„A postavil pravú nohu na more, ale ľavú na zem a zvolal mocným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, prehovorili hlasy siedmich hromov.“ – Zjavenie 10:2-3. Nikto nemôže ignorovať blízku búrku. Aj vzdialený blesk môže spôsobiť ohlušujúci rachot, ktorý môže rozbiť okná a otriasať zemou. Rovnako ani keď Jehova hovorí a chce byť vypočutý, nikto ho nemôže ignorovať. Raz Jehova prehovoril k Ježišovi v chráme a niektorí ľudia si predstavovali, že zahrmelo. Keď Boh zostúpil na vrch Sinaj, vrch sa zachvel a vybuchol oheň, dym a hrom.
Mladý muž menom Elihu uvažoval o Božom mocnom hlase a prirovnal ho k hromu: „Pozorne počúvaj dunenie jeho hlasu a hrom, ktorý vychádza z jeho úst. Vypúšťa ho pod celým nebom a posiela svoje blesky až do končín zeme. Potom nasleduje burácajúci zvuk; hrmí majestátnym hlasom a nezastaví sa, keď počujeme jeho hlas. Boh hrmí svojím hlasom obdivuhodným spôsobom; koná veľké veci, ktoré sú presahujúce naše chápanie.“ – Jób 37:1-5
To neznamená, že vždy, keď Boh prehovorí, je to otrasenie zeme ako hrom. Jehova sa prechádzal Rajskou záhradou približne vo veternej časti dňa a hovoril s Adamom. Pre muža to nebol desivý zážitok. Boh nemal dôvod ho desiť. V skutočnosti Boh častejšie šepká. Preto sa tým, ktorí majú uši, radí, aby pozorne počúvali, keď duch hovorí. Aké sú teda hlasy siedmich hromov?
Jehovovi svedkovia už dávno stotožnili silného anjela s nikým iným ako s Ježišom Kristom. O tom by nemalo byť pochýb. Potvrdzuje to pre nás to, čo je uvedené v Zjavení 10:3. Anjel „zvolal silným hlasom, ako keď reve lev“. A Ježiš je nazvaný „Lev z kmeňa Júdu, koreň Dávidov, zvíťazil“. Ako Božie Slovo – Jehovov hovorca od počiatku času – je vhodné, aby Ježiš vyjadril všetky Božie súdy, symbolizované hlasmi siedmich hromov. Sedem, ako vieme, symbolizuje súhrn nebeských súdov; preto sedem pečatí, sedem trúb, sedem čiaš naplnených Božím hnevom a sedem hromov.
Bohužiaľ, Jehovovi svedkovia boli oklamaní a predstavovali si, že sedem anjelov už zatrúbilo a sedem hromov už prehovorilo, a zrejme si to nikto ani nevšimol. Naznačuje sa, že sedem hromov bolo publikovaných v publikáciách Strážnej veže za posledných 100 rokov. Aký silný klam! V skutočnosti sa Boh počas celej kresťanskej éry až dodnes nedal poznať. Zostal skrytý. Jehova v Izaiášovi vysvetľuje: „Dlho som mlčal. Mlčal som a ovládal sa. Ako žena, ktorá rodí, budem naraz stenať, lapať po dychu a lapať po dychu.“ (42:14)
„ZAPEČAŤ TO, ČO PREHOVORILO SEDEM HROMOV“
Ján počul ohlušujúce zvesti a práve ich chcel zapísať, keď mu anjel povedal: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nezapisuj to!“ Zvuk siedmich hromov bol zrozumiteľný; inak by sa Ján necítil nútený zapísať, čo sedem hromov hovorilo. Výrazy silného anjela revujúceho ako lev sa prirovnávajú iba k hromu spôsobenému bleskom. Hromový bude dopad vyhlásení. To, že Ján dostal príkaz zapečatiť veci, ktoré hovorilo sedem hromov, nám pripomína to, čo anjel povedal Danielovi – „zapečať knihu až do času konca.“ Daniel očividne doslova nezapečatil knihu, ktorú bol inšpirovaný napísať. Ako by aj mohol? Jej obsah si môžeme prečítať v stovkách jazykov. Jeho zapečatenie symbolizuje, že proroctvá v nej obsiahnuté nebudú úplne pochopené, kým sa nezačne čas konca. Je iróniou, že Strážna veža a každý iný potenciálny vykladač preukázali, že proroctvo je zapečatené a že čas konca sa nezačal, o čom svedčí ich neschopnosť správne interpretovať knihu Daniel.
Ako už bolo spomenuté, Daniel nielenže zaznamenával futuristické vízie a sny, ale zúčastnil sa aj toho, čo by sa dalo nazvať prorockou drámou. Daniel nevedomky zohral úlohu – úlohu „veľmi vzácneho muža“, ako ho nazval anjel. A ako „veľmi vzácny muž“ Daniel znázorňoval svätých, ktorí uvidia Krista počas parúzie. Ježiš povedal, že každý vlas na ich hlave je spočítaný. Takí vzácni sú pre Otca. Prorocká dráma má aj ďalší aspekt. Daniel stál aj pred kráľmi a oznamoval Jehovove súdy, ako to bude vyvolená vôľa počas parúzie.
Okrem Nabuchodonozora bol pred posledným babylonským kráľom Baltazárom postavený aj Daniel. Hoci Baltazár vedel, že Boh Hebrejov ponížil jeho starého otca Nabuchodonozora – na sedem rokov ho sužoval šialenstvom a potom ho vrátil na trón – posledný babylonský kráľ nerozvážne nariadil, aby boli vynesené zlaté poháre, ktoré boli ulúpené z Jehovovho chrámu, aby sa kráľ a jeho strana mohli chváliť a pripíjať na svojich bohov.
A potom sa na stene objavil rukopis bez tela. Babylonskí mudrci nedokázali písmo vyložiť. Starého Daniela priviedli, aby rozlúštil šifru a vysvetlil jej význam vydesenému kráľovi. Bolo to posolstvo skazy nielen pre Baltazára osobne, ale aj pre Babylonskú ríšu. Chaldejská dynastia skončila v tú istú noc – 5. októbra 539 pred n. l.
Zatiaľ čo Daniel vykresľoval Babylon ako prvú z radu ríš, Babylon symbolizuje aj posledné kráľovstvo, ôsmeho kráľa. Je to zrejmé z mnohých proroctiev. Napríklad Habakuk vykresľuje Babylon ako dobyvateľa sveta, ale dobytie Chaldejcami vyvoláva Jehovovu reakciu, ktorá je opísaná ako bitka v Armagedone. „Slnko a mesiac sa zastavili na svojom výšinovom príbytku. Tvoje šípy vyšli ako svetlo. Blesk tvojej kopije bol jasný. S rozhorčením si pochodoval zemou. V hneve si šliapal národy. Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, aby si zachránil svojho pomazaného. Rozdrvil si vodcu domu bezbožných. Bol odhalený od základov až po vrch. Prebodol si hlavu jeho bojovníkov jeho vlastnými zbraňami, keď sa vrútili, aby ma rozptýlili. S radosťou tajne zožrali utrápeného.“ (3:11-14) Zdrvený „vodca domu bezbožných“ nemôže byť nikto iný ako Satan, Diabol. Pavol písal pomazaným kresťanom a svoj list Rimanom zakončil slovami, že Boh, ktorý dáva pokoj, rozdrví Satana pod vašimi nohami.
Ale v akom zmysle Boh zachráni svojho pomazaného – doslova svojho Krista? Ježiš Kristus samozrejme nebude potrebovať spásu, keď príde so všetkými svojimi anjelmi zničiť Božích nepriateľov, ale zostávajúci členovia semena ju budú potrebovať. A keďže budú v spojení s Ježišom po konečnom spečatení, bude to, akoby bol Kristus sám na zemi prostredníctvom svojej prítomnosti po ich boku. Ich spása príde v okamihu, keď budú premenení na Kristov obraz.
Toto ukázali traja Hebreji v ohnivej peci, keď k nim prišiel niekto ako syn bohov. Prorocká dráma demonštrovala otázku nezničiteľnosti, ako to Ježiš vysvetlil, keď povedal svojmu malému stádu, aby sa nebáli tých, ktorí môžu zabiť iba telo a nič viac. Sadrach, Mézach a Abednego boli ako mŕtvi, keď boli hodení do horiacej pece. Ale plamene nemohli uhasiť ich život. Tak to bude aj s tými, ktorí sú v spojení so Synom človeka.
„KRÁLI Z VÝCHODU SLNKA“
Keď si kráľ severu podmaní svojho dlhoročného rivala – kráľa juhu, symbolizovaného Egyptom, pôvodným kráľom juhu – kráľ severu sa stane ôsmym kráľom, posledným kráľom. A čo tak znepokojí kráľa severu? Proroctvo hovorí: „Ale budú správy, ktoré ho znepokoja, od východu slnka i od severu, a určite vyjde vo veľkom hneve, aby mnohých vyhubil a oddal zničeniu.“ – Daniel 11:44-45. Poznámka pod čiarou v referenčnom preklade Biblie odkazuje na Zjavenie 16:12, kde sa píše: „Šiesty (anjel) vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka.“
Ježiš je jasná ranná hviezda (Zjv 22:16), ktorá ohlasuje úsvit nového dňa. Preto Peter radil pomazaným kresťanom, aby stále študovali proroctvá a „venovali im pozornosť ako lampe svietiacej na tmavom mieste (kým sa nerozvidnie a nevyjde zornica) vo vašich srdciach“ – 2. Petra 1:19 Na rozdiel od prefíkane vymysleného falošného príbehu Strážnej veže, že dennica vyšla v roku 1914, tak to nie je pravda, pretože králi od východu slnka ešte nevyšli.
Malo by byť zrejmé, že ak by rok 1914 bol skutočným úsvitom ohlasujúcim úsvit milénia, už by nebolo potrebné venovať pozornosť slovu proroctva. Je iróniou, že skutočnosť, že Strážna veža vydala milióny kníh a časopisov vysvetľujúcich proroctvá, že organizácia sponzoruje študijný program pre Jehovových svedkov, aby sa tieto publikácie zvážili, a že dokonca vydala knihu s názvom Venujte pozornosť Danielovmu proroctvu , vyvracia ich tvrdenie, že dennica vyšla. Skutočný príchod Krista ukončí kresťanstvo, ako sme ho poznali. Inými slovami, už nebude potrebné venovať pozornosť zapálenej lampe na tmavom mieste, keď sa deň rozvidnie v celej svojej kráse.
Deň Pánov zažiari, keď Boh skráti súženie a spečatenie bude dokončené. Vtedy v srdciach vyvolených vzhliadne dennica a každého z nich premení na obraz Krista. Vtedy prehovorí sedem hromov. Niet pochýb o tom, že správy z východu slnka, ktoré znepokojia kráľa severu a privedú ho k genocídnemu zúrivosti, budú svedectvom vyvolených. Viete si predstaviť zdesenie tých Luciferiánov, ktorí sa snažia povzniesť nad Božie hviezdy, keď počujú alarmujúce správy, že Kristus kráča medzi tými, ktorí boli predtým spojení s Jehovovými svedkami, keď oznamujú Jehovove hromové súdy, ktoré majú prísť?
Ale zatiaľ čo tí z hadovho potomstva sa budú snažiť zabiť Kristových bratov a nakoniec ich uvrhnú do ohnivej pece, mnohí prijmú zjavenie Božích synov a budú ich podporovať. O tom sa bude hovoriť v záverečnej časti. „ Ó, kráľovstvá zeme, spievajte Bohu, spievajte chvály Jehovovi, tomu, ktorý sa vezie na odvekom nebi nebies. Hľa! Hrmí svojím hlasom, svojím mocným hlasom.“ – Žalmy 68:32,33. Koniec dvanástej časti.
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: mildson@gmail.com
