„Kto je slepý ako ten, ktorý je odmenený, alebo slepý ako služobník Jehovovi?“ – Izaiáš 42:19 –
Predstavte si úžasné privilégium, ktoré mali apoštolovia keď každodenne boli s Ježišom; cestovali s ním; boli s ním pri spoločenských príležitostiach a počúvali ho majstrovsky umlčať farizejov a iných kritikov. Aká by to bola česť pre mňa, keby som mohol položiť Ježišovi akékoľvek otázky, ktoré by som mohol mať na mysli, a on by mi odpovedal! Keď Ježiš dal najinšpiratívnejšiu kázeň, akú kedy dal – kázeň na vrchu – boli tam jeho učeníci. Boli s ním na Galilejskom mori, keď sa Ježiš prebudil zo spánku v malej rybárskej lodi hádzanou búrkou a keď len jedným slovom okamžite upokojil búrlivý vietor a vlny!
Alebo keď Ježišovo samotné slovo spôsobilo, že sa démoni vystrašili, otvoril uši nepočujúcich, dávajúc videnie slepým aôebo dokonca zobudiť mŕtvych z ich spánku (smrti), vtedy apoštolovia boli po jeho boku. Boli očitými svedkami toľkých úžasných vecí, ktoré Kristus povedal a urobil tak, že Ján bol neskôr pohnutý napísať, že predpokladal, že všetky knihy na svete nemôžu obsahovať podrobný popis života a služby a učení Ježiša Krista! Napriek tomu, že Ježiš je osobným učiteľom, moderný čitateľ evanjelických záznamov si nemôže pomôcť, ale musí byť ovplyvnený tým, ako sa občas zdali apoštolovia nechápaví! Aj keď mali tú česť hovoriť priamo s Ježišom, často ich tiež pokáral. Zoberme si napríklad skutočnosť, že Ježiš pri mnohých príležitostiach jasne hovoril s apoštolmi o jeho blížiacej sa smrti a zmŕtvychvstaní, ale z nejakého dôvodu jednoducho nemohli pochopiť to, o čom im hovoril.
V 16. kapitole Matúša sa Ježiš opýtal apoštolov, čo si mysleli o ňom, že kto je. Peter odpovedal pozitívne a povedal, že Ježiš je Syn živého Boha, na čo Ježiš odpovedal, že jeho Otec je zodpovedný za to, že mu to zjavil. Krátko na to však Písmo hovorí: “Odvtedy začal učeníkom vysvetľovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších, hlavných kňazov a znalcov Zákona a že musí byť zabitý a na tretí deň vzkriesený. Peter ho vzal nabok a začal mu dohovárať: ‘Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti určite nestane’.” – Matúš 16:21, 22. Aké ponižujúce muselo byť pre Petra, že v tejto veci bude radiť Ježišovi Kristovi, akoby Ježiš nevedel, o čom hovorí, keď hovoril o svojej hroziacej smrti, najmä preto, že kresťania žijúci asi 2 000 rokov po Kristovi uznávajú, že smrť a zmŕtvychvstanie Ježiš je základným kameňom kresťanskej viery. Preto treba položiť otázku, ako mohli byť apoštolovia voči skutočnej pravde tak slepí. Otázka nie je iba akademickým cvičením. Odpoveď sa najviac týka situácie, v ktorej sa dnes nachádzajú svedkovia Jehovovi!
Apoštoli jednoducho nemohli pochopiť, čo Ježiš učil, keď hovoril tak jasne o svojej smrti a zmŕtvychvstaní, pretože v tom čase ešte nemohli pochopiť Jehovovu vôľu. Zvážte, čo v tejto súvislosti hovorí Lukáš 9: 43-45: “A ľudia žasli nad obdivuhodnou Božou mocou. Keď sa všetci čudovali tomu, čo robil, povedal svojim učeníkom: „Pozorne počúvajte a zapamätajte si tieto slová: Syna človeka zradia a vydajú do rúk ľudí.“ Ale oni nerozumeli tomu, čo hovorí. Význam tých slov bol pred nimi skrytý, a tak ich nepochopili, ale báli sa ho na to spýtať.” – Lukáš 9:43-45. Vzhľadom na toto tvrdenie vyvstávajú dve veľmi dôležité otázky: Po prvé – prečo nemohli apoštolovia rozumieť niečomu, čo sa dnes kresťanom zdá tak elementárne a priame? Po druhé, prečo Boh zjavne skrýval túto životne dôležitú pravdu od apoštolov, keď Ježiš predtým komentoval, že im ich Otec zjavil životnú pravdu, že je Kristus? Aký účel slúžila ich nútenáj nevedomosť?
Hlavným dôvodom, prečo apoštolovia nemohli pochopiť Ježišovo učenie týkajúce sa jeho smrti, je nepochybne to, že mali vopred pripravené myšlienky založené na ich obmedzenej znalosti proroctiev, ktoré sa zaoberali Mesiášom. Predstavovali si, že Ježiš mal doslova sedieť na Dávidovom tróne v Jeruzaleme. Toto nedorozumenie im znemožnilo pochopiť väčšiu duchovnú realitu! A to, že dedič z Dávidovho trónu mal vládnuť z nebeského Jeruzalema a nie z akéhokoľvek doslovného mesta na zemi. Apoštoli vedeli a verili len to, že Ježiš bol dedičom a oprávneným kráľom, Božím Synom – ktorý bol, samozrejme, viac ako len židovský dedič ochotný získať vládu. Ale keďže hebrejské proroctvá predpovedali, že mesiášsky potomok kráľa Dávida bude vládnuť naveky nad všetkými národmi, učeenie o Ježišovej smrti im v tom čase nedávalo zmysel. Takže to boli ich nesprávne omyly a predsudky a nedostatok pochopenia, ktoré im bránili porozumieť, že Ježiš musí zomrieť!
Po Ježišovom vzkriesení sa im však úplne otvorila ich myseľ, ako hovorí Lukáš 24:27: “A začal od Mojžiša a všetkých Prorokov a vysvetľoval im veci, ktoré sa v celom Písme vzťahovali naňho.” Otázkou však zostáva, prečo Jehova nepovažoval za vhodné zdvihnúť závoj ich nevedomosti, ktorý zahalil mysle apoštolov pred Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním? Okrem ich vopred chápaných predstáv musel ďalší dôvod súvisieť s nedostatkom viery apoštolov. Preto ich Ježiš v predchádzajúcom verši pokáral znova a povedal: “Ó nezmyselní a pomaly v srdci uveriť všetkým veciam, ktoré hovorili proroci! Nebolo potrebné, aby Kristus trpel týmito vecami a vstúpil do svojej slávy?“
Matúš 28:17 ukazuje, že niektorí apoštolovia pochybovali, aj keď boli v samotnej prítomnosti svojho vzkrieseného Pána! Malo by slúžiť ako ponižujúca lekcia pre všetkých kresťanov, že Ježiš opísal svojich najbližších učeníkov – samotné základné kamene jeho zhromaždenia – ako ‘nezmyselných a pomalých v srdci, aby verili všetkým veciam, ktoré hovorili proroci’. Ďalším dôvodom, prečo apoštoli museli nechať vyskúšať svoju vieru, je to, že Satan žiadal, aby sa vykonali také skúšky tých, ktorých si Jehova vyvolil, aby vládli vesmíru s Kristom. Preto Ježiš vysvetlil Petrovi v noci, že bude zradený a zatknutý, lebo Satan zvlášť požadoval, aby jeho učeníci bolo ‘preosiatí ako pšenica’. Ježiš však upokojil Petra, že prosil Jehovu Boha v ich mene, aby ich viera nemohla byť zlomená!
Peter teda mohol hovoriť zo skúsenosti, keď neskôr písal o kresťanochaj keď: “…teraz musíte chvíľu znášať rôzne skúšky. Tie prichádzajú preto, aby vám vaša vyskúšaná viera slúžila na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.” – 1. Petra 1:6, 7. Satanova požiadavka sa zdá byť hlavným dôvodom, prečo Jehova skrýval realitu Kristovej smrti pred inak osvietenými apoštolmi. A aký to bol test! Keď čelil obvineniu, že bol spájaný s Ježišom, Peter trikrát poprel, že ho pozná!
Bezpochyby so založením kresťanstva sa kvalita kresťanskej viery a hĺbka oddanosti Bohu stala ťažiskom Diablovho obvinenia. Predtým, ako sa univerzálny problém definitívne vyrieši, musí každý Boží služobník čeliť nejakému súdnemu procesu, ktorý môže prekonať iba viera. Boh s potešením umožňuje svojim sluhom, aby dokázali svoju vieru pod skúškou, aby umlčali žalobcu. Teraz je potrebné zvážiť túto otázku: Ak Jehova uznal za vhodné dovoliť tak prísne skúšky viery, aby postihli pôvodných Kristových nasledovníkov, prečo by mal niekto predpokladať, že kresťania žijúci v búrlivom čase Kristovho druhého návratu budú nejako oslobodení od takých skúšiek?
Zakryl vaše hlavy, vizionári
Tak ako boli pred apoštolmi skryté určité životne dôležité pravdy, proroctvá odhaľujú, že slúži aj Božiemu účelu, aby umožnil podobnej ‘operácii omylu’ dokončiť svoju prácu so skutočnými kresťanmi počas parousie Krista! V tejto súvislosti určil Jehova, že jeho ľud bude ohromený ako pri omamnej látke, aby bol slepý voči samotnému prepracovaniu svojho veľkého zámeru v súvislosti s nimi. Izaiáš 29: 9-10 znie: “Buďte zhrození a udivení, zatvorte oči, buďte slepí. Opili sa, ale nie vínom, tackajú sa, ale nie od alkoholu. Veď Jehova na vás zoslal ducha hlbokého spánku a zatvoril vaše oči – vašich prorokov, zahalil vaše hlavy – vašich vidiacich.”
Aj keď sú omámení svojimi vlastnými znalosťami a domnelým pochopením Biblie ako Boží hovorcovia, z pohľadu Jehovovho sú poprední muži Ariela rovnako nerozumní ako opilci. A treba poznamenať, že v Písme sa neuvádza, že Boh zatvára oči tým, ktorí sa iba myslia, že sú jeho proroci a vizionári. Nehovorí tiež, že sú to nevyhnutne falošní proroci a bezcenní vizionári, hoci inde sú v proroctve opísaní ako takí. Nakoniec však apoštolovia slúžili ako hovorcovia a proroci, keď ich Ježiš prvýkrát poveril oznámením, že sa priblížilo Božie kráľovstvo; Jehova však s potešením dočasne skrýval pred nimi životnú pravdu o Ježišovej obetnej smrti!
Preto rozumne Boh tiež uznáva ‘prorokov a vizionárov’ Izaiášovho proroctva ako svojich sluhov; ale podľa vzoru, ktorý bol ustanovený v súvislosti s apoštolmi a učeníkmi pred letnicami, Jehova tiež zatajil význam zaznamenaných prorockých vízií od svojich inak osvietených sluhov, až kým nebude potešený odhaliť pravdu tým, ktorí majú vieru! Kontext proroctva v 29. kapitole Izaiáša súvisí s Jehovom, ktorý sťažuje veci jeho sluhovi Arielovi; čo mu umožnilo trúchliť, až kým ho nakoniec nevykúpil z nešťastia. Dôvod, prečo Boh takýto rozsudok umožňuje, je uvedený v 13. verši, ktorý znie: “Jehova hovorí: ‘Tento ľud sa ku mne približuje svojimi ústami a ctí ma svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko. Ich bázeň predo mnou vychádza iba z ľudských príkazov, ktorým sú vyučovaní’.”
Iba Boh môže čítať tajomstvá ľudského srdca a iba on je schopný určiť, či sú naše srdcia voči nemu úplné. Nezáleží na tom, ako sa môžeme súdiť sami; dôležitý je Boží súd. Preto Pavol v 1. liste Korintským 4: 4 povedal : “Nie som si vedomý, že by som urobil niečo zlé, ale to ešte nedokazuje, že som nevinný. Jehova je ten, kto ma posudzuje.” Ako príklad Jehovovho prenikavého predvídania a nahliadnutia Ježiš citoval proroctvo Izaiáša a aplikoval ho na Židov, keď povedal: “Vy pokrytci, Izaiáš o vás prorokoval, keď povedal: ‘Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené’.”
Židia porušili Boží zákon tým, že ho zmenili na obyčajnú ľudskú tradíciu. Ide však o to, že Židia boli v tom čase Božím ľudom – boli to jeho služobníci. Kontext však naznačuje, že proroctvo sa týka predovšetkým duchovného Izraela, pretože Ježiš uplatňoval tento princíp iba na Židov svojej doby. V skutočnosti sa rozsudok dnes najviac hodí na svedkov Jehovových. Ako to? Kto iný oslavuje Jehovu svojimi ústami? Duchovní a farníci kresťanstva význam mena Jehova určite nepochopili. Sú ďaleko od toho! Odmietajú dokonca uznať, že Jehova je Boh. Prekladatelia Biblie dokonca zašli tak ďaleko, že vyhodili posvätné meno Božie z ich verzií Biblie – nahrádzali jedinečné Božie osobné meno všeobecnými pojmami ako Pán a Boh. Zneuctili Jehovu svojou nezmyselnou Trojicou a inými detskými náboženskými doktrínami a praktikami. Na druhej strane však Jehovovi svedkovia oslavujú Jehovu ‘svojimi perami’ zvestovaním o Bohu v organizovanej verejnej službe a v rámci zhromaždení. Nech už je to akokoľvek, z Božieho vznešeného hľadiska evidentne jasné, že jeho strach zamenili na dodržiavanie jednoduchých ľudských prikázaní. Kto môže poprieť, že Jehovovi svedkovia kladú veľký dôraz na dôsledné dodržiavanie organizačných postupov a politík vychádzajúcich z Strážnej Veže?
Strážna Veža je nepochybne skutočným srdcom a dušou viery Svedkov Jehovových. Rovnako nepopierateľné je, že Svedkovia Jehovovi sú viac agentmi a zástupcami Spoločnosti Strážna Veža a ešte menej skutočnými služobníkmi Jehovovými. Svedkovia Jehovovi nie sú poučení iba o tom, čo povedať v službe, ale aj o tom, ako to povedať. Betel určuje prakticky každý aspekt viery v takom rozsahu, že nie je vôbec nezvyčajné počuť, že Jehovovi svedkovia citujú autoritu ‘Spoločnosti’, na rozdiel od autority Biblie alebo samotného Jehovu Boha. Spoločnosť bez náznaku irónie dokonca prikázala Jehovovým svedkom, aby nehovorili: ‘Spoločnosť hovorí …“’ Niet divu, že verejnoť a bývalí Jehovovi svedkovia vidia Jehovových svedkov ako obete kultu vymývania mozgov.
Je pravda, že Pavol radil kresťanom, aby boli poslušní tým, ktorí sa medzi nimi ujímajú vedenia; apoštol si však bol vedomý prevládajúcej tendencie kresťanov stať sa iba stúpencami ľudí. Niektorí Korinťania sa dokonca vyhlásili za patriacich k Pavlovi, iní k Petrovi a Apollovi. Sú dnes kresťania menej ochotní nasledovať mužov alebo Organizáciu? Je zrejmé, že odpoveď znie nie! Vzhľadom na všadeprítomnú úlohu, ktorú organizácia zohráva v živote svedkov Jehovových, je otázkou, či sú svedkovia Jehovovi skutočne oddaní Jehovovi Bohu a či skutočne sledujú Kristove kroky, alebo či sú iba stúpenci mužov. Aký má byť koniec pre tých, ktorí iba ctia Jehovu svojimi perami, ale ktorých srdcia sú od neho vzdialené? To je presne to, čo sa týka zvyšku 29. kapitoly Izaiáša. V 14. verši sa uvádza, že: “Preto s týmto ľudom urobím znovu niečo prekvapivé, jednu prekvapivú vec za druhou. Múdrosť jeho múdrych sa rozplynie a rozumnosť jeho rozumných zmizne.“
Ak sa rozsudok Izaiášov vzťahuje na kresťanstvo, ako je možné, že Boh ‘koná s týmto ľudom znovu úžasne’? Malo by sa považovať za dobré, ak Boh koná voči niekomu ‘úžasným spôsobom’. Keďže celý kontext Izaiáša ukazuje, ako Jehova spôsobí obnovenie srdca pre svoj ľud, treba dospieť k záveru, že ‘ich diskrétni muži’ sú tí, ktorých múdrosť ‘musí zahynúť’! Tvárou v tvár Božiemu súdu, nie sú nič iné ako verná a diskrétna trieda otrokov. To je zrejmé z veršov 15-16, ktoré hovoria: “Beda tým, ktorí sa za každú cenu snažia utajiť svoje plány* pred Jehovom! Svoje skutky konajú pod rúškom tmy a hovoria: „Kto nás vidí? Kto o nás vie?“ Ako len všetko prekrúcate! Či je hrnčiar to isté čo hlina? Môže výrobok povedať o svojom výrobcovi: „Neurobil ma“? Môže výtvor povedať o svojom tvorcovi: „Ničomu nerozumie“?
Jehova Boh je Veľký Hrnčiar, múdry Tvorca a Tvorca Izraela pre svoju slávu. Je čírym zvrátením každého slabého stvorenia animovaného z obyčajného bahna, aby spochybnilo, prečo by bolo vhodné, aby Boží zámer priniesol ťažkosti a zmätok do jeho vlastnej milovanej duchovnej organizácie! Je dôležité, aby apoštol Pavol citoval ilustráciu hrnčiara a hliny a použil ju na kresťanov v prvom storočí, ktorí by mohli hlúpo spochybňovať spôsob, akým Boh zaobchádza so svojím ľudom, aby dosiahol svoj účel. Logicky teda ‘tí, ktorí veľmi hlboko zakrývajú radu pred samotným Jehovom’, môžu byť iba tí, ktorí sú v prvom rade schopní dať Jehovovu radu. Zdá sa teda, že vopred zaznamenané pokarhanie Jehovovo smeruje k tým, ktorí v modernej dobe išli do veľkej miery, aby podporovali fiktívnu doktrínu, že sa Kristus vrátil v roku 1914 a že už veci ustanovil správne v dome Božom.
Napriek kolektívnej múdrosti a vedomostiam Spoločnosti Vtrážna Veža, pokiaľ ide o pochopenie rozsudkov Jehovových obsiahnutých v proroctve, môžu byť diskrétni muži a organizační viditelia tejto spoločnosti negramotní. Ich interpretačná negramotnosť a slepota nie je väčšia ako to, čo je obsiahnuté vo vlastnom komentári Strážnej Veže o Izaiášovi. Aj keď Betel nikdy nepriznal, že je slepý alebo nevedomý, je zrejmé, že nasledujúca časť proroctva sa im najviac hodí: “Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú niekomu, kto vie čítať, a povedia: „Prečítaj nám to, prosím,“ on odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“ A keď ju dajú niekomu, kto nevie čítať, a povedia: „Prečítaj nám to, prosím,“ on odpovie: „Neviem čítať.“ – Izaiáš 29:11.
Presne tak, ako ich prepadli predpoklady apoštolov, ‘tak aj súdržnosť Strážnej veže, že Kristus začal vládnuť svetu v roku 1914, prakticky zaručuje, že Jehovovi svedkovia budú konfrontovaní s ťažkou skúškou viery, keď Kristus skutočne príde. A práve v tomto kritickom momente proroctvá naznačujú, že pozemský hovorca Jehovu Boha bude umlčaný. Izaiáš 29: 4 predpovedá: “Budeš pokorený, budeš hovoriť zo zeme a tvoja reč bude tlmená prachom. Tvoj hlas bude znieť zo zeme ako hlas špiritistického média a tvoje slová ako šepot z prachu.”
Jehova krypticky popisuje svojho organizačného služobníka Ariela ako zoslabeného, takže jeho hlas bude mať strašidelný charakter – akoby vychádzal z prachu slabým šepotom spoza hrobu. Týmto obrazom Boh predpovedá, že kedysi silný hlas jeho kresťanského sluhu bude počas súdu stlmený. Keďže svedkovia Jehovovi začali akceptovať, že Strážna Veža je pozemským hovorcom organizácie Jehovu Boha, Arielovo čviríkanie z prachu znamená, že Kristov verný a diskrétny otrok bude bez reči, akoby trpel afáziou (stratou reči).
Až potom Boh otvorí oči slepých a odopne uši duchovne nepočujúcich. Nie prostredníctvom žiadneho pozemského pôsobenia, ale priamo prostredníctvom Krista Ježiša, ako bolo predpovedané v Izaiášovi 29:18: “V ten deň budú hluchí počuť slová knihy a oči slepých, oslobodené od temnoty a tmy, uvidia.” Ak majú pokorní ‘zväčšiť svoju radosť v samotnom Jehovovi’, nevyhnutne to znamená, že pokorní sa radovali v Jehovovi skôr, ako mali otvorené oči a uši – len nie v plnom rozsahu!
29. kapitola Izaiáša uzatvára s Jehovovým splnením svojho účelu v súvislosti s jeho erudujúcimi ľuďmi tým, že ich osobne poučil – ukončil ich výcvik. A rovnako ako apoštolom konečne nechal zaslepené oči po Kristovom zmŕtvychvstaní otvoriť, rovnakým spôsobom je ‘Jacob’ upokojený, že jeho deti, ostatné ovce, konečne spoznajú Boha a úplne pochopia pravdu: “Keď uvidí vo svojom strede svoje deti, dielo mojich rúk, budú posväcovať moje meno. Budú posväcovať Jakobovho Svätého, k Bohu Izraela budú mať posvätnú úctu. Tí, ktorí sa mýlia, získajú porozumenie, a tí, ktorí sa sťažujú, prijmú poučenie.“ – Izaiáš 29:23, 24.
Spravila ich moja vlastná modla
48. kapitola Izaiáša podobne vysvetľuje, že Jehova skrýval pred ľudom značnú časť biblickej pravdy a udržal ju v rezerve až do budúceho zjavenia. Izaiáš 48: 6-7 hovorí z budúceho času, akoby z časovej kapsuly a hovoril: “Všetko si to videl a počul. Nebudeš to oznamovať? Odteraz ti budem hovoriť nové veci, prísne strážené tajomstvá, o ktorých si nevedel. Stvoril som ich len teraz, nie dávno. Predtým si o nich nepočul, aby si nemohol povedať: ‚Už o tom viem’.”
Aký účel slúži Jehovovi, keď skrýva veci pred svojimi služobníkmi? Piaty verš vysvetľuje, že je v poriadku, “aby si nemohol povedať: ‚Urobila to moja modla, moja drevená a kovová modla to prikázala.‘” Jehova zadržal svetlo od svojho ľudu, lebo diskreditačna modla Strážnej Veže je zrejmá z 11. verša, ktorý ďalej hovorí: “Kvôli sebe, kvôli sebe budem konať, veď ako by som mohol dopustiť, aby som bol znesvätený? Nikomu inému nedám svoju slávu.” Pretože Strážna Veža neprávom berie uznanie za odhalenie všetkej pravdy, Boh považoval za spôsobilé zadržať dôležité odhalenia, aby zdiskreditoval vševediace a vševidúce modly. Počas tiesne a utrpenia sa potom Jehova stane kráľom tým, že odkúpi svojich ponížených sluhov a odkryje veci, ktoré n’m boli uložené priamo v rezerve. A teraz za otázky položené v názve a titulku tejto kapitoly, prevzaté od Izaiáša 42:19, ktoré znie: “Kto je slepý, ak nie môj služobník, a kto je taký hluchý ako posol, ktorého posielam? Kto je taký slepý ako ten, ktorého som odmenil, taký slepý ako Jehovov služobník?” Aká je odpoveď?
Komu Boh hovorí v 20. verši, ktorý hovorí: “Vidíš mnohé veci, ale nevšímaš si ich. Počuješ, ale nepočúvaš.” Svedkovia Jehovovi určite svedčia o tom, že mali privilégium ‘vidieť veľa vecí’ – z Božieho Slova majú často veľa hlbokých a skrytých vecí. A Svedkovia Jehovovi sa môžu pochváliť aj tým, že sú ‘v pravde’ a že majú otvorené uši, aby počuli pravdu. Ale rovnako ako Boh drží veci v rezerve, aby sa jeho ľud nemusel chváliť tým, že im ich modla už odhalila, verš, ktorý predchádza Božiu sériu otázok v Izaiášovi 42: 18-20, tiež ukazuje, že základný dôvod slepoty jeho sluhov je preto, že sú modlármi. 17. verš znie: “Tí, čo dôverujú modlám, tí, čo hovoria sochám: „Vy ste naši bohovia,“ ustúpia a budú veľmi zahanbení.”
Božím cieľom je spôsobiť, aby sa jeho ľud ‘odvrátil’ od svojej organizačnej modloslužby, aby uctieval a dôveroval Jehovovi Bohu výlučne! Pokiaľ ide o odpoveď na pátracie rétorické otázky, Boh kladie otázku, kto je slepý ako služobník Jehovov? Keď sa samotný Jehova stane kráľom, jediná odpoveď, ktorú môže pokorný služobník ponúknuť Bohu ako odpoveď, je: “Nikto, Otče. Nikto nie je taký hluchý ako tvoji poslovia. Nikto nie je taký slepý ako tvoj sluha. Nikto nie je taký slepý ako Svedkovia Jehovovi!“