„Nesúhlasím ani nesúhlasím vo všetkom ani s jednou, ani s druhou stranou. Pretože sa mi zdá, že všetci majú nejakú pravdu a nejaký omyl, ale každý uznáva chybu toho druhého a nikto nerozozná tú svoju.“ – Michael Servetus 1533 CE
Trojica je jednou z najrozdeľujúcejších tém medzi údajnými nasledovníkmi Krista. Pred zvážením tejto témy a jej súvisiacich argumentov by sa zdalo rozumné najprv si zopakovať základy toho, ako byť učeníkom Pána Ježiša Krista. Čo si myslíte, že je dôležitejšie byť identifikovaný (Ježišom) ako jeden z jeho učeníkov, pochopiť komplexné prepojenie medzi duchovnými telami Jehovu a Ježiša alebo ukázať vo všetkých našich interakciách prevládajúcu kvalitu lásky? Ježiš povedal: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – ak budete mať lásku medzi sebou. (Ján 13:35) Je zrejmé, že úprimná láska k celému ľudstvu je prvým a najdôležitejším krokom k tomu, aby ho Ježiš označil za jedného zo svojich učeníkov.
Pánov apoštol Pavol nás nabáda: „Vyzývam vás, bratia, v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili zhodne a aby medzi vami neboli roztržky, ale aby ste boli úplne zjednotení v rovnakú myseľ a rovnaký spôsob myslenia.” ( 1. Korinťanom 1:10 ) Pokiaľ ide o Ježišovu radu, ako sa nám tu predkladá, existuje len malý priestor na výklad. Medzi tými z nás, ktorí tvoria telo Kristovo, nemôžu byť žiadne rozdelenia. Vo svojom prvom liste Korinťanom Pavol zdôraznil vzťah medzi Kristovými učeníkmi k telu a povedal: „V tele by nemalo byť žiadne rozdelenie, ale jeho členovia by sa mali o seba navzájom starať. (1. Korinťanom 12:25)
Okrem toho nám Ján jasne hovorí, že ak nie sme schopní prejaviť túto lásku a záujem o druhých, ktorí vyznávajú jednotu s Kristom, potom zapierame nášho Pána. „Ak niekto povie „Milujem Boha“, a predsa nenávidí svojho spolukresťana, je klamár, pretože ten, kto nemiluje svojho spolukresťana, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel. A prikázanie, ktoré od neho máme, je toto: Kto miluje Boha, aby miloval aj svojho spolukresťana.” (1. Jána 4:20-21 NET) Tiež Ján povedal, že „deti Božie a deti Diablove sú zrejmé z tejto skutočnosti: Kto nekoná spravodlivosť, nepochádza od Boha, ani ten, kto nemiluje jeho brat. Lebo toto je posolstvo, ktoré ste počuli od začiatku, že sa máme navzájom milovať.”(1. Jána 3:10–11) Áno, posolstvo od začiatku bolo predovšetkým o láske.
Náuka o Trojici je však zdrojom rozdelenia medzi kresťanmi už viac ako tisíc rokov. Táto jednoduchá pravda sama o sebe by nás mala pozastaviť. Aký duch je za históriou spojenou s intenzívnymi hádkami a vraždami spojenými s tvrdými postojmi prijatými v súvislosti s touto doktrínou? Prečo toľkí cítia potrebu staviť svoju identitu ako Kristovho nasledovníka na presvedčenie, že majú v tejto otázke správnu stranu?
Citát na začiatku tohto článku napísal Michael Servetus. Hovoril o dramatických cirkevných reformách, ktoré sa vtedy diali. Priznávam, že o Michaelovi viem o málo viac, ako mi poskytlo krátke vyhľadávanie na internete, ale vďaka tomuto malému množstvu informácií cítim úzke spojenie s ním ako s mojím bratom v Kristovi. Keď bol Michael približne v mojom veku, 24. októbra 1553 bol odsúdený na smrť upálením za zapretie Trojice a krstu dieťaťa. O tri dni neskôr boli jeho posledné slová: „Ježiš, Syn večného Boha, zmiluj sa nado mnou.“
Cítim sa spojený s Michaelom nie nevyhnutne preto, že zastávam presne tie isté doktrinálne interpretácie ako on. Ide skôr o to, ako dospel k záverom, ktoré urobil, a aký postoj zaujal. Michael bol známy svojou láskou k Písmu. Cítil, že je dôležité mať pevný základ pre náuku zjavnú v Písme. Ak si uvedomil, že nejaká konkrétna cirkevná doktrína nie je v súlade s Písmom, rozhodol sa namiesto učenia podporovať Písmo. Vtedy to znamenalo, že vás mohli upáliť zaživa. Preto svojvoľný alebo nedbalý prístup k štúdiu Biblie neprichádzal do úvahy.
Tu sú odkazy na niekoľko článkov o Michaelovi Servetusovi na Wikipédii a v časopise Awake . Je zaujímavé, že sa zdalo, akoby článok Prebuďte sa zobrazoval Serveta, ako keby jeho názory na Trojicu boli podobné názorom CCJW (Kresťanská kongregácia Jehovových svedkov). Pri mojom krátkom skúmaní sa zdá možné, že podporil vnímanie Písma, ktoré nie je úplne rovnaké ako to, čo je prezentované v Strážnej veži. Napriek tomu Prebudení povedali: „Jeho úprimnosť však nezabránila Servetusovi dospieť k nejakým chybným záverom. Napríklad vypočítal, že Armagedon a tisícročná Kristova vláda prídu počas jeho vlastného života.“ Toto vyhlásenie spôsobilo, že sa zdalo, že Michael by mal veľa spoločného s CCJW.
Časopis Awake raz múdro povedal: „Skutoční pedagógovia prezentujú všetky strany problému a podporujú diskusiu. (Prebuďte sa 8/22/78, str. 3) Žiaľ, predstavenie všetkých strán tohto problému by si vyžadovalo skôr zväzky ako krátky článok. Pokiaľ ide o najrovnomernejšie a biblicky založené zdôvodnenie prijatia doktríny o Trojici, verím vo video Mikea Wingera „The Trinity: Can We Defend it Biblically?“ je jedna z najlepších profesionálnych prezentácií Trinity, aké som videl. Na druhej strane problému CCJW predložilo mnoho biblicky založených argumentov proti náuke o Trojici, a zatiaľ čo celá „Knižnica Strážnej veže“ má množstvo článkov o tejto náuke, ich brožúra „Mal by si veriť v Trojicu? zhŕňa ich tvrdenia.
Pokiaľ ide o môj osobný vzťah k týmto dvom zdrojom, môžem povedať nasledovné. S rešpektom k Mikeovi Wingerovi, pred uverejnením tohto článku som sa s ním nikdy nestretol ani som s ním nemal žiadnu korešpondenciu a samozrejme nepoznám každú doktrínu, ktorú prijíma alebo odmieta. To znamená, že ho nesmierne rešpektujem ako propagátora Božieho Slova ako jediného a jediného zdroja pravdy dnes. Zo svojich videí, ktoré som videl, sa neustále snaží poskytnúť biblický základ pre to, čo prezentuje. Tiež mnohokrát priznal, že samotné Písmo je najvyššou autoritou pre každého nasledovníka Ježiša Krista. V mnohých svojich videách prevzal jednoduchú pasáž z Písma a jasne vysvetlil dôležitú lekciu viery, lásky alebo pokory, na ktorej som potreboval popracovať.
Čo sa týka CCJW, v súčasnosti som stále aktívnym členom v „dobrom postavení“, ako sa hovorí. Avšak tak ako bol Michael Servetus po preštudovaní Písma nútený nesúhlasiť so svojím náboženstvom v niektorých doktrinálnych otázkach a napísať niekoľko kníh vysvetľujúcich prečo, podobne som aj ja zostavil a predložil články na zváženie na tejto webovej stránke. Jeho náboženskí vodcovia ho upálili zaživa – na hranici jeho vlastných kníh, a nanešťastie si predstavujem, že „vedúci orgán“ by sa cítil oprávnený urobiť to isté aj mne. To znamená, že verím, že títo muži si skutočne predstavujú, že ich Jehova Boh určil za svoj jediný a jediný komunikačný kanál s ľudstvom dnes. Či je to pravda alebo nie je irelevantné, ide o to, že skutočne veria, že je to pravda.
Po tom, čo som na modlitbách zvážil obe strany a príslušné Písma, zostalo mi pevné presvedčenie, že obaja sú pomýlení vo svojich postojoch k tejto otázke. prečo? Pretože k tejto téme pristupujú, ako keby len ona bola základom spasenia. Na začiatku svojho videa Mike uvádza, že je ochotný „zomrieť na tomto kopci“ s odkazom na svoje presvedčenie, že o Trojici má pravdu. Podobne aj strana 3 brožúry o Trojici uvádza „celá naša budúcnosť závisí od nášho poznania pravej podstaty Boha, a to znamená dostať sa ku koreňu sporu o Trojici“. Pri zvažovaní tejto témy obaja začnú tvrdiť, že majú pravdu a že mať pravdu je otázkou života alebo smrti. To môže znieť trochu extrémne, ale prečo bol Michael Servetus upálený zaživa? Bol zavraždený, pretože presne ten istý nevhodný postoj a presvedčenie prejavovali cirkevní vodcovia posledných tisíc rokov.
Verím, že pre Mikea by bolo prospešné, keby sa s modlitbou zamyslel nad svojimi vlastnými slovami, ktoré predstavil vo svojom videu pri 1:03:30. Povedal, keď hovoril o Ježišovi: „Dal si pozor, aby odlíšil svoju osobnosť od Otca , pretože nás nechcel zmiasť o Trojici. Zrátané a podčiarknuté, veríme celej Biblii.“ Podľa Mikea Ježiš pochopil, že to môže byť mätúca a rozdeľujúca záležitosť, a rozhodol sa, že bude lepšie nezasahovať do toho so svojimi učeníkmi. Mike naznačuje, že Ježiš prišiel k tomuto záveru, pretože nechcel zmiasť svojich učeníkov. Ako prvoradé pre naše spasenie považoval Ježiš za to, že jeho nasledovníci dôkladne porozumeli tejto otázke? Vzhľadom na všetky rozdelenia a vraždy spáchané medzi ľuďmi, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu v priebehu storočí kvôli tejto doktríne, dáva zmysel, že Ježiš to neuviedol ako dôležitú vec. Vo všetkých spisoch učeníkov nie je táto doktrína nikdy podrobne vysvetlená ani prezentovaná ako základ pre naše spasenie. Mike dobre vysvetľuje, čomu verí a prečo tomu verí, ale z môjho pohľadu mi z Písma neukázal, prečo by Ježiš od svojich nasledovníkov vyžadoval, aby prijali a podporovali túto doktrínu. Určite nie na úkor prejavovania iných dôležitejších kresťanských vlastností.
„Vedúci zbor“ zakladá svoje vyššie uvedené vyhlásenie na Ježišových slovách v Jánovi 17:3, kde povedal: „To znamená večný život, to, že spoznajú teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“Ich aplikácia tohto verša je trochu skreslená. To, čo Ježiš povedal, bolo dôležité, ale oni nesprávne používajú jeho slová, keď sa snažia argumentovať proti Trojici. Zabúdajú na to, že tí, ktorí veria v Trojicu, uznávajú, že Jehova a Ježiš sú dve samostatné osoby, takže by nevideli tento verš v rozpore s ich doktrínou. Ježiš nehovoril o pochopení detailov Božieho duchovného tela a jeho vzťahu k jeho telu. Ježiš hovoril, že ak chce niekto z nás večný život, musí poznať a mať vzťah s jeho otcom a tiež s ním. To je podstata. Nebol tam žiadny skrytý význam.
Tvrdí sa, že nikto nemôže skutočne poznať Boha, ak presne nerozumie duchovnej dynamike toho, ako sú Ježiš Kristus, jeho otec Jehova a svätý duch prepojení. O našom Pánovi Ježišovi Kristovi by však mohol byť zdanlivo nekonečný zoznam vecí, ktorým jeho apoštoli nerozumeli. Ježiš im však povedal: „Ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam otrokmi, lebo otrok nevie, čo robí jeho pán. Ale nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Ján 15:14–15) „Dal poznať“im všetky potrebné veci, ale nikdy nevysvetlil podrobnosti o tom, či je s otcom mysticky spojený alebo nie. Dôležité je, že Ježiš od nás očakáva, že ‚robíme to, čo nám prikázal‘. Nikdy nám neprikázal diskutovať o doktrínach.
Takže otázka, na ktorú by mnohí stále chceli odpoveď, je ‘ktorá doktrína je pravda?’ Myslím si, že Michaelov citát v úvode tohto článku týkajúci sa katolíkov a protestantov má význam pre Trojicu. Aby sme boli Ježišovými učeníkmi, potrebujeme mať osobný vzťah s ním a jeho otcom a potrebujeme, aby nám v živote pomáhal svätý duch. To je nespochybniteľné. Každý nasledovník Krista musí pochopiť, kto je Ježiš, ak chce napredovať ako jeden z jeho učeníkov.
Spôsob, akým Mike Winger opisuje veci, sa mi zdá, akoby Ježiš, Jehova a Duch Svätý boli ako jednotlivé voltronské levy, ktoré sa spájajú, aby sa stali „bytosťou“ Boha. (Prepáč, Mike, vyrastal som v 80. rokoch, a tak moja myseľ pochopila tvoje závery) „Vedúci orgán“ sa 100% zameriava na oslavovanie a uctievanie Jehovu a považuje Ježiša za najvyššie postaveného anjela, zatiaľ čo svätý duch je v podstate elektrina. Aby som napredoval vo svojom osobnom vzťahu s Ježišom a naším Otcom, musím vyvodiť závery priamo z Písma.
Osobne neviem absolútne nič o duchovnej ríši alebo duchovných telách, ktoré v nej existujú. Ako by som mohol? Viem, že tí, ktorí prebývajú a existujú v nebesiach, majú duchovné telá, pretože to hovorí Písmo: „ak je fyzické telo, je aj duchovné“. (1. Korinťanom 15:44) Na pochopenie základov fyzického vesmíru, ktorého som súčasťou a prebývam v ňom, je potrebné značné množstvo duševnej energie. Mám základné znalosti o časopriestore a teórii relativity, a to ma len presviedča, aby som zvážil, ako málo tomu skutočne rozumiem. Súhlasím s Elihuovým vyhlásením Jóbovi; “Pochopenie Všemohúceho je mimo náš dosah.” (Jób 37:23)
Aj keď slobodne priznávam, že je veľa vecí, ktorým nerozumiem, musím sa pohnúť vpred s porozumením, ktoré je viac v súlade s „riadiacim orgánom“ ako s porozumením Mikea Wingera. Keď bol Ježiš pokrstený a Ján „videl Božieho ducha zostupovať ako holubicu a prichádzať na neho“ a počul, ako Jehova z neba hovorí: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Matúš 3:16–17) Identifikujem dve osoby a silu, ktorá má prinajlepšom individualitu zvieraťa, „holubice“ako to vyjadruje Písmo. Ak je svätý duch osobou, pýtam sa môjho Pána Ježiša a môjho Otca, prečo bez mena? Každý človek, ktorého som kedy stretol alebo o ktorom som počul rozprávať, bol identifikovaný menom. Takto funguje môj hlúpy ľudský mozog a musím očakávať, že keby Boh chcel, aby som tomu lepšie porozumel, dal by mi lepší mozog alebo by mi vo svojom Slove vysvetlil, čo chcel, aby som jasnejšie pochopil. Napriek tomu verím, že to, čo napísal, je dostatočné pre jeho očakávania týkajúce sa môjho porozumenia.
Nevidím problém v tom, že kresťanstvo oslavuje Ježiša Božím titulom, ale mám problém s tým, že neoslavuje nášho Otca správne. Naopak, je znepokojujúce vidieť, ako sa zmenšila úloha, ktorú „vedúci orgán“ pripísal Ježišovi. Zdá sa, akoby sa „vedúci zbor“ povýšil a znížil Ježiša natoľko, že sú teraz veľmi blízko k tomu, aby boli navzájom na rovnakej úrovni. V Písmach nás Ježiš ctí tým, že nás oslovuje ako svojich priateľov a bratov, ale mali by sme si vážiť jeho božstvo. Kým bol v tele, Písmo jasne ukazuje, že bol mužom ako my, s tou výnimkou, že bol dokonalý. Pavol povedal: „Máme takého, ktorý bol skúšaný vo všetkých ohľadoch ako my, ale bez hriechu. (hebr 4:15) Vysvetlenie Strážnej veže, že Kristus sa ponúkol ako výkupné, ktoré malo presne rovnakú hodnotu ako Adamov dokonalý život, ktorý sa stratil, mi dáva zmysel.
Keď čítam správy o Ježišovom živote a službe, vidím okolo neho svätého ducha ako štít, takže zostal dokonalý, zatiaľ čo sa takpovediac trením o more nedokonalej ľudskosti. Napríklad tam bola žena so zdravotným problémom, ktorý jej spôsobil 12 rokov krvácanie. Tento stav ju a každého, koho sa dotkla, znečistil. Pokúsila sa nenápadne dotknúť Ježiša a myslela si, že bude očistená. Keby to bola urobila ešte chorá, bol by nečistý. Avšak v okamihu, keď sa dotkla okraja jeho odevu, bola očistená svätým duchom bez toho, aby Ježiš vedel, čo sa práve stalo. Bol si vedomý len toho, ako povedal: “tá sila zo mňa vyšla.”Vysvetlila si táto žena, že svätý duch nedovolí, aby sa Ježiš pošpinil, takže ak by sa dotkla len okraja jeho rúcha, duch by ju musel očistiť? Písmo nevysvetľuje, ako prišla k záveru, ktorý urobila, no Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.
Ďalším príkladom je, keď k Ježišovi pokorne pristúpil malomocný a povedal: „Ak len chceš, môžeš ma očistiť. Ide o muža, ktorého sa možno roky nedotkla iná osoba kvôli jeho chorobe. Všimnite si, ako Ježiš uzdravil tohto muža, „vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem! Buď čistý.”Ak mám pravdu, Ježiš vedel, že sa nebude môcť dotknúť toho muža, kým ho svätý duch úplne neočistí. Táto teória platí počas celého Ježišovho života. Nikdy sa nemohol dotknúť nikoho, kto by bol v tej chvíli nečistý, a preto by ho pošpinil, svätý duch tomu zabránil tým, že okamžite očistil všetkých, ktorých sa dotkol. Podobne by sa nemohol dotknúť mŕtvoly, takže človek by bol okamžite vzkriesený svätým duchom, keby sa ho Ježiš dotkol.
Zamyslime sa nad dvoma Písmami, ktoré môžu vyniknúť ako príklad toho, prečo existuje zmätok v súvislosti s tým, že Ježiš je Boh. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto dve správy poukazujú na rozpor v Ježišovej identite. Písma sú Marek 10:17,18 a Ján 20:28. V Markovi niekto pristupuje k Ježišovi a hovorí: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som zdedil večný život? Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.” V Jánovi “Tomáš mu povedal: “Pán môj a Boh môj!”Prečo sa teda v prvom prípade odlišuje od Boha a v druhom prípade akceptuje, že ho Tomáš oslovuje ako Boha? Tieto Písma jasne ukazujú dva konkrétne body. Po prvé, verše v Markovi ukazujú, že Ježiš zdôraznil, že je dôležité pochopiť, že nie je jeho otcom. Po druhé, Tomášov výkrik ukazuje, že ako Kristovi učeníci je prijateľné oslovovať Ježiša „môj Bože“.
Ďalším nesporným faktom, ktorý možno vidieť porovnaním týchto dvoch veršov, je, že ak chcete argumentovať proti Trojici, môžete zvýrazniť verše v Markovi, ale ak chcete argumentovať v prospech Trojice, môžete sa odvolať na Tomášov výraz, ako je zaznamenaný. od Johna. A to sú len dva z desiatok veršov, ktoré by mohli kategoricky spadať do zoznamu za alebo proti, čo by vyústilo do nekonečnej debaty o Trojici. Prečo je teda prijateľné oslovovať Ježiša ako Boha, ako to urobil Tomáš? Je to jednoduché a „Svedkovia Jehovovi“ by to mali pochopiť rýchlejšie ako ostatní. Boh je titul, nie meno. Ježiš dostal všetku autoritu a nakoniec zasadne na Boží trón. Môžete sedieť na Božom tróne a nebyť oslovovaný ako Boh?
Po zvážení všetkého najdôležitejšie je, že milujeme a prijímame Ježiša ako nášho Pána a Učiteľa. To je to, čo jeho Otec od nás všetkých očakáva. Ak sa Mikeovo vnímanie líši od môjho v tom, že vníma Ducha Svätého ako osobu a že hoci Jehova, Ježiš a Duch Svätý sú tri samostatné osoby, v konečnom dôsledku tvoria nebeskú „bytosť“ Boha, prečo by ma to malo trápiť alebo zmenšovať? môj rešpekt k nemu? Keď spoznávame ľudí, je jasné, že všetci máme svoj osobný vzťah s Ježišom a vnímame ho tak, ako naša myseľ spracovala Písmo. V skutočnosti má každá naša myseľ jedinečný spôsob vnímania sveta okolo nás. Všetci spracovávame rovnaké jedlá ako chutné, alebo odporné? Máme všetci radi rovnaké vône a farby? V skutočnosti každý z našich mozgov spracováva veci trochu inak ako ostatné. Keď sa pozriem na Mikea, vidím muža, ktorý robí všetko pre to, čo mu Ježiš prikázal. Ježiš zdôraznil dôležitosť toho, keď to povedal„Prečo ma teda voláš ‚Pane! Pane!’ ale nerob veci, ktoré hovorím?” To, ako sa prihovárame Ježišovi, nie je také dôležité, ako úroveň úcty, ktorú prejavujeme tomu, čo učil.
S tým, čo bolo povedané, ak chce niekto pokročiť vo svojom vzťahu s Pánom Ježišom Kristom, musí prispôsobiť svoje osobné vnímanie tak, aby bolo v súlade s pravdou. Zatiaľ čo Mikeovo vnímanie Ježiša ho dostalo tam, kde je teraz, musí pokračovať vo svojom osobnom vzťahu s ním. Všetci, ktorí patríme Kristovi, musíme nechať Písmo, aby upravilo naše vnímanie. Pavol povedal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie a na nápravu vecí .
V celom Písme Ježiš hovoril o svojom vzťahu s Otcom tými najdôvernejšími vyjadreniami, ako napríklad „Ja som v Otcovi a Otec je vo mne“. Tieto výrazy nám pripomínajú dôverný spôsob, akým Ježiš opísal manželský pár, povedal, že títo dvaja sú „jedno telo“. Tým Ježiš v žiadnom prípade nenaznačil, že manžel a manželka sú dve osoby, ktoré tvoria jednu bytosť. Presne tak hovoril Ježiš. Existoval ako duchovná osoba počas obdobia, ktoré sme si nevedeli predstaviť, kým bol poslaný na zem, aby žil ako človek. Je pochopiteľné, že jeho láskavý spôsob opisu dôverného vzťahu s Otcom sa niekomu môže zdať, akoby seba a svojho Otca opisoval ako jednu bytosť.
Napriek tomu, keď napredujeme v našom vzťahu s Ježišom, musíme ho spoznávať ako nášho Pána a brata. Tak ako povedal Samaritánke pri studni, podobne hovoríme tým, ktorí prijímajú túto doktrínu: „Uctievate, čo nepoznáte; uctievame to, čo vieme.” Ako Pánov brat ho poznáme a poznáme svojho Otca. Všetko, čo nás Ježiš učil, ukázalo, že nie je rovný svojmu Otcovi. Povedal: “Veru, veru, hovorím ti, otrok nie je väčší ako jeho pán, ani ten, kto je poslaný, nie je väčší ako ten, ktorý ho poslal.” Bol Ježiš poslaný? On odpovedá: “Ten, ktorý ma poslal, je pravda,” a znova “Ja som neprišiel z vlastnej iniciatívy, ale Ten, ktorý ma poslal.”
Piata kapitola Listu Hebrejom objasňuje zhromaždeniu, že Ježiš je veľkňaz, ktorého nám ustanovil náš Otec: „Nikto nepreberá túto česť z vlastnej iniciatívy, ale iba vtedy, keď je k tomu povolaný Bohom, ako bol v skutočnosti Áron. Tak sa ani Kristus neoslávil tým, že sa stal veľkňazom, ale ten, kto ho oslávil, bol Boh, ktorý mu povedal: Ty si môj Syn! Dnes som ťa splodil , ako aj na inom mieste Boh hovorí: ” Ty si kňazom naveky v poriadku Melchisedechovho .” Počas svojho pozemského života Kristus prednášal prosby a prosby s hlasným krikom a slzami tomu, kto ho mohol zachrániť pred smrťou a bol vypočutý pre svoju oddanosť. Hoci bol syn, naučil sa poslušnosti cez veci, ktoré vytrpel.“
Ak niekto dokáže s modlitbou prečítať tieto verše a s presvedčením povedať, že Ježiš a jeho Otec sú tá istá bytosť, potom, žiaľ, presne nechápe osobu, ktorú sme spoznali a milovali ako svojho Otca. To sa nehovorí s pohŕdaním alebo výsmechom, ale s nádejou. Dúfajme, že s modlitbou prehodnotia, prečo zaujali taký prísny postoj v porovnaní s tým, čo hovorí Písmo. Pokiaľ ide o mňa, s modlitbou som zvážil a vypočul si argumenty, ktoré predložili jednotlivci ako Mike Winger, a pochopil som, prečo prijali ich doktrínu. Aj keď sa môže zdať, že niektoré verše podporujú toto vnímanie, inšpirované Písma ako celok nie. Takto sa Pán Ježiš nezjavil svojim bratom.
„Vidíme Ježiša, ktorý bol na chvíľu nižší ako anjeli, teraz korunovaného slávou a cťou, pretože utrpel smrť, aby z Božej milosti zakúsil smrť za všetkých. Tomu, pre ktorého a skrze ktorého všetko existuje, sa totiž hodilo, keď priviedol mnohých synov do slávy, aby priekopníka ich spásy zdokonalil utrpením. Lebo ten, čo posväcuje, aj posvätení majú všetci rovnaký pôvod, a preto sa nehanbí nazývať ich bratmi.” – Hebrejom 2:9-11
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com
