Streda 19. októbra

Ježiš začal kázať a hovoril: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ — Mat. 4:17.

Ježiš učil svojich učeníkov robiť to isté. Povedal im: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celej Judei a Samárii a až do najvzdialenejšej časti zeme. (Skutky 1:8) Prví Kristovi nasledovníci určite pochopili, čo sa od nich vyžaduje. Napríklad v Antiochii v Pisídii Pavol a Barnabáš odvážne povedali svojim židovským odporcom: „Bolo potrebné, aby sa vám najprv hovorilo Božie slovo. Keďže to odmietate a neposudzujete sa za hodných večného života, pozrite sa! obrátime sa k národom. Lebo Jehova nám prikázal týmito slovami: ‚Ustanovil som ťa za svetlo národov, aby si bol záchranou až do končín zeme.‘“ ( Skutky 13:14, 45–47 ) Od prvého storočia pozemská časť Božej organizácie dáva najavo svoje opatrenie na spasenie.

KOMENTÁR

Hneď po tom, čo bol Ježiš pokrstený v rieke Jordán a zostúpil naňho Jehovov pomazaný duch v podobe holubice, ho svätý duch viedol do púšte, aby bol pokúšaný diablom. Po 40 dňoch sa Ježiš vrátil do Galiley a práve vtedy sa ujal svojej služby s burcujúcim vyhlásením: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. V akom zmysle sa vtedy priblížilo nebeské kráľovstvo? Po svojom pomazaní sa Ježiš stal Mesiášom — Kristom. A ako potomok Dávida (rodina judského kráľa bola starostlivo zachovaná po tisíc rokov) bol Ježiš aj dedičom trónu Izraela, teda predpokladaným kráľom. 

Keďže sa však Ježiš po svojom vzkriesení znovu narodil ako duchovný syn Boží, jeho právo na trón bolo prenosné do nebies — čím sa z Dávidovho kráľovstva stalo nebeské kráľovstvo a hlavné mesto Jeruzalem, nebeský vrch Sion — čím sa splnil Dávidov prorocký žalm o Kristovi: “Jehova povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.“ Jehova vystrie žezlo tvojej moci zo Sionu a povie: „Podmaňuj uprostred svojich nepriateľov.“ – Žalmy 110:1, 2.

Tí, ktorí poslúchli napomenutie a činili pokánie, sa stali kazateľmi toho istého posolstva. A tak ich Ježiš rozoslal po dvoch a vyhlásil, že sa priblížilo Božie kráľovstvo. Ale všetci títo učeníci, vrátane apoštolov, pracovali v značnej mylnej predstave o samotnej podstate Kráľovstva. Aj keď o ňom Ježiš opakovane hovoril ako o nebeskom kráľovstve, jeho učeníci sa mylne domnievali, že Ježiš založí nejakú pozemskú organizáciu. A oni si predstavovali, že Kráľovstvo sa okamžite prejaví. Až potom, čo bol Ježiš popravený a vzkriesený do neba, mohli pochopiť, že Kráľovstvo nebeské je skutočne nebeské — nie pozemské.

Napriek tomu bolo Ježišovo počiatočné posolstvo o približujúcom sa Kráľovstve platné, pretože tí, ktorí uverili, sa tiež stali pomazanými a boli prijatí do Kristovho zboru, ktorý sa sám osebe má stať Kráľovstvom, ktoré bude vládnuť nad zemou, ako to Ježiš sľúbil. veriaci z Tyatiry, a teda aj všetky zbory: “Tomu, kto zvíťazí a bude až do konca dodržiavať to, čo som prikázal, dám moc nad národmi. Bude ich pásť železnou palicou a budú rozbité ako hlinené nádoby. Takúto moc som dostal od svojho Otca aj ja. A dám mu rannú hviezdu. Nech každý pozorne počúva, čo hovorí duch zborom.‘” – Zjavenie 2:26-29.

Jehovovi svedkovia sú v podobnom postavení, pokiaľ ide o nebeské kráľovstvo. S objavením sa Medzinárodných bádateľov Biblie prišla na scénu nová generácia dedičov Kráľovstva, ktorá v skutočnosti vyzvala k pokániu, ako sa priblížilo Kráľovstvo nebeské. Ale rovnako ako pôvodní apoštoli a učeníci, aj Jehovovi svedkovia sú zaťažení veľkou mylnou predstavou o povahe Kráľovstva. Namiesto predpokladu, že Kráľovstvo sa okamžite prejaví, posolstvo Strážnej veže je, že Kráľovstvo už vládne, že Ježišovi nepriatelia už boli položení pod neho ako podnožka pod nohy. 

Jehovovi svedkovia boli presvedčení, že Strážna veža je skutočným stelesnením Kráľovstva, vďaka čomu je Kráľovstvo nebeské pozemskou organizáciou. A tak ako si apoštoli nedokázali predstaviť, že Ježiš bude usmrtený, ani Jehovovi svedkovia nedokážu pochopiť, že Strážna veža sa mýlila v niečom tak zásadnom, ako je načasovanie a povaha parúzie. Ale, bohužiaľ, je to veľmi nesprávne. Tak ako bolo potrebné opakovaným výčitkám vzkrieseného Krista, aby sa rozptýlilo mylné myslenie apoštolov, tak aj vedenie Jehovových svedkov privedie k rozumu až teror teraz hroziacej globálnej vojny. Potom bude výčitka Boha v proroctve o Joelovi najvhodnejšia:

“Zobuďte sa, opilci, a plačte! Nariekajte, všetci pijani vína, lebo vám od úst zobrali sladké víno. Do mojej krajiny vpadol národ, mocný a početný. Zuby má ako lev, aj čeľuste má ako lev. Zničil môj vinič a z mojich figovníkov nechal iba pahýle, úplne ich obžral a rozmetal, na vetvičkách nezostala ani kôra. Nariekaj ako panna oblečená vo vrecovine, ktorá narieka nad stratou svojho snúbenca.” – Joel 1:5-8.

Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com