Čo je parúsia? Kedy nastane? A prečo Jehovovi svedkovia veria, že prítomnosť Ježiša Krista sa už začala? O týchto otázkach budeme uvažovať.

Keď sa Ježiš pri jednom zo svojich posledných zjavení po vzkriesení prihováral svojim učeníkom, povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“

Skutočnosť, že Kristus, je so svojimi učeníkmi pred záverom, sa chápe ako duchovná prítomnosť – samozrejme, neviditeľná. A to by malo vyvolať otázku: Čo sa zmení, keď sa začne záver? Už Ježiš nebude s nami? Alebo bude jeho prítomnosť znamenať niečo hlbšie?

Pri inej príležitosti Ježiš povedal: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som medzi nimi.“ – Matúš 18:20. Ak je Ježiš uprostred zhromaždenia dvoch alebo viacerých svojich pomazaných učeníkov, aj toto sa určite chápe ako neviditeľná duchovná prítomnosť. Takže, ak je Ježiš vždy neviditeľne prítomný uprostred veriacich, čo je potom parúsia? Nie je to niečo iné ako to, že Ježiš je v našom strede?

Sme požehnaní vedomím, že takzvaný záver systému nie je koncom sveta, ako to uvádzajú niektoré preklady. Skôr je to obmedzené časové obdobie poznačené vojnami, hladomormi, pandémiami a desivými nebeskými javmi – nehovoriac o súžení, ktoré by potenciálne mohlo ukončiť svet, ktoré bude vyžadovať božský zásah, aby sa zabránilo vyhynutiu ľudskej rasy.

Keďže máme Ježišovo uistenie o jeho dohľade a dôvernej duchovnej ochrane po všetky dni až do záveru, čo môžeme očakávať počas záveru? Bude to stále to isté? Toto nie sú záludné otázky, ale veci, ktoré by mal každý kresťan preskúmať, aby sa uistil o dôležitejších veciach.

Keď pokorný Boží Syn prišiel do Jeruzalema naposledy, plakal nad mestom a ohlásil koniec židovského systému. Povedal im, že pretože nerozpoznali čas svojej prehliadky, Božie kráľovstvo im bude odobraté. Krátko nato ohromil svojich apoštolov, keď s obdivom hovorili o židovskom chráme, keď im povedal: „Nevidíte toto všetko? Veru, hovorím vám, že tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zvrhnutý.“ – Matúš 24:2

Keď mali učeníci súkromnú audienciu s Ježišom na Olivovom vrchu s výhľadom na sväté mesto, položili mu otázku: „Povedz nám, kedy sa to stane a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ Chceli vedieť, kedy bude Jeruzalem zničený a zbúraný chrám.

Je zvláštne, že sa apoštoli pýtali na Kristovu prítomnosť, nakoľko v evanjeliu o Ježišovi pred týmto časom nie je žiadny záznam/zmienka o prítomnosti (parousii) (že by niekde pred týmto rozhovorom hovoril s nimi o parousii). Je pravda, že je celkom možné, že o nej hovoril, keďže Ján na záver svojho evanjelia poznamenal, že Ježiš urobil veľa vecí, ktoré neboli zaznamenané. Z toho môžeme usudzovať, že povedal aj veľa vecí, ktoré neboli zapísané. V každom prípade však mohol svätý duch podnietiť učeníkov k takejto otázke, pretože Ježiš  na to vyrozprával mnoho dôležitých detailov týkajúcich sa budúcej prítomnosti Syna človeka.

Je nepravdepodobné, že by v tom čase apoštoli tomu pripisovali nejaký zvláštny význam, keď žiadali o znamenie jeho parúsie. Veď v tom čase ešte stále žili v ilúzii, že Ježiš v ich čase obnoví kráľovstvo Izraela.

Potom ako slávili Pesach a Ježiš ustanovil každoročnú Pamätnú slávnosť na pamiatku svojej blížiacej sa smrti, Pán im povedal, že odchádza a oni ho nemôžu nasledovať. Teraz sa nám to zdá neuveriteľné, ale oni nemali ani potuchy, kam ide. Neverili tomu, čo dnes prijímame ako základný kameň našej viery, a síce to, že Ježiš vstane z mŕtvych a vráti sa do svojho pôvodného domova v nebi.

Aj keď im Ježiš povedal, že pochádza z nebeských oblastí, evidentne nechápali, ako je to možné, nakoľko sa Ježiš narodil do ľudskej rodiny rovnako ako všetci ostatní. (Mária si zrejme veľmi strážila detaily svojho tehotenstva.) Verili, že Ježiš je od Boha na základe jeho slov a zázrakov, ale zrejme vtedy nechápali, že v skutočnosti zostúpil z neba.

Učeníkov určite zmiatlo to, čo Ježiš ďalej povedal: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Inak by som vám to bol povedal, lebo idem, aby som vám pripravil miesto. A keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A kam ja idem, cestu poznáte.“ – Ján 14:2-4

Tomáš odpovedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako by sme mohli poznať cestu?“

Rozumie sa, že prijatie domov znamená, že tí, ktorí boli povolaní a vyvolení, budú s Ježišom v nebi. Ich prijatie do duchovnej ríše však nenastane skôr ako Ježiš príde znova. Netreba dodávať, že všetci Ježišovi pôvodní učeníci už dávno zomreli.

Väčšina čitateľov Biblie nepochybne prehliada, čo Ježiš povedal vyššie. Keďže väčšina vyznávajúcich kresťanov verí starovekému babylonskému mýtu, že ľudia majú nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva smrť tela, predstavujú si, že keď človek zomrie, je okamžite prenesený do neba alebo na nejaké iné menej žiaduce miesto.

Mnoho rokov po začiatku kresťanskej éry apoštol Pavol vysvetlil, že prvé vzkriesenie sa neuskutoční, kým Ježiš znova nepríde. Pavol hovoril o Pánovi, ktorý zostúpi z neba s veliteľským hlasom archanjela, a o tom, že tí, ktorí sú mŕtvi v spojení s Kristom, budú vzkriesení ako prví, a potom budú vzkriesení živí počas jeho prítomnosti. Ježišov návrat/príchod samozrejme tomu predchádza a iniciuje/začína jeho prítomnosť.

Keďže je to nepopierateľná pravda, ako je možné, že Strážna veža učí, že Ježiš je prítomný od roku 1914, ale príde v budúcnosti? Ak už je prítomný, ako a prečo prichádza znova?

„USTANOVENÝ ČAS JE BLÍZKO“

Všetci Jehovovi svedkovia minimálne poznajú Ježišovu odpoveď na otázku, ktorá mu bola položená na Olivovej hore. Kristus okrem iného predpovedal, že národy povstanú proti národom, že bude nedostatok potravín, pandémie a veľké zemetrasenia.

V troch evanjeliách, ktoré nám popisujú Ježišovu odpoveď, však existujú rozdiely. Milovaný lekár Lukáš pridal niekoľko detailov, ktoré Marek a Matúš vynechali. Je pozoruhodné, že Ježiš svoje proroctvo začal varovaním: „Dajte si pozor, aby ste neboli zvedení, lebo mnohí prídu pod mojím menom (na základe môjho mena) a budú hovoriť: ‚Ja som to‘ a ‚Očakávaný čas je blízko.‘ Nechoďte za nimi. A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa (nebuďte vydesení). Lebo to sa musí stať najprv, ale koniec nenastane hneď (okamžite).“ – Lukáš 21:8,9

Hoci Matúš a Marek napísali niečo veľmi podobné, iba Lukáš napísal, že niektorí vyhlásia, že „Očakávaný čas je blízko“. Preklad Americkej štandardnej Biblie to vyjadruje slovami: „Čas je blízko (je na dosah).“

Mali by sme však rozlišovať. Neskôr vo svojom monológu Pán predpovedal, že počas najtemnejšej noci súženia povstane mnoho falošných prorokov a falošných Kristov a zvedú mnohých do omylu. Ježiš však nepovedal, že tí, ktorí prídu na základe jeho mena a povedia „očakávaný pravý čas sa blíži“, sú falošní Kristovia – iba to, že budú mať zavádzajúce posolstvo.

Skutočnosť, že niektorí prídu v mene Krista a budú oznamovať jasné posolstvo, že „pravý čas je blízko“, znamená, že toto zavádzajúce posolstvo súvisí s parúziou.

Je viac než pravdepodobné že väčšina Jehovových svedkov nevie, že zakladateľ Strážnej veže veril, že parúsia sa začala v roku 1874. Keď Charles Russell začal svoju plodnú spisovateľskú a kazateľskú kampaň, vydal sedemzväzkovú sériu kníh s názvom Štúdie Písma. Druhá kniha, vydaná v roku 1879, mala názov: Čas je blízko.

Hoci Americká štandardná Biblia bola vydaná až v roku 1901, jej znenie akoby zdôrazňuje nepopierateľný fakt, že CT Russell hlásal falošnú parúziu. Nezáleží na tom, že tí, ktorí získali kontrolu nad Strážnou vežou po Russellovej smrti v roku 1916, nakoniec veci upravili tak, aby rok 1914 bol začiatkom neviditeľnej Kristovej prítomnosti. Faktom je, že pastor Russell 40 rokov falošne tvrdil, že parúzia sa začala, a Jehovovi svedkovia stále nasledujú variáciu Russellovho pôvodného posolstva viac ako 140 rokov po tom, čo vyhlásil, že „čas je blízko“.

Kľúčovým bodom však je, že falošné posolstvo o bezprostredne očakávanom čase predchádza autentickému (skutočnému) príchodu a parúsii Krista.

„O PRÍTOMNOSTI NÁŠHO PÁNA JEŽIŠA“

Apoštol Pavol bol inšpirovaný, aby rozšíril Ježišovo varovanie. V prvej kapitole Druhého listu Tesaloničanom Pavol nepísal o parúsii, ale o zjavení Ježiša Krista, „ keď príde, aby bol oslávený v spojení so svojimi svätými a aby ho v onen deň s úžasom vnímali všetci, ktorí prejavovali vieru…“

Ako by mohli byť svätí oslávení v spojení s Ježišom v ten deň? Je to rozumná otázka. Podržte si túto myšlienku.

Keď otočíte stránku, v druhej kapitole Pavol, dal výstražné napomenutie podobné Ježišovmu varovaniu týkajúcemu sa tých, ktorí budú hlásať „očakávaný čas je blízko“. Pavol napísal: „Bratia, prosíme vás však, aby ste sa nedali rýchlo zmiasť (otriasť vo svojom uvažovaní) a neľakali sa (neboli znepokojení) ani inšpirovaným výrokom, ani ústnym posolstvom, ani listom, ktorý sa zdá byť od nás (ktorý by vyzeral byť akoby od nás), (v tom zmysle) že je tu Jehovov deň.“ – 2. Tesaloničanom 2:1-2

Po prvé, existujú snáď dôkazy o nejakom zhromaždení vyvolených ku Kristovi? Toto je obzvlášť dôležitá otázka, pretože vo svojom rozhovore na Olivovej hore Ježiš hovoril aj o zhromaždení vyvolených zo štyroch strán sveta; Ježiš však uviedol, že k tomuto vývoju dôjde po tom, ako je súženie skrátené (prerušené) božským zásahom.

Dokazuje len samotná skutočnosť, že medzi Jehovovými svedkami je v súčasnosti viac ako 20 000 účastníkov (Pamätnej slávnosti), že sa k nemu zhromažďujú? Sotva. Dokonca aj Strážna veža teraz pripúšťa, že k rozdeleniu múdrych a hlúpych panien nedošlo.

Treba zdôrazniť, že neexistujú žiadne originálne kópie žiadneho listu, ktorý tvorí 27 kníh takzvaného Nového zákona. A JHVH sa neobjavuje v žiadnom existujúcom odpise (kópii). Pravda, je nepravdepodobné, že by pisatelia prvého storočia nepoužívali Božie meno, najmä pri citovaní z hebrejských textov, kde sa objavuje tetragramaton. Napriek tomu neexistuje dôvod predpokladať, že by Pavol vo vyššie uvedenom verši citoval nejakú konkrétnu pasáž z Hebrejských písiem. Pavol mohol vo svojom texte kľudne povedať: „Pánov deň je tu.“ O „Pánovom dni“ totiž hovoril v 1. Korinťanom 5:5.

Nemalo by to byť ani problémom, pretože v skutočnosti je deň Jehovov a deň Pána to isté. Ale nie podľa Strážnej veže. Strážna veža učí, že Pánov deň sa začal v roku 1914, ale Jehovov deň je v budúcnosti. V skutočnosti však Strážna veža učila, že Jehovov deň sa začal v roku 1914 spolu s veľkým súžením, ale Boh ho skrátil. Napríklad nižšie je uvedený úryvok zo Strážnej veže vydanej v roku 1960 ( šiesty odsek ).

Teraz, v tento Jehovov deň, veľký Boh nebies „robí podivuhodné veci“, ktoré v celých dejinách neboli prekonané! Je to deň, na ktorý sa Dávid tešil. Je to deň, v ktorom sa jedno proroctvo za druhým veľkolepo napĺňa. V modernom roku 1914 Jehova ustanovil večné nebeské kráľovstvo v rukách niekoho väčšieho ako Dávid, svojho Syna Ježiša Krista.

Ide o to, že existuje iba jeden zdroj autoritatívnych písomných a ústnych posolstiev, ktorý ohlasuje, že parúsia a Pánov deň sú tu. Týmto zdrojom je Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža.

Aby to upresnil, Pavol povedal, že kresťania budú vystavení zdanlivo inšpirovaným vyhláseniam a dokonca aj písaným listom, ktoré vyzerajú, akoby pochádzali od apoštolov a hovorili, že Pánov deň je tu. V posledných rokoch Strážna veža začala označovať apoštolov za vedúci zbor prvého storočia. To samo o sebe nie je nevyhnutne nevhodné, ale vzhľadom na to, že vo svojom liste symbolickému efezskému zboru v Pánov deň (Zjavenie 2:2) Ježiš hovoril o tých, ktorí sa falošne vydávali za apoštolov. Zdá sa, že tým, že vedúci zbor Jehovových svedkov označuje apoštolov za vedúci zbor, sa povyšuje do postavenia apoštolov.

Posolstvo Strážnej veže, či už hovorené alebo písané vo forme časopisov a kníh, je určite prezentované ako inšpirovaná pravda od Božích poslov a hlavným posolstvom tých, ktorí sa vydávajú za apoštolov, je, že parúsia a Pánov deň sa začali – a presne toto Pavol predpovedal.

„VEDZTE, ŽE JE BLÍZKO PRI DVERÁCH“

Doteraz sme zistili, že Ježiš aj Pavol varovali pred tými, ktorí falošne hlásajú, že nadišiel čas parúsie, a že Strážna veža je od svojho vzniku jediným zdrojom tohto posolstva.

Vrátime sa k otázke apoštolov ohľadom toho, kedy sa tieto veci stanú a aké bude znamenie tvojej prítomnosti? Je tu ešte jedna chyba, ktorú musíme vyvrátiť. Signalizuje znamenie záveru, že sa parúsia začala? Odpoveď je nie – nesignalizuje. Aj keby prvá svetová vojna bola začiatkom záveru systému, Kristova prítomnosť by sa vtedy nezačala. Ako to vieme?

Ježiš nám dal jednoduché znázornenie. Povedal: „ A teraz sa z figovníka naučte toto podobenstvo: Len čo jeho mladý ratolesť zmäkne a vyraší lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, keď toto všetko uvidíte, vedzte, že je blízko pri dverách.“ – Matúš 24:32-33

Od skončenia prvej svetovej vojny uplynulo viac ako storočie a videli sme „všetky tieto veci“, ktoré Kristus predpovedal? Nie. Videli sme veľké súženie? Samozrejme, že nie. Keďže je to tak, mali by sme sa úprimne zamyslieť nad otázkou: Videli sme vôbec niečo z vecí, ktoré Ježiš predpovedal? Boli ste osobne svedkom prvej svetovej vojny? Postihla vás smrteľná pandémia španielskej chrípky? A neklamte sa, Ježiš nepovedal, že dobré posolstvo sa bude oznamovať počas záveru. V Markovej správe Ježiš povedal, že dobré posolstvo sa musí zvestovať najprv . Najprv pred čím? Predtým, ako budú pomazaní kresťania vyhodení zo synagógy a postavení pred miestodržiteľov a kráľov. A to sa určite nenaplnilo.

Ak sú všetky tieto veci predohrou k tomu, že Ježiš je/bude blízko pri dverách, čo znamená, že je blízko pri dverách? Jehovovi svedkovia by to mali chápať, nakoľko sami klopú na mnohé dvere a hľadajú záujemcov. Ježiš to používa ako znázornenie. Ale znázornenie čoho?

V Zjavení 3:20 Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem do jeho domu a budem s ním večerať a on so mnou.“

Predstavte si, že Ježiš doslova klope na vaše dvere a vy mu otvoríte, pozvete ho dnu a spoločne budete zdieľať jedlo. Čo to znamená? Napĺňa sa táto osobná návšteva Pána neba a zeme, keď pomazaní jednoducho iba prijímajú symboly v sále Kráľovstva v pamätný večer? Nie. Je to niečo oveľa hlbšie.

V 12. kapitole Lukášovho evanjelia Ježiš hovorí svojmu malému stádu a nabáda ich, aby boli pripravení na jeho príchod. Konkrétne im hovorí: „Buďte pripravení, majte zapálené lampy a buďte ako ľudia, ktorí čakajú na návrat svojho pána zo svadby, aby mu hneď otvorili, keď príde a zaklope.“ (V. 35)

Ježiš tu použil to isté prirovnanie ako v Zjavení, a vysvetlil, čo to znamená. Ježiš pokračoval: „Šťastní sú tí sluhovia, ktorých pán, keď príde, nájde bdieť! Veru, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich za stôl a pristúpi k nim a bude im slúžiť. A ak príde počas druhej, alebo aj počas tretej stráže, a nájde ich pripravených, sú šťastní! Vedzte však toto: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vlámať sa do domu. Aj vy buďte pripravení, lebo v hodinu, v ktorej sa vám to nebude páčiť (ktorú nebudete považovať za pravdepodobnú), príde Syn človeka.“ – Lukáš 12:37-40

Spomeňte si, že po pôvodnej večeri (Pesach) si Ježiš vyzliekol vrchné rúcho, ovinul si okolo pása uterák a začal apoštolom umývať nohy, akoby bol ich sluhom. Všimnite si však, že aj v podobenstve „pristúpi k nim a bude im slúžiť“.

Nemalo by byť potrebné, aby som Jehovovým svedkom vysvetľoval, že grécke slovo parousia znamená byť vedľa niekoho iného. Strážna veža to dobre vysvetlila. Charles Russell poznal rozdiel medzi jeho príchodom a jeho prítomnosťou.

Hoci Ježiš v tomto podobenstve nepoužil slovo „parúsia“, skutočnosť, že Preklad nového sveta hovorí, že „príde k nim “, je významná. Určite to znamená niečo oveľa viac ako keď bol so svojimi nasledovníkmi pred svojím príchodom.

A toto podobenstvo sa určite nenaplní až keď budú vyvolení v nebi. Tam už nebudú potrebovať nikoho, kto by im slúžil, keď oni sami už budú nesmrteľnými duchmi. Keďže ani Strážna veža neverí, že sa Pán už vrátil v hodinu, ktorú nebudú považovať za pravdepodobnú, takže jeho príchod, klopanie a jeho pristúpenie k nim, aby im slúžil, je stále budúcnosťou.

Spolu s faktom, že sme nevideli všetky tie veci, ktoré by dokazovali, že Pán je blízko pri dverách a že ešte neklope na dvere tých, ktorí boli povolaní do jeho Kráľovstva, jeho vstup do domovov tých, ktorí mu otvoria, a jeho pristúpenie k nim, aby im slúžil a večeral s nimi, je to čo symbolizuje jeho prítomnosť s nimi (u nich). Skutočnosť, že Ježiš povedal, že si ich posadí k stolu, a v Zjavení povedal, že s nimi večeria, znamená zavŕšenie novej zmluvy, ktorú Ježiš slávnostne uzavrel pri pôvodnej večeri.

A nevysvetlil apoštol Pavol, že tým, že keď berieme symboly chlieb a víno, stále ohlasujeme Pánovu smrť, dovtedy kým nepríde? Jeho príchod teda uzatvára novú zmluvu zapečatením posledných zo 144 000. To je symbolizované tým, že prichádza k nim na večeru?

Ak ste zvážili všetky predložené fakty a ste vo svojom uvažovaní úprimní, musíte dospieť k záveru, že prítomnosť Syna človeka sa ešte nekonala.

Okrem toho všetci čestne uvažujúci ľudia minimálne uznajú, že Charles Taze Russell hlásal falošnú parúziu. Keďže to bol on, kto vymyslel doktrínu neviditeľnej parúsie, budeme sa ďalej zaoberať falošnosťou doktríny (náuky) neviditeľnej prítomnosti, na ktorej stojí Spoločnosť Strážna veža.

Koniec prvej časti.