Jeremiáš bol pôvodne Jehovom poverený, aby slúžil ako prorok pre národy a pre Jeruzalem. V úvodnej kapitole Boh informoval Jeremiáša, že ho posvätil ešte skôr, ako sa narodil. V tejto súvislosti si pripomíname, že tí, ktorí boli vyvolení v jednote s Ježišom, boli predurčení pred založením sveta. Neexistujú dôkazy o tom, že by Jeremiáš osobne odovzdával obviňujúce správy akýmkoľvek okolitým národom, napriek tomu bol Bohom poverený: “…nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a búral, staval a sadil.“ – Jeremiáš 1:10.

V skutočnosti Jeremiáš iba zaznamenal slová, ktoré mu Jehova povedal, ktoré sa nakoniec splnili. Pokiaľ však išlo o Jeremiášových židovských spoluobčanov, prorok s nimi hovoril verejne a umiestnil sa do samej brány chrámu, aby hovoril s ľuďmi o Jehovových rozsudkoch. Boh zjavne priniesol videnie Jeremiášovi a požadoval, aby ho opísal slovami, keď sa ho opýtal: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Prvou víziou bola vetva mandľového stromu, ktorú potom Jehova interpretoval tak, že symbolizovala, že bdie, aby uskutočnil svoje úmysly! 

Po druhé, Jeremiáš správne videl veľký varný kotol s ústami odklopenými od severu, akoby sa zlovestne naklonil, aby vysypal ich vriaci obsah, čo Jehova tiež interpretoval: “Jehova sa ma spýtal po druhý raz: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím hrniec, v ktorom vrie a ktorý sa nakláňa od severu.“ Jehova mi povedal: „Od severu sa valí nešťastie na všetkých obyvateľov krajiny. Lebo ‚zvolávam všetky kmene severných kráľovstiev,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Prídu a každý si postaví svoj trón pri vchode do brán Jeruzalema, proti jeho hradbám dookola a proti všetkým judským mestám.” – Jeremiáš 1:13-15.

Zničenie Jeruzalema a jeho následné obnovenie je ústrednou témou prakticky celého hebrejského proroctva. Jeremiáš nie je výnimkou. Pustošenie Jeruzalema ohavnosťou vyvrcholením globálneho veľkého súženia bolo tiež hlavným zameraním Ježišovho proroctva o uzavretí systému. „Všetky rodiny kráľovstiev na severe“, ktoré si Jehova predvolal, aby slúžili ako Jeho trestajúci agent, boli pod velením babylonského kráľa – Nabuchodonozora. Ríšu, ktorá mala hlavné sídlo na brehu rieky Eufrat, tvorili národy z desiatok provincií, národov a jazykových skupín, ktoré dobyli Chaldejci. Dokonca aj Daniel bol poradcom na Nabuchodonozorovom dvore, keď Jeruzalem padol rodinám severných kráľovstiev. 

Jeremiášovo proroctvo, ktoré zďaleka nie je len dávnou históriou, má dnes mimoriadny význam! V skutočnosti na Jeremiášovi Boh na štyroch miestach hovoril o záverečnej časti dní, ktorá je rovnaká ako doba konca a záveru systému. To znamená, že Božie súdy týkajúce sa Babylonu a Jeruzalema sú vzorom budúcich vecí. V súlade so zákonom Boh ustanovil viac ako dvoch svedkov. Zvážte proroctvo o Habakukovi, ktorý bol Jeremiášovým súčasníkom. Habakuk potvrdil, že Jehova poveril Chaldejcov, aby slúžili ako kat božských súdov. Aj keď Habakuk nepoužíval frázu „posledná časť dní“ ani žiadne podobné výrazy, Jehova naznačil, že táto vízia bola na budúci čas – áno, presne načasovaná: “Lebo videnie sa splní v určenom čase, náhli sa k svojmu koncu a nesklame. Aj keby sa zdržalo, čakaj naň! Lebo sa určite splní, neoneskorí sa!” – Habakuk 2:3.

Z pohľadu Svedkov Jehovových sa zdá, že Božie rozsudky sa oneskorujú. CT Russell od samého začiatku pestoval očakávanie medzi pôvodnými Bádateľmi Biblie. Rok 1914 mal viesť k vojne Armageddon. Nič sa nestalo podľa ich predstáv. Napriek všetkým obručiam pripojeným k roku 1914 sa po všetkých týchto desaťročiach stále nič nestalo. Svet išiel stále ďalej a ďalej. Ani Strážna Veža nemôže poprieť, že táto vízia bude v stanovený čas v budúcnosti. Ostáva nám však Božie ubezpečenie a implicitné varovanie, že „nebude neskoro“. Otázkou je, čo znamená vízia. Áno, aký význam má Jeremiášovo proroctvo? Toto je prvý článok zo série skúmajúcej knihu Jeremiáša. 

Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com