurobia rozhodujúce oddelenie (rozchod)?

Júda tiež spomenul potupné meno Kain, keď povedal: „Beda im, lebo išli Kainovou cestou, rútili sa za odmenou po bludnej Balaamovej ceste (nasledovali Kainovu cestu a vrhli sa na bludnú cestu Balaama za odmenu) a zahynuli v spurnej Kórachovej reči (v vzpurných rečiach). Hodujú s vami na vašich hostinách lásky, ale sú ako skaly skryté pod vodou (skaly skryté pod vodou na vašich hostinách lásky). Sú pastiermi, ktorí bez bázne (bez strachu) pasú sami seba. Sú oblakmi bez vody, ktoré sú hnané (unášané) vetrom sem a tam. Sú stromami, ktoré sú na jeseň (neskoro na jeseň) bez ovocia (neplodné), stromami, ktoré úplne odumreli (dvakrát zomreli) a boli vytrhnuté (vyvrátené) aj s koreňmi.  Sú divokými morskými vlnami, ktoré vyvrhujú svoje hanebné skutky ako penu, bludnými hviezdami, ktoré navždy zostanú v tej najčernejšej tme (bez určenej dráhy, pre ktoré je naveky pripravená najčiernejšia tma).“ (11-13)

Kain, Balaam a Kórach mali niečo spoločné. Mali výsadu komunikovať s Bohom alebo vidieť jeho slávu. Boh osobne varoval Kaina, že hriech sa krčí pri dverách a túži ho pohltiť. Jehova prehovoril aj k veštcovi Balaamovi. Ani jeden z nich nepočúval.

Kórach bol prominentný Izraelita z kňazského kmeňa Lévi, ktorý bol vodcom skupiny prominentných mužov, nazývaných vyvolení. Spoločne odmietli uznať Mojžišovu autoritu – a to aj napriek tomu, že Mojžiš strávil 40 dní na vrchu s Jehovom a rozprával sa s Bohom ako žiadny iný človek. Mojžišova tvár vyžarovala žiarivý lesk z blízkeho stretnutia s Božím. Napriek jasnému dôkazu, že Jehova si vybral Mojžiša za svojho zástupcu, Kórach to odmietol prijať. On a ostatní vyhlasovali, že sú všetci svätí a že Jehova je medzi nimi.

Nakoľko Júda naznačuje, že títo muži sú pastiermi, ktorí číhajú medzi nič netušiacimi kresťanmi, ponorení v kresťanskom zbore ako skaly pod vodou, Kain, Balaam a Kórach predstavujú tých zlých otrokov, súhrnne známych ako človek nezákonnosti.  Títo sa budú stavať proti vyvoleným po tom, čo uvidia Krista. Preto ich Peter aj Júda opisujú ako zvieracích (živočíšnych) ľudí, ktorí hovoria urážlivo o slávnych. Vyvolení budú oslávení tým, že prídu do Kristovej prítomnosti. Tak ako Kórach trval na tom, že Boh je medzi nimi, títo neduchovní ľudia sa stanú falošnými Kristami (pomazanými), ktorí budú lživo tvrdiť, že Kristus je s nimi vo vnútorných komnatách.

Keďže Ježiš predpovedal, že bratia vydajú svojich bratov na smrť, Kainova frakcia predstavuje vedenie organizácie, ktorá sa ujme vedenia v usmrcovaní zjavených Božích synov. V tomto prípade dostanú rovnaký trest ako Judáš – druhú smrť. Preto Júda hovorí, že „zomreli dvakrát“.

Koniec štvrtej časti…

——————