Dávidova búdka, ktorá spadla!

Pokračovanie Prehľadu Strážnej veže – druhá časť!

⁸ Pri jednej príležitosti sa Ježiš modlil: „Otče, osláv svoje meno.“ Jehova na túto modlitbu odpovedal z neba hromovým hlasom. Sľúbil, že svoje meno oslávi. (Ján 12:28) Ježiš počas celej svojej služby oslavoval Otcovo meno. (Ján 17:26) Preto je logické očakávať, že praví kresťania budú hrdo používať Božie meno a oznamovať ho iným.

Toto je dôležitý bod. Boh oslavuje svoje vlastné meno. Ježiš sa snaží robiť to isté. Áno, je rozumné, aby každý druh kresťanskej služby zahŕňal aj používanie Božieho mena, ale v konečnom dôsledku Jehova Boh sám oslavuje svoje vlastné meno! Preto sa v proroctve na mnohých miestach píše: “A spoznajú, že som Jehova.” – Ezechiel 6:14.

⁹ V prvom storočí n. l., krátko po založení kresťanského zboru, Jehova „obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Sk. 15:14) Kresťania v prvom storočí hrdo používali Božie meno a oznamovali ho druhým. Veľmi často ho používali vo zvestovateľskej službe a vo svojich spisoch. Tak dokazovali, že sú ľudom pre Božie meno. (Sk. 2:14, 21)

Existuje len veľmi málo dostupných dôkazov o tom, že raní kresťania používali Božie vlastné meno YHWH. Je to preto, že neskorší prepisovači museli odstrániť všetky jeho stopy v Novom zákone, rovnako ako to moderní prekladatelia odstránili z celej Biblie. Je však rozumné predpokladať, že pôvodní kresťania používali Božie osobné meno na základe skutočnosti, že apoštoli citovali proroctvo v Ámosovi a aplikovali ho na nežidovských učeníkov Krista! Pred kresťanskou érou bolo Božie vlastné osobné meno YHWH výlučne spojené s izraelským národom a najmä s mestom Jeruzalem, ktoré bolo miestom, kde Boh nechal prebývať svoje meno.

¹⁰ Sú Jehovovi svedkovia ľudom pre Jehovovo meno? Pozrime sa, čo hovoria fakty. Mnohí náboženskí vodcovia robia všetko pre to, aby pred druhými zatajili, že Boh má osobné meno. Odstránili ho zo svojich prekladov Biblie a v niektorých prípadoch ho zakázali používať pri bohoslužbách.* Môže niekto poprieť, že Jehovovi svedkovia sú jediní, kto má Jehovovo meno v takej úcte, aká mu prináleží? Oznamujeme Božie osobné meno v takej miere ako žiadna iná náboženská skupina! Tak dokazujeme, že sa zo všetkých síl snažíme žiť v súlade s naším menom, Jehovovi svedkovia. (Iz. 43:10–12) Vytlačili sme už vyše 240 miliónov výtlačkov Biblie – Prekladu nového sveta, v ktorej je Božie meno všade tam, kde ho iní prekladatelia Biblie vynechávajú. A vo vyše 1 000 jazykoch vydávame biblické publikácie, v ktorých sa používa Božie meno.

To, čo urobila Biblická a traktátna spoločnosť Strážna Veža v oblasti vydávania a distribúcie Biblií a literatúry založenej na Biblii, je veľmi pôsobivé! Ježiš predpovedal, že dobré posolstvo sa bude kázať po celom svete. Existujú všetky dôvody domnievať sa, že Strážna Veža bola nápomocná pri vykonávaní tejto práce! A je pravda, že žiadna iná náboženská skupina nezverejnila Božie meno v toľkých jazykoch ako Jehovovi svedkovia. Nevýhodou výlučne spájania s božským menom je, že s tým prichádza veľké bremeno zodpovednosti! Starovekí Židia na vlastnej koži zistili, čo sa stane, keď sa znesvätí Božie posvätné meno! Predpokladali, že keďže sú strážcami chrámu, Jehova ich nikdy nepotrestá za neúctu, ktorú Mu prejavovali. Ako veľmi sa mýlili!

Podobne sú na tom aj Jehovovi svedkovia, najmä ich Vedenie. Žiadne iné náboženstvo neznesväcovalo meno Boha tak, ako to urobila Strážna Veža! Nezáleží na tom, aký druh rotácie na ňom Strážna Veža dáva. Faktom je, že bolo široko medializované, že Strážna Veža má obrovský problém s pedofilmi. Možno by Jehova nezničil Strážnu Vežu, keby napravili veci s tisíckami obetí zneužívania detí. Jehova je milosrdný a vždy pripravený odpustiť. Ježiš povedal, že každé rúhanie sa voči nemu a Bohu môže byť odpustené. Ale všetci vieme, že vedenie Jehovových svedkov je príliš arogantné na to, aby sa niekedy verejne ospravedlnilo a prosilo Boha, aby odpustil ich hriech. Vedúci Zbor Jehovových svedkov doteraz nikdy v žiadnej veci neuznal vinu ani chybu. To pre nich neveští nič dobré, pretože Jehova nedovolí znesvätiť svoje meno!

Vyššie uvedený odsek citoval správu v Skutkoch, kde apoštoli uplatnili proroctvo v Ámosovi o tom, že Boh má pre svoje meno ľud. Skúmanie proroctva v deviatej kapitole Amosa je veľmi poučné. Odhaľuje, že prvé storočie bolo len malým splnením jeho proroctva! Proroctvo sa skutočne vzťahuje na to, keď sa Kráľovstvo Kristovo dostane k moci! Boh hovorí o Dávidovom stánku, ktorý padol. Stánok alebo dom Dávidov je odkaz na dynastiu judských kráľov, ktorá vládla, kým Babylon nezničil Jeruzalem. Vtedy padla Dávidova búdka. Ale Dávidova kráľovská línia pokračovala, aj keď žiadny Dávidov predok už nikdy nesedel na tróne v Izraeli. Obaja Ježišovi rodičia boli Dávidovými potomkami. Preto, keď sa mu vo sne zjavil anjel, oslovil Jozefa ako syna Dávidovho.

Keď sa Gabriel zjavil Márii, hovoril aj o kráľovstve Dávidovom a povedal blahoslavenej panne: “Stane sa veľkým a bude sa volať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida a bude navždy kraľovať nad Jakobovým rodom a jeho kraľovanie sa nikdy neskončí.“ – Lukáš 1:32, 33. Ako Gabriel naznačil, Ježiš pre svoje kráľovské dedičstvo zdedil zákonné právo na padlý Dávidov trón. Židia nepochybne poznali mesiášske proroctvá, a preto jeho učeníci očakávali, že sa Ježiš v určitej miere stane kráľom. Ale ako povedal Ježiš Pilátovi: moje kráľovstvo nie je súčasťou tohto sveta. Keďže Ježiš bol znovuzrodený a splodený ako duchovný Syn Boží, jeho nárok na pozemský Dávidov trón bol po jeho vzkriesení a návrate do neba prenesený do neba.

Keď boli pomazaní prví učeníci, hovorilo sa, že boli prenesení do Kráľovstva, nad ktorým vládol Kristus ako Kráľ. (Pozri Kolosanom 1:13) Ježiš sa stal Kráľom nad duchovným Božím Izraelom. Preto Zjavenie zobrazuje Baránka stojaceho na vrchu Sion — Sion, kde sa nachádzal Dávidov trón a Šalamúnov chrám! Jeruzalem nebol len miestom pôvodného Dávidovho trónu, ale prestavané mesto bolo aj rodiskom pravého Kresťanstva. Kým rímska armáda nezničila mesto a chrám, Jeruzalem bol neoficiálnym sídlom toho, čo Vedúci Zbor Jehovových svedkov nazýval Vedúcim Orgánom — apoštolov a iných starších mužov. V konečnom splnení Ámosovho proroctva je to Kristovo zhromaždenie, duchovné kráľovstvo, ktoré je určené na pád.

Ústredná črta vlastného rozsiahleho Ježišovho proroctva o uzavretí systému sa sústreďuje na spustošenie mesta Jeruzalem a svätého miesta, o ktorom Ježiš povedal, že bude pošliapané národmi v čase veľkého súženia! „Jeruzalem“, ktorý je určený na to, aby ho pošliapali národy, môže byť len Kristovým duchovným zborom, nad ktorým Ježiš vládne ako Kráľ. Práve toto zhromaždenie je Dávidovým stánkom, ktorý padol. Zaručuje to skutočnosť, že Jehova hovorí v prítomnom okamihu – ale stále v našej budúcnosti – keď hovorí o prestavbe starodávnej Dávidovej búdky, ktorá v čase, keď Amos zaznamenal Božie slová, ešte nepadla, ale v proroctve je povedal, že sa to stalo „v časoch dávno minulých“.

“V ten deň znovu postavím Dávidov prístrešok, ktorý padol, opravím jeho trhliny a vybudujem ho z jeho trosiek. Vybudujem ho ako za dávnych čias,” – Amos 9:11. Proroctvá, ako napríklad Zachariáš, ktoré boli napísané po zničení Jeruzalema Babylonom, spájajú obnovu jeho trosiek s druhým príchodom Ježiša Krista. V deviatej kapitole Ámosa predchádzajúce verše naznačujú, že pád Dávidovho domu zavŕšil preosievanie, podobné tomu, čo povedal Ježiš o úrode pšenice z buriny, o ktorej Ježiš naznačil, že odstráni z jeho Kráľovstva všetky kamene úrazu a všetky osoby bez zákona: “‚Lebo vydám rozkaz a budem triasť domom Izraela medzi všetkými národmi, tak ako sa trasie sitom, a ani kamienok nepadne na zem. Mečom zomrú všetci hriešnici z môjho ľudu, ktorí hovoria: „Nepostihne nás nešťastie, nepríde až k nám.“ – Amos 9:8, 10. Aby bolo jasné, dom Izraela, ktorý sa má otriasť ako sito, je „Izrael“, nad ktorým vládne Kristus ako Kráľ. A vedenie Jehovových svedkov určite predpokladá, že sa ich nedotkne žiadna pohroma. Dávidov stánok povstane, keď sa zjavia synovia Boží a zažiaria tak jasne ako slnko v Kráľovstve Jehovovu Boha!