Časť 10
Biblia nie je ľahko pochopiteľná. Ježiš často hovoril v podobenstvách, ktoré je potrebné interpretovať (vysvetliť ich význam). To môže byť trochu zložité. Dokonca aj apoštol Peter uznal, že v Pavlových spisoch boli niektoré veci, ktorým bolo ťažké porozumieť, ktoré neučení a nestáli prekrúcali k ich vlastnej skaze. Potom sú tu proroctvá a chronológia.
Iste, Sväté písmo inšpirovala vyššia inteligencia, takže si môžeme byť istí, že všetko musí dávať zmysel, aj keď všetkému nerozumieme. Buďme však aspoň k sebe úprimní; ale ak niekoho výklad alebo vysvetlenie nejakej náboženskej inštitúcie nedáva zmysel a je v rozpore s Písmom a porušuje dokonca aj zdravý rozum, potom si môžeme byť istí, že to nie je pravda.
Napríklad vezmime si Trojicu. Katolícka doktrína tvrdí, že Boh existuje v troch osobách a že žiadna z nich neexistovala pred ani po tých ostatných. To znamená, že aj keď Ježiš oslovoval Boha ako svojho Otca a Boh oslovil Ježiša ako svojho Syna, nemajú otcovský/synovský vzťah, ako ho chápeme my (ľudia). Prečo sa potom oslovujú ako „môj Otec“ a „môj Syn“? Nikto to nevie vysvetliť – aspoň nie rozumným spôsobom. A dôvod, prečo to nikto nevie vysvetliť, je ten, že to nie je pravda. Trojica je lož inšpirovaná démonmi. Bez ohľadu na to, ako šikovne je lož vykonštruovaná, neobstojí pri preskúmaní, pokiaľ dovolíme Božiemu slovu, aby malo posledné slovo.
To isté platí pre chronológiu Strážnej veže. Jednoducho nesedí – žiadna slovná hračka. Je protirečivá a má všetky zjavné znaky démonickej lži. Toto môže niekomu zraniť city. Jehovovi svedkovia tomu môžu odmietnuť veriť, aj keď im budú predložené biblické dôkazy. Strážna veža môže odsúdiť predkladateľa rozumného argumentu ako odpadlíka, ale to lož nezmení na pravdu. Rok 1914 je výmysel postavený na nesprávne použitej chronológii. Je to pravda a bude bolestne zrejmá, keď Kristus príde a všetko sa to zruší.
Samozrejme, existuje biblická chronológia. Boh je Otcom času a presným časomeračom. Napríklad deviata kapitola Daniela používa týždne rokov na predpovedanie presného roku, kedy sa objaví Mesiáš, a dokonca aj dĺžky jeho služby. Ale ako uvidíme, Božie pripustenie Satanovho pôsobenia je založené na umelom výklade biblickej chronológie.
Ako všetci Jehovovi svedkovia vedia, CT Russell poukázal na rok 1914 už v roku 1879. Netvrdil však, že to bude znamenať druhý príchod, pretože Russell učil, že neviditeľná prítomnosť sa už začala v roku 1874. Zakladateľ Strážnej veže skôr tvrdil, že rok 1914 spustí globálnu anarchiu a vyvrcholí Armagedonskou bitkou, ktorá ukončí (starý) svet.
Hoci drvivá väčšina Medzinárodných bádateľov Biblie, ktorí nasledovali predpovede pastora Russella, sa potkla, keď toto všetko išlo bokom a Russell sám nečakane zomrel na Halloween v roku 1916, avšak v priebehu nasledujúcich rokov, až do roku 1930, Strážna veža všetko prepracovala tak, že rok 1914 stanovila ako referenčný dátum pre začiatok parúzie a príchod Božieho kráľovstva k moci.
A hľa! Satan urobil svoju časť práce s každým mocným dielom a lživými znameniami, aby presvedčil kresťanov, že Veľká vojna, ako sa pôvodne nazývala, spolu s hroznou pandémiou Španielskej chrípky v roku 1918 a krátkym prenasledovaním vedenia Strážnej veže, aby sa to chronologicky zhodovalo s očakávaniami naviazanými na rok 1914.
Len pre neoboznámených, Russellova chronológia bola založená na siedmich časoch Nabuchodonozorovho šialenstva. Keďže aj Ježiš hovoril o „časoch pohanov“, tvrdí sa, že „sedem časov“ zodpovedá (tímto) určeným (ustanoveným) „časom“ na to, aby bol Jeruzalem šliapaný národmi. Strážna veža prijala rovnicu, ktorá vypočítava sedem časov tak, že sa rovnajú 2.520 rokom, počítajúc od roku, keď Babylon zničil Jeruzalem.
Iba jeden biblický pisateľ zaznamenal Ježišove slová týkajúce sa časov pohanov alebo „ustanovených časov“, ako to vyjadruje Preklad nového sveta – Lukáš. V kontexte Kristus hovoril o súžení, ktoré malo prísť na mesto Jeruzalem. Najprv sa postaví ohavnosť na svätom mieste. Potom nepriateľ postaví okolo odsúdeného mesta opevnenie zo špicatých kolov. Nakoniec Ježiš povedal: „A budú padať ostrím meča (a padnú pod ostrím meča) a budú odvedení ako zajatci do všetkých národov a Jeruzalem budú šliapať národy, kým sa nenaplnia ustanovené (určené) časy národov (kým sa nenaplní čas určený národom).“ – Lukáš 21:24
Niekoľko dní pred rozpravou na Olivovej hore Ježiš povedal, že chrám bude zbúraný tak, že z neho nezostane kameň na kameni. Učeníci chceli vedieť, kedy ich postihne táto pohroma. A Ježiš ich žiadosti vyhovel. Keď Ježiš povedal, že národy budú šliapať po Jeruzaleme, je jednoducho nepredstaviteľné, že by apoštoli pochopili, že Ježiš tým myslel, že šliapanie sa už začalo a že určené časy na šliapanie začali, keď Babylon zničil Jeruzalem a Šalamúnov chrám. Jeruzalem a chrám boli samozrejme znovu postavené. Apoštoli sa nepýtali na históriu. Chceli vedieť, kedy bude toto znovu postavené mesto a chrám (opäť) zbúrané.
Napriek tomu nie sme preteristi. Ani na chvíľu neveríme, že veľké súženie, o ktorom Ježiš povedal, že malo prísť na celú obývanú zem a ktoré si bude vyžadovať božský zásah, aby sa zabránilo vyhynutiu ľudskej rasy, že sa to odohralo (už) v prvom storočí.
Tak čo sú teda určené (ustanovené) časy, počas ktorých Boh dovolí národom šliapať po Jeruzaleme?
Je to historický fakt, o ktorom nikto nepochybuje: Rimania zničili Jeruzalem v roku 70 n. l. Titov oblúk v Ríme stále stojí ako pamätník naplnenia Kristových slov.
Ak si prečítame hneď nasledujúci rad veršov v Lukášovom evanjeliu, každému poctivému bádateľovi by malo byť zrejmé, že pošliapanie Jeruzalema má moderné naplnenie spojené s Kristovou prítomnosťou. Tu je to, čo Ježiš povedal v kontexte: „A (tiež)* budú znamenia na slnku, mesiaci a hviezdach a národy na zemi budú prežívať úzkosť (ktoré nebudú poznať východisko), lebo pre hukot mora a vlnobitie (a [jeho] burácanie) (jeho rozbúrenie) nebudú vedieť, čo majú robiť. Ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania toho, čo prichádza na obývanú zem, lebo nebeské moci budú otrasené. A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Ale keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vyslobodenie.“
*(Pozn. prekladateľa: “also” v angl. preklade NS)
Všimnite si, prosím, malú príslovku „tiež“ na začiatku citátu. „Tiež“ – znamená, že sa pridávajú tieto udalosti k tomu, že národy šliapu po Jeruzaleme (v tom istom čase). Otázka sa teda v skutočnosti redukuje na: Čo predstavuje Jeruzalem? Ako už bolo uvedené, Jeruzalem je symbolom Kristovho zboru. Dokonca aj Strážna veža uznáva tento jednoduchý fakt – aspoň vtedy, keď sa im to hodí.
Čo sa týka určených (ustanovených ) časov, kedy majú národy pošliapať Kristovu pozemskú organizáciu, kniha Zjavenie poskytuje kľúč k odhaleniu tohoto tajomstva: „A dostal som trstinu podobnú prútu (palici) keď povedal: „Vstaň a zmeraj [svätyňu] Božieho chrámu a oltár a tých, ktorí v nej uctievajú (ktorí sa v nej klaňajú). Ale nádvorie, ktoré je mimo chrámovej [svätyne] vyhoď von (vynechaj) a nemeraj ho , lebo bolo dané národom a budú šliapať nohami sväté mesto (budú šliapať po svätom meste) štyridsaťdva (42) mesiacov A ja spôsobím , aby moji dvaja svedkovia (pošlem svojich dvoch svedkov) prorokovali oblečení vo vrecovine tisícdvestošesťdesiat (1 260) dní.“ Tých [znázorňujú] dva olivovníky a dva svietniky a stoja pred Pánom zeme.“ (Zjavenie 11:1-4)
Aby sa zdôraznila umelosť eschatológie Strážnej veže o roku 1914, Jehovovi svedkovia boli oklamaní aby verili, že sväté mesto bolo pošliapané národmi počas určeného obdobia 42 mesiacov, ktoré začalo v (od) roku 1914.
Po správnej identifikácii svätyne, že súvisí s Kristovým zborom sa v publikácii Zjavenie – jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko, kap. Oživenie dvoch svedkov, podnadpis Šliapanie nádvoria, str. 162, ods. 7 uvádza toto:
Už sme zistili, že vnútorné nádvorie znázorňuje spravodlivé postavenie duchom splodených kresťanov žijúcich na zemi. Ako uvidíme, odkazuje sa tu na doslovných 42 mesiacov, od decembra 1914 do júna 1918, keď všetci, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, boli podrobení prísnej skúške. Budú sa počas týchto vojnových rokov držať spravodlivých Jehovových meradiel? Väčšinou sa ich nedržali. Duchovenstvo kresťanstva ako celok postavilo pred poslušnosť voči božskému zákonu nacionalizmus. Vo vojne, ktorá prebiehala najmä v kresťanstve, duchovenstvo svojimi kázňami na oboch stranách hnalo mladých mužov do zákopov. Milióny ľudí boli pobité. Do roku 1918, keď začal súd od Božieho domu, boli do krviprelievania zapojené už i Spojené štáty americké, a duchovenstvo celého kresťanstva si privodilo krvnú vinu, ktorá ešte stále volá po božskej pomste. Bolo natrvalo a nezvratne odvrhnuté.
Protirečenia, síce znejúce ako inšpirované vyhlásenia pravdy, a dokonca aj vyhlásenia urobené s apoštolskou autoritou môžu znieť autenticky (hodnoverne), ale to je presne to, pred čím nás Pavol varoval, keď povedal, aby sme neverili každému inšpirovanému vyhláseniu alebo dokumentom, ktoré predstierajú, že ich autormi sú apoštoli.
Ak uvažujemje len na základe vyššie uvedeného tvrdenia a opýtame sa: Ak určené (ustanovené) časy, kedy národy mali šliapať po symbolickom Jeruzaleme, skončili v roku 1914, ako je možné, že rok 1914 zároveň znamenal začiatok 42-mesačného obdobia, kedy národy mali (tiež) začať šliapať po svätom meste a svätyni? Ako môže chronológia označovať koniec obdobia pošliapávania a zároveň začiatok ďalšieho určeného (ustanoveného) času pošliapania? Je Božie slovo také spletité? Alebo je podozrivé práve falošné (zdanlivé) zdôvodnenie Strážnej veže?
Jehovovi svedkovia si samozrejme neuvedomujú tento do očí bijúci rozpor. Aj keby niekto poukázal na niečo zjavné, bol by odmietnutý, marginalizovaný alebo dokonca potrestaný za to, že mal tú odvahu (drzosť) spochybňovať „verného a rozvážneho otroka“.
Nemali by sme si však myslieť, že si toto fantastické „vysvetlenie“ vymysleli sami ľudia. Nie, skutočnosť, že Russell bol „inšpirovaný“ k vytvoreniu očakávania zameraného na rok 1914 a keď sa vojna začala, hovorca Strážnej veže oznámil rodine Bethel, že časy pohanov sa skončili, a niekde tam je to niečo, čo sa dá interpretovať ako 42-mesačné obdobie, za predpokladu, že prižmúrime oči a naozaj sa pozorne pozrieme do hmlistej minulosti, a má to všetky znaky mocného diela a klamlivého znamenia Satana, ktoré začína a ukončuje vojnu tak, aby sa to zhodovalo s falošným použitím určených (ustanoveným) časov.
Strážna veža síce správne identifikuje svätyňu a sväté mesto, že sa to týka kresťanstva, ale títo vymýšľači neberú do úvahy, že Ježiš zaradil pošliapanie Jeruzalema do kontextu veľkého súženia.
Čo sa týka chronológie, 42 mesiacov, inak vyjadrených ako čas, časy a pol času, ako aj 1 260 dní, je to obdobie počas, ktorého je národom dovolené šliapať po Božom Kráľovstve od momentu, keď dôjde k zapečateniu (pomazaných). Vtedy silný anjel oznámi, že posvätné tajomstvo je dokončené. Kráľovstvo je šliapané, pretože tí, ktorí sú vyvolení za kráľov s Kristom, budú prenasledovaní a zabíjaní počas vlády posledného kráľa.
Koniec 10. časti.