5 – Prítomnosť

“A Ježiš sa pred nimi premenil. Jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol oslnivo biely.” – Matúš 17:2.

Pretože určené časy národov sa jednoznačne netýkajú pôvodného zničenia Jeruzaléma Babylónom, v sedemnásobnom chronologickom vzorci Strážnej Veže, ktorý je ukotvený k 607 pred nl, jednoducho neexistuje dôkaz. Taktiež nie je preukázateľne pravda, že sa už uskutočnila žatva pšenice kráľovstva a spaľovanie burín, alebo že súdny proces duchovného domu Božieho sa uskutočnil v roku 1918.

Nejde o tvrdošijnú nedôveru alebo zosmiešňovanie reality Kristovej prítomnosti ľudí zbavených pravdy. Odmietnutie nepravdy nie je činom odpadnutia! Nikto by nemal akceptovať doktrínu spoločnosti o roku 1914 založenú iba na prezieravosti ‘verného otroka’ v iných doktrinálnych veciach, ktoré sú nesporné. Určenie, či je nejaká doktrína pravdivá alebo nepravdivá, je jednoducho vecou čestného odôvodnenia Písma – ako občas napomenula Strážna Veža – a vyskúšať to, čo sa predkladá ako inšpirované výrazy. V tomto prípade to vedie k nevyhnutnému záveru, že vyhlásenie prítomnosti Strážnej Veže z roku 1914 je nepravdivé.

Vzhľadom na také masívne prepočty a slepé naliehanie zo strany vodcovstva Jehovových svedkov na tom, aby si tak dlho zachovali takú závažnú chybu, je potrebné nielenže zamietnuť časový rámec Prítomnosti z roku 1914, ale musí sa prehodnotiť aj samotná povaha neviditeľného príchodu – alebo ako to C.T. Russell stručne definoval ako ‘predmet a spôsob návratu nášho Pána’! K veci: dôrazne sa tu hovorí, že nikde v Písme nie je výslovne ani výslovne uvedené, že ‘spôsob návratu nášho Pána’ bude pre ľudské oči výlučne neviditeľný. Je to nespochybniteľná náboženská dogma, ktorá už príliš dlho prešla medzi pravými biblickými pravdami medzi svedkami Jehovovými!

Prípad bude uvedený v tejto kapitole pre viditeľný prejav-príchod Ježiša Krista. Koniec koncov, Ježiš bol vždy neviditeľne prítomný so svojimi stúpencami, ako to vyplýva z tvrdenia: ‘Pozrite! Som s vami celé dni až do ukončenia systému vecí’. Prítomnosť preto musí byť niečo oveľa dôležitejšie akože Kristus bol iba v duchu so svojimi stúpencami, ako vždy od svojho odchodu, čo v podstate predstavuje celú neviditeľnú doktrínu Strážnej Veže. Sväté tajomstvo, ktoré musí nakoniec vyjsť najavo, je to, že Ježiš sa viditeľne zjaví vyvoleným na zemi počas skutočného dňa nášho Pána. Preto prítomnosť musí skutočne vyvrcholiť iba slávnym prejavom Ježiša Krista pred synmi kráľovstva. Samotná šanca na takéto stretnutie by určite mala vzbudiť všetkých s nebeskou nádejou. Aký je však biblický základ tohto výrazného tvrdenia?

Prítomnosť, zjavenie a apokalypsa

V spojení s Ježišovým druhým príchodom sa používajú tri rôzne grécke slová. Ako je známe, ‘parousia’ znamená ‘prítomnosť’ a ako taká sa stále uvádza v preklade nového sveta. Parousia sa v gréckych písmach objavuje 13-krát mimo evanjelia v súvislosti s Kristom (Parousia sa tiež používa bežným spôsobom, ako je napríklad Pavlova parousia medzi bratmi). Ďalšie súvisiace grécke slovo je ‘epiphaneia’, odkiaľ pochádza anglické slovo ‘epiphany’ . Epiphaneia sa vyskytuje osemkrát v spojení s Kristom a používa sa nielen vo vzťahu k času, keď sa Ježiš viditeľne zjavil na Zemi ako človek, ako aj jeho zhmotnenie po vzkriesení, ale častejšie sa používa s ohľadom na jeho prítomnosť-parousiu v budúcnosti! Epiphaneia doslovne znamená ‘zdanie, zjav’ a, ako je zrejmé, Ježiš sa viditeľne zjavil svojim učeníkom v prvom storočí rôznymi spôsobmi. Epifaneia však nesie aj konotáciu ‘jasu’, odvodenú z gréckeho slovesa ‘epiphanio’, čo znamená ‘žiariť’ – presviedčanie slávneho, brilantného vzhľadu, dokonca aj prudkého zjavenia pre pozorovateľa zdania alevo zjavu.

Epiphaneia sa v preklade Nového sveta dôsledne prekladá ako ‘zjav’. Napríklad, v 2. Tesaloničanom 2: 8 Pavol písal o ‘epiphaneia [jeho] parousia’ alebo ‘o prejave jeho prítomnosti’ – vo verzii kráľa Jakuba sa v anglickom preklade prekladal ako ‘jas jeho príchodu’. Ďalší súvisiaci grécky výraz je ‘apokalypsa’, ktorý sa prepisuje ako ‘apokalypsa’ – znamená odkrytie, odhalenie alebo odhalenie niečoho predtým skrytého. Môže to tiež znamenať doslovný prejav alebo viditeľný vzhľad. Preklad nového sveta prekladá apokalypsu ako ‘zjavenie’. Apokalypsa sa vyskytuje v kresťanských gréckych písmach 18-krát, ale nie vždy vo vzťahu k zjaveniu Ježiša Krista. Existujú tiež odvodenia apokalypsy, ako napríklad ‘apokaluptetai’, ktorá je preložená do angličtiny ako ‘odhalený’; a tiež ‘apokaluyín’ – preložený ako ‘odhaľujúci’. Keď sa Jehovovi svedkovia domnievajú, že Ježišova parousia sa už začala, s týmito výrazmi lepšie zameranými, čo v súčasnosti učí Strážna Veža, pokiaľ ide o manifestáciu a zjavenie Ježiša Krista? Prekvapivo, vzácne málo.

Hoci v literatúre Strážnej Veže existujú desiatky odkazov a vysvetlení gréckeho slova ‘parousia’, v poslednom polstoročí sa vyskytlo iba niekoľko prípadov, keď spoločnosť dokonca spomenula súvisiaci grécky výraz epiphaneia. Ani prejavu, ani zjaveniu Ježiša Krista sa neprikladá osobitný význam, pretože sa predpokladá, že zjavenie a deň Ježiša Krista začali už v roku 1914. Strážna Veža nesprávnym použitím, opomenutím, nedostatočnou jasnosťou alebo jednoducho nezdôraznením významu epifaneie a apokalypsy vylúčila to, čo je jasne uvedené v Biblii, ako slávny vzhľad a zjavenie Krista do neuskutočnenia udalosti. — Iba názor spoločnosti o fantázijnej prítomnosti Krista! Nevyhnutnou otázkou však je, kedy je vo vzťahu k parousii epifaneia a apokalypsa? Existuje podstatný rozdiel medzi prítomnosťou, prejavom a zjavením Kristovým? Ako je tomu často v prípade Strážnej Veže, v skutočnosti majú dva protichodné názory. Napríklad nasledujúce vyhlásenie sa objavilo v 15. februári 1955, v časopise Strážna Veža, ktorý vyhlasuje, že epifaneia sa uskutočnila už v roku 1918:

“Kristus potom, čo zvrhol svojich nepriateľov z neba, obrátil svoju pozornosť na svojich nasledovníkov na zemi, tých, ktorí spia v smrti, aj tých, ktorí žijú, aby pokračoval vo svojej epifánii alebo ‘manifestácii’. Fyzické fakty naznačujú, že rovnako ako Kristus prišiel do židovského chrámu tri a pol roka po tom, čo prišiel ako Mesiáš, tak v roku 1918, tri a pol roka po začiatku jeho prítomnosti, prišiel do svojho duchovného chrámu, aby súdil a odmeňoval.” Strážna Veža samozrejme nemôže predložiť žiadne ‘fyzické fakty’ na podporu tvrdenia, že sa Kristus zjavil v roku 1918. Je nepochybné, že preto spoločnosť ticho odišla z tohto neudržateľného a absurdného postavenia (bez toho, aby sa zriekli svojho chybného názoru o roku 1914), takže teraz učia, že k manifestácii dôjde, keď Ježiš zničí kresťanstvo; opäť, bez toho, aby sa akýmkoľvek osobitným spôsobom pripisoval význam epifaneii! Spoločnosť v podstate učí, že parousia postupuje cez tri vágne štádiá, počnúc neviditeľnou prítomnosťou a nejasným zjavením a končiac neviditeľným a neurčitým prejavom.

Otázka, ktorú by mali zvážiť Jehovovi svedkovia, by však mala znieť takto: Je rozumné, aby pokračujúca neviditeľná prítomnosť mala vyvrcholiť neviditeľným prejavom alebo neviditeľným odhalením toho, čo sa skrýva? Odpoveď by mala byť zrejmá každému, kto je ochotný čestne odôvodniť predložené skutočnosti. V skutočnosti neviditeľná doktrína o prítomnosti/manifestácii/zjavení poskytla záclonu pre páchateľov, ktorí robia svoje kúzlo pre dôverných kresťanov! Ďalšou dôležitou otázkou, ktorú je potrebné zvážiť, je, aké dôvody existujú na rozdelenie ‘dňa Pána’ na tri fázy? Hovorí Písmo o parousii, epiphaneii a apokalypse ako o troch rôznych fázach? Ak áno, rozvíja sa parousia po celé desaťročia alebo dokonca storočia, než vyvrcholí epifaneiou? Nemalo by byť také ťažké určiť odpovede. Nasleduje výber relevantných veršov (v žiadnom konkrétnom poradí) týkajúcich sa prítomnosti, prejavu a zjavenia Krista, ako sa objavujú v inšpirovaných listoch.

• “Veď čo je našou nádejou alebo radosťou, alebo korunou, na ktorú budeme hrdí pred naším Pánom Ježišom počas jeho prítomnosti? Či nie vy?” – 1. Tesaloničanom 2:19.

• “Naopak, radujte sa, pretože ste vytrvalí v Kristovom utrpení, aby ste sa mohli radovať a byť nadšení aj počas zjavenia jeho slávy.“ – 1. Peter 4:13.

• “Nech vás Pán naviac navyšuje, áno, prinútite vás, aby ste sa oplývali láskou k sebe navzájom a ku všetkým, tak ako to robíme aj vám; až do konca, aby upevnil vaše srdcia, svätosti bez svätosti pred Bohom a Otcom za prítomnosti nášho Pána Ježiša so všetkými jeho svätými. “- 1 Tesalonickým 3: 12-13.

• “Dávam vám rozkazy, aby ste zachovávali prikázanie bez poškvrny a zrozumiteľným spôsobom až do prejavu nášho Pána Ježiša Krista. Tento prejav šťastného a jediného potenciálneho človeka sa prejaví vo vlastných časoch … “- 1 Timoteovi 6: 13-15.

• “V tejto skutočnosti sa veľmi tešíte, hoci na chvíľu, ak to musí byť, ste boli zarmútení rôznymi pokusmi, aby testovaná kvalita vašej viery bola oveľa väčšia ako zlato, ktoré pomynie napriek jej suške ohňom, možno nájsť dôvod na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. “- 1. Peter 1: 6-8.

• “Aby ste vôbec nepostrádali žiadny dar, zatiaľ čo dychtivo čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista. Nakoniec vás pevne uzdraví, aby ste neboli v deň nášho Pána Ježiša Krista otvorene obvinení. “- 1. Korinťanom 1: 7-8.

• “Cvičte sa preto trpezlivo až do prítomnosti Pánovej. Pozrite sa! Farmár stále čaká na vzácne ovocie zeme s trpezlivosťou, kým nedostane skorý dážď a neskorý dážď. Aj vy trpezlivosť trpíte; upokojte svoje srdcia, pretože sa Pánova prítomnosť priblížila. “- Jakub 5: 7-8.

• “Takže teraz, malé deti, zostaňme s ním v jednote, aby keď sa zjaví, budeme mať neúprosnú reč a nebudeme sa za neho hanbiť pri jeho prítomnosti.” – 1 Ján 2:28.

• “Slávnostne vám prikazujem pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý je určený na to, aby súdil žijúcich a mŕtvych, a jeho prejavom a jeho kráľovstvom …“ – 2. Timoteovi 4: 1.

• “Pretože rovnako ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci živí. Ale každý vo svojej vlastnej hodnosti: Kristus prvorodenec, potom tí, ktorí patria ku Kristovi počas jeho prítomnosti. “- 1. Korinťanom 15: 22-23.

• “Pre vás, ktorí trpíte súžením, zmierte sa spolu s nami pri zjavení Pána Ježiša z neba so svojimi mocnými anjelmi v žeravom ohni, pretože prináša pomstu tým, ktorí nepoznajú Boha…“ – 2 Tesalonickým 1: 7-8.
• “Inštruuje nás, aby sme odmietli bezbožnosť a svetské túžby a aby sme žili so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou uprostred tohto súčasného systému vecí, zatiaľ čo čakáme na šťastnú nádej a slávnu manifestáciu veľkého Boha a Spasiteľa nás, Krista. Ježiš … “- Titus 2: 12-13.

• “Preto si dajte pozor na činnosť, úplne zmeňte svoje zmysly; zamerajte svoju nádej na nezaslúženú láskavosť, ktorá sa vám má priniesť pri zjavení Ježiša Krista. “- 1 Peter 1: 13-14.

————————————————————————-

Zdôvodnenie z Písma, hoci sa v niektorých prípadoch javí ako jemné rozlíšenie, je tiež ľahšie zrejmé, že Ježišova prítomnosť, prejav a zjavenie sú inak takmer vzájomne zameniteľnými pojmami. Je to zrejmé z dôvodu, že zamýšľaný význam spisov Petra, Pavla, Jakuba a Jána by sa podstatne nezmenil, ak by sa transponovali slová parousia, epiphaneia a apokalypsis a ich zodpovedajúce anglické náprotivky. Napríklad v 1. Petra 1: 13-14 sa kresťania vyzývajú, aby boli verní a aktívni až do ‘zjavenia Ježiša Krista’. Pavol však povzbudzoval Titusa, aby verne čakal na ‘slávnu manifestáciu’ Jehovu a jeho Krista. Jakub však povzbudzuje bratov, aby trpezlivo čakali na parousiu ako konečný cieľ, ako to urobil aj Pavol v 1. Tesaloničanom 3: 12-13. A v 1 Jána 2:28 pradávny apoštol povzbudzuje Božie deti zostať v jednote s Ježišom, až kým nebude ‘zjavený’, aby ‘neboli zahanbení pri jeho prítomnosti’, pričom vôbec nerozlišuje medzi jeho zjavením a prítomnosťou.

Vo všetkých citovaných prípadoch sa ako konečný cieľ uvádza parousia, epiphaneia a apokalypsa – koniec cesty, pokiaľ ide o kresťanský pobyt v reakcii na nebeské povolanie. Keby však parousia začala, povedzme, storočie pred epiphaneiou alebo apokalypsou, potom by parousia bola sotva koniec našej nádeje, ako je to znázornené v kresťanských gréckych písmach. Inak povedané, ak je nádej kresťanov iba ‘do prítomnosti Pána’, ako napísal Jakub, prečo je to tak, že Svedkovia Jehovovi trpezlivo čakali dlho potom, čo sa predpokladala prítomnosť Krista; Medzitým prišli a odišli celé generácie a stále sa nevidí Kristovo zjavenie ani jeho prítomnosť za celú túto dobu?

Do dňa Ježiša Krista

V súvislosti s týmito vecami ďalej – v liste Filipov 1: 6 Pavol spomínal ‘deň Ježiša Krista’ v súvislosti s dokončením diela, ktoré sa začalo v prvom storočí. V kontexte apoštol napísal: “Pretože som presvedčený o tejto veci, že ten, kto vo vás začal dobrú prácu, ju dokončí až do dňa Ježiša Krista.” Kresťania z prvého storočia vo Filipi, ktorým Pavol adresoval svoj list, samozrejme nebudú na zemi počas dňa Ježiša Krista nažive. ‘Dobrá práca’, ktorú začal Ježiš a ktorú vykonali apoštolovia a pôvodní učeníci a ktorá pokračovala v priebehu storočí až do súčasnosti, bude pokračovať iba ‘až do dňa Ježiša Krista’. To naznačuje, že Ježišov deň je dokončením práce na budovanie a rozvoji celosvetového zhromaždenia svätých. Vzhľadom na vyššie uvedené by malo byť zrejmé, že kresťanská evanjelizácia a povolanie a výber synov kráľovstva nebudú charakterizovať deň Ježiša Krista; Deň Pánov je skôr úplným vykonaním a následným ukončením tohto diela! Za týchto okolností, hoci apoštolské spisy priamo nesúvisia s parousiou a dňom Ježiša Krista, ako je naznačené v predchádzajúcich citovaných veršoch v súvislosti s Kristovou prítomnosťou, je parousia tiež vykreslená ako úplné vyvrcholenie kresťanskej éry. — Nielen ďalšia pokračujúca fáza evanjelizácie a učenia!

Spisy apoštola Pavla však spájajú zjavenie Ježiša s ‘dňom nášho Pána Ježiša Krista’. (1 Korintským 1: 7-9 napísal Pavol: “Zatiaľ čo dychtivo čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista. On vás tiež urobí pevnými až do konca, aby ste neboli otvorení žiadnemu obvineniu v deň nášho Pána Ježiša Krista. Boh je verný, prostredníctvom ktorého ste boli povolaní zdieľať so svojím Synom Ježišom Kristom, našim Pánom. “ Aby sa tento bod zdôraznil, vyššie uvedený verš ukazuje, že kresťania sa majú ‘pevne držať až do konca’ – ‘koniec’ sa rôzne označuje ako zjavenie Ježiša a Ježišov deň. V predošlom citovanom verši z 1. Tesaloničanom 3:13 však Pavol podobne nabáda bratov, aby zostali horliví a pevní až do konca; ale namiesto použitia výrazu ‘apokalypsa’ alebo ‘deň Ježiša Krista’ apoštol namiesto toho použil slovo ‘parousia’. Znovu to naznačuje, že pojmy sú viac-menej vzájomne zameniteľné a že deň Ježiša Krista je ukončením dlhého obdobia, keď kresťania s nebeskou nádejou už nebudú pod skúškou, pokiaľ ide o ich hodnosť dosiahnuť ich povolanie.

Prítomnosť, zjavenie alebo prejav Krista bude znamenať, že kresťania už nemusia čakať vo viere; parousia je vtedy, keď tí, ktorí boli ‘povolaní do spoločného života’ so Synom Božím, budú v tom čase buď odmietnutí ako neveriaci alebo budú úplne prijatí do nebeského kráľovstva, a teda – ‘otvorení k žiadnemu obvineniu v deň nášho Pána Ježiša Krista’! Pretože Diabol Satan je ‘žalobcom našich bratov’, ktorý ich ‘obviňuje deň a noc’ pred Jehovom, až kým nebude navždy odstránený z prítomnosti Božej a násilne zvrhnutý z neba, musí sa začať ‘deň Ježiša Krista’ potom, čo je žalobca vyhodený dole na zem, a preto vyvolení už nie sú otvorení ďalším obvineniam zo strany Diabla – pretože už nebude mať prístup do neba, aby ich obviňoval pred Bohom. Napriek tomu, že medzi diskutovanými gréckymi pojmami nie je žiadny významný rozdiel, aký existuje biblický dôkaz, že nebeský Kristus sa v určitom okamihu stane viditeľným niektorým pozemšťanom?

K akoby nedonosenému dieťaťu

Keď bol Ježiš vzkriesený z mŕtvych, najprv sa zjavil Márii a láskyplne ju oslovil, aby sa ho prestala držať, až kým sa nevráti k Otcovi; a prikázal jej, aby povedala Petrovi a učeníkom, že je nažive a že sa im čoskoro zjaví. V tomto ohľade bol Ježiš s nimi prítomný, aj keď nie okamžite viditeľný pre všetkých svojich nasledovníkov. Ale postupne počas štyridsiatich dní, keď bol na zemi pred svojím vzostupom, Ježiš viditeľne prejavoval svoju prítomnosť s nimi rôznymi spôsobmi. Najprv sa javil ako cudzinec dvom učeníkom, ktorí kráčali po ceste a zapojil sa k ich rozhovoru, aby ich pokáral za nezmyselných a pomalých, lebo neuverili prorokom! Potom sa náhle objavil pred zhromaždením učeníkov v miestnosti so zamknutými dverami a znova na inom zhromaždení s prítomným Tomášom, ktorého Ježiš tiež pokáral za jeho nedôveru. V Jánovi 21: 1 napísal apoštol Ján ešte ďalšie vystúpenie s použitím gréckeho výrazu ‘epifaneia’, kde povedal: “Po týchto veciach sa Ježiš znova zjavil učeníkom pri Tiberiasovom mori; ale prejavil sa týmto spôsobom.“

Pri tejto manifestácii Ježiš láskavo pokarhal Petra za to, že ho trikrát poprel. Spoločnou témou každého vystúpenia počas Ježišových 40 dní po vzkriesení bolo, že každú príležitosť využil na to, aby svojich učeníkov vychovával, usmerňoval, nabádal a posilňoval. Nakoniec sa Ježiš zjavil pred veľkou skupinou svojich učeníkov pri príležitosti, keď bol vzatý do neba. To však nebolo posledné Kristovo zjavenie. Zrejme bol Pavol poslednou osobou, ktorá skutočne videla Ježiša. Pavol to vysvetlil Korinťanom a píše: “Lebo medzi prvé veci, ktoré som prijal, a ktoré som vám oznámil, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písma; a že bol pochovaný, áno, že bol vzkriesený tretí deň podľa Písma; a že sa zjavil Kéfasovi, potom dvanástim. Potom sa objavil vyše päťsto bratom naraz, z ktorých väčšina zostala dodnes, ale niektorí zaspali v smrti. Potom sa zjavil Jakubovi, potom všetkým apoštolom; ale nakoniec sa zjavil mne, akoby narodenému predčasne.“ – 1 Korintským 15: 3-8.

Pavol nebol iba posledným človekom, ktorý videl Ježiša, ale je jediným človekom, ktorý videl Krista po jeho vzostupe k Otcovi. Mária, Peter a apoštolovia, ako aj päťsto, ktorí videli, že ich Pán vystúpil na nebesia, všetci videli Ježiša, ktorý sa zjavil v tele, pretože ich Ježiš pri viacerých príležitostiach ubezpečil, že je telom. Pavol však nevidel stelesneného Ježiša, ktorý sa javí ako človek. Pavol videl veľký záblesk božského svetla – zahliadol premeneného Krista, ktorý v súčasnosti existuje v duchovnej dimenzii. Pre istotu mal kontakt s najslávnejším stvorením vo vesmíre! V dôsledku tohto blízkeho stretnutia s božským bol Pavol ohromený a slepý a tri dni nejedol ani nepil. Aký význam to má, keď Pavol pri popise tejto skúsenosti hovorí, že akoby sa narodil predčasne? Strážna Veža to vysvetľuje tým, že Pavol dostal ukážku nebeského života. Je to však rozumné? Ján dostal víziu nebeského života, dokonca aj vo videní Jehovu a Ježiša a 144 000 stojacich na nebeskej hore Sion, ale apoštol Ján neoznačil skúsenosť prijatia Zjavenia za to, že bol predčasne narodený. Je pozoruhodné, že Pavlovo stretnutie nebolo inšpirovaným snom alebo víziou – rovnako ako Jánovo zjavenie. Pavol videl Pána, ako povedal v 1 Korintským 9: 1, keď sa opýtal: “Nie som apoštol? Nevidel som Ježiša, nášho Pána?”

Vzhľadom na skutočnosť, že Ježiš sa zjavil Saulovi/Pavlovi, ale muži, ktorí ho sprevádzali, ho určite nevideli, a preto ich Ježišova manifestácia neoslepila, táto skúsenosť slúži ako ukážka, nie konečnej nebeskej odmeny, ale epifaneie, ktorá sa uskutoční počas parousie-prítomnosti. Pavol predtým prežíval to, čo vyvolení na Zemi zažijú počas intímneho prejavu Ježiša Krista v sláve. V tomto ohľade to bolo, akoby sa Pavol narodil predčasne. Vyvolení budú ‘narodení’ v tom zmysle, že sa v tom okamihu znovu narodia, a potom budú oslávení v spojení s Ježišom. Nebude to nič iné ako slávne odhalenie nového stvorenia. Pavol tiež písal Kolosanom o budúcom prejave znovuzrodených synov v súvislosti s Kristom a povedal: “Lebo ty si zomrel a tvoj život bol ukrytý s Kristom v spojení s Bohom. Keď sa zjaví Kristus, náš život, budeš s ním tiež zjavený v sláve.“ – Kolosanom 3: 3-4.

A Ježiš sa pred nimi premenil

Zoberme si, čo Ježiš povedal v Lukášovi 9: 26-27 o jeho príchode do Božieho kráľovstva: “Lebo ktokoľvek by sa za mňa hanbil a za moje slová, bude sa za neho hanbiť Syn človeka, keď príde vo svojej sláve a sláve Otca a svätých anjelov. Ale pravdu vám hovorím, že sú tu niektorí z tých, ktorí tu vôbec nepocítia smrť, kým najprv neuvidia Božie kráľovstvo.“ ‘Niektorí z tých, ktorí tu stáli’, o ktorých hovoril Ježiš, sa ukázali byť Peter, Jakub a Ján. Asi týždeň po tom, čo Ježiš povedal tieto slová, vzal svojich troch apoštolov na vrchol nemenovanej hory a slovo hovorí: “A pred nimi bol premenený a jeho tvár žiarila ako slnko a jeho vonkajší odev žiaril ako svetlo. A pozrite sa! Zjavili sa im Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.“ (Matúš 17: 2-3) Známe premenenie predurčilo Krista prichádzať do jeho kráľovstva – ako povedal Ježiš: ‘keď príde do svojej slávy’. Apoštoli prostredníctvom premenenia videli ‘živú víziu’ reality Božieho kráľovstva.

O niekoľko rokov neskôr Peter písal o význame udalosti a povedal: “Nie, nebolo to tak, že sme vás oboznámlii s umelo vymyslenými falošnými príbehmi, ktoré vás oboznámili s mocou a prítomnosťou nášho Pána Ježiša Krista, ale stalo sa to tým, že sme sa stali očitými svedkami jeho veľkoleposti. Lebo dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu slová ako tieto boli nesené veľkolepou slávou: ‘Toto je môj syn, môj milovaný, ktorého som sám schválil’. Áno, tieto slová sme počuli z neba keď sme boli s ním na svätej hore.“ Peter svedčí o tom, že transfigurácia-premenenie sa týkala ‘sily a prítomnosti (parousia) nášho Pána Ježiša Krista’. Apoštol ďalej o tom napísal: “V dôsledku toho mám je prorocké slovo zabezpečené; a robíte dobre, keď tomu venujete pozornosť, ako svietlu lampe na tmavom mieste, až do úsvitu kým sa vo vašich srdciach nerozsvietí denná hviezda.“

Petrove spisy ustanovujú premenu ako ústredný bod Božieho prorockého slova. Je to tak preto, že konečná realizácia prorockej vízie počas parousie dokončí úplné osvietenie Kristovho zhromaždenia. Preto Peter prirovnáva Božie prorocké slovo k ‘lampe žiariacej na tmavom mieste’. Podľa ilustrácie, keď sa Kristova prítomnosť stane realitou, temnota noci ustúpi ‘úsvitu’; v tom momente už nebude potrebné ‘venovať pozornosť’ ‘žiareniu svetla na tmavom mieste’. Počas úsvitu kráľovstva ‘v srdciach pomazaných kresťanov stúpa denná hviezda’, čo znamená, že budú mať konečne získanú odmenu a úplné osvietenie a prijatie do nebeského kráľovstva! Otázka: Ak sa Kristova prítomnosť začala v roku 1914, znamená to, že ‘úsvit’ už prišiel a všetci prežívší kresťania sú teraz duchovne osvetlení zvnútra obraznou dennou hviezdou, ktorú Kristus spôsobí, že povstane v ich srdciach? Je neuveriteľné, že Strážna Veža odpovedá kladne. Strážna Veža z 1. apríla 2000 vydala nasledujúce fantastické tvrdenie:

“Dennica už vstala! … Aké požehnanie máme, že v roku 1914 Ježiš Kristus, Dennica, vstal v celom vesmíre a začal plniť víziu transfigurácie!” Jehovova denná hviezda je teraz na scéne, pripravená uskutočniť Boží zámer pri ďalšom plnení premeny – „vojna veľkého dňa Boha Všemohúceho“ … Až do tohto veľkého dňa, pokračujme v chodení v božskom svetle a venujme pozornosť k Božiemu prorockému slovu.“ Aj keď umne vymyslené a presvedčivé, učenie Strážnej Veže úplne a bezohľadne zlyháva v základnom vysvetlení jednoduchej ilustrácie, ktorú použil Peter! Apoštol kontrastoval temnotu noci so vzácnym denným svetlom. Zatiaľ čo rovnako ako v doslovných nočných hodinách svetelné lampy razia cestu temnotou, keď sa slnko objavuje za úsvitu, už nie je potrebné na osvetlenie používať lampu! V ilustrácii apoštola prorocké Slovo Božie, ktorého vízia premeny je základným kameňom, slúži ako obrazová lampa – vedie kresťanov touto duchovnou temnotou sveta ‘až do úsvitu dňa’! Kristova žiarivá prítomnosť bude ako žiariaca polárna žiara v nový deň. Žiarivosť úsvitu kráľovstva potom presiahne aj samotné svetlo Božieho prorockého slova – vylučuje to pokračujúce tápanie obraznou lampou proroctva!

To je to, čo symbolizuje denná hviezda stúpajúca ‘vo vašich srdciach’. Vzkriesená denná hviezda v srdciach synov kráľovstva symbolizuje ich úplné osvietenie – osvetlenie, ktoré v žiadnom prípade nemožno dosiahnuť ani najnáročnejšou biblickou štúdiou – ale môže vychádzať iba z osobného prežívania transcendentného jasu prítomnosti a prejavu Ježiša Krista. Zdá sa, že ‘králi od vychádzajúceho slnka’ (Zjavenie 16:12) sú synovia úsvitu, v ktorých srdciach sa objavuje denná hviezda. A ako sa bude ďalej vysvetľovať, vychádzajúca denná hviezda v srdciach synov kráľovstva bude mať za následok ich žiarenie jasnejšie ako slnko – rovnako ako Kristus počas jeho premeny v transfigurácii! Petrova ilustrácia noci, ktorá ustupuje svitaniu, je v súlade s už uvedenými skutočnosťami a poskytuje ďalší dôkaz, že realizácia transfigurácie je koniec kresťanskej viery – nie začiatok inej epochy, počas ktorej musia kresťania verne čakať na ďalší deň Ježiša na úsvite.

Na zdôraznenie tohto bodu je zámerom biblického proroctva viesť kresťanov ku Kristovi, ale akonáhle Ježiš Kristus príde vo svojej sláve – ako požehnané slnko nového dňa – svetlo proroctva úplne splní svoj zamýšľaný účel – nahradené osvetlením samotného Krista. Preto, ak by sa parousia stala skutočnosťou v roku 1914, vyhýbalo by sa tomu, aby sa naďalej venovala pozornosť Božiemu prorockému slovu! Aj keď transfigurácia bola iba víziou, význam odhalenia transfigurácie je taký, že Peter, Jakub a Ján sa stali ‘očitými svedkami jeho veľkoleposti’. A ako Peter neskôr uviedol, účelom ich videnia bolo, aby mohli svojich bratov oboznámiť s ‘mocou prítomnosťou (parousiou) nášho Pána Ježiša’. Dôsledky skutočnosti, že títo traja apoštolovia sa obrazne stali zázračne očitými svedkami samotnej Kristovej prítomnosti, nemožno podceňovať. Konečné uskutočnenie transfigurácie bude znamenať, že pomazaní nasledovníci Krista na Zemi, ktorí zažívajú skutočnú parousiu a epiphaneiu, sa stanú Kristovými očitými svedkami. Doslovne ho uvidia, aj keď apoštolovia mali tú česť vidieť jeho veľkoleposť v žiarivej vízii!

Možno však ešte hlbšie, pokiaľ ide o jej dôsledky, epifaneia nie je iba záležitosťou slávneho zjavenia Ježiša. Posvätné tajomstvo zviazané so semenom zasľúbenia je, že Boží synovia sú tiež predurčení, aby sa prejavili v sláve – žiarili spolu s Kristom pred ich nebeským vzkriesením. Apoštol Ján, ktorý bol tiež uprednostňovaný ako jeden z ‘očitých svedkov jeho veľkoleposti’ na vrchu, napísal o Ježišovom prejave a že ‘uvidíme ho tak, ako je’, napísal v 1 Jána 3: 2-3: “Milovaní, teraz sme Božími deťmi, ale zatiaľ nebolo preukázané, čím budeme. Vieme, že kedykoľvek sa prejaví, budeme ako on, pretože ho uvidíme tak, ako je. A každý, kto má túto nádej na neho, sa očisťuje tak, ako je ten čistý.“ Samozrejme sa rozumie, že všetci vyvolení uvidia Ježiša Krista a stanú sa takí, aký je, keď sú s ním spojení v nebi. Ak sa však kresťania ‘zjavia s ním v sláve’, komu sa zjavia? Vrátiac sa k ilustrácii o žatve, Ježiš na záver uzavrel svoje podobenstvo o pšenici a burine a povedal: “Tam bude ich plač a škrípanie zubov. V tom čase spravodliví budú žiariť rovnako jasne ako slnko v kráľovstve svojho Otca.“ Keďže už bol odmietnutý názor, že zber už prebehol, plač a škrípanie zubov tých, ktorí majú byť vyradení z kráľovstva, musí byť budúcou udalosťou. Čo teda musí znamenať – ‘spravodliví budú žiariť jasnejšie ako slnko v kráľovstve svojho otca’?

Strážna Veža, samozrejme, pretrváva v absurdite, že spravodliví začali žiariť ako žiarivosť slnka v roku 1919. Ale ak je to pravda, aký dôkaz existuje, že sa duchovný stav medzinárodných biblických študentov výrazne zmenil? Nepracovali neustále medzinárodní biblickí študenti pod ilúziou, že sa Prítomnosť začala v roku 1874? A falošnosť súčasnej schémy z roku 1914, ak by biblickí študenti skutočne začali žiariť jasnejšie ako slnko, nemalo by sa očakávať, že by aspoň mali jasnejšie pochopenie Parousie a Kráľovstva? Ako Betel dobre vie, trvalo by viac ako desať rokov do času, keď biblickí študenti pravdepodobne začali žiariť ako slnko so súčasnou doktrínou o vyhnaní satana a Kristovho kráľovstva, ktoré sa dostalo k moci v roku 1914, nadobudlo svoju súčasnú podobu.

Nielen to, ale od chvíle, keď Ježiš povzbudzoval svojich učeníkov v kázaní na vrchu, aby nechali svietiť svoje svetlo pred ľuďmi, slúžili tí, ktorí sa snažia nasledovať Krista, žiarivými svetlami v tomto duchovne zatemnenom svete. Pavol tiež opísal kresťanov ako žiariace osvetľovače. Ježiš ani apoštolovia však nikdy nepovedali, že prví učeníci žiarili jasnejšie ako slnko v Jehovovom kráľovstve. Koniec koncov, medzi jasom blikajúceho plameňa olejovej lampy a jasom a intenzitou slnka na nebesiach je výrazný rozdiel. Okrem toho existuje rozumný dôvod veriť, že akt žiarenia tak jasne, ako slnko, nie je iba metaforou duchovného svetla vrhaného kresťanmi.

Spravodliví žiaria tak jasne, ako slnko, čo nie je výsledkom čítania literatúry Strážnej Veže alebo dokonca Biblie. Fenomén, že sa stanú solárnymi svietidlami, sa dosiahne vtedy, keď sa Ježiš zjaví vyvoleným a naplní ich Jehovovým duchom a spôsobí ich premenu. Bude to skutočný fyzický, viditeľný jav, ktorý bude sprevádzať odhalenie Božích synov. Neukazovali apoštolovia na budúcnosť, na zvláštnu udalosť, keď by sa kresťania oslávili v spojení s Kristom? A nebola Ježišova tvár doslova žiarená ako slnko počas premeny? Ak majú byť oslávení kresťania oslávení v súvislosti s Kristovou prítomnosťou, musí existovať podobný jav.

Pavol písal o „odhaľovaní“ (apokaluyíne) synov kráľovstva v Rimanom 8: 18-19: “Preto si myslím, že utrpenie v tejto sezóne nie je ničím porovnateľným so slávou, ktorá bude odhalená v nás. Trpiace stvorenie dychtivo očakáva na odhalenie Božích synov.“ Ak má byť Kristus a jeho synovia Boží zjavení v sláve trpiacemu ‘stvoreniu’, teda iba veriacim ľuďom na zemi, a pred časom odhalenia synov Božích, ktorí sú v tele. Hovorí sa, že sú ‘ukrytí v Kristovi’, ich slávny prejav, pretože vyvolení musia byť nadprirodzeným prejavom. Strážna Veža prekvapivo súhlasí. Písomne ​​o zjavení Božích synov z 15. septembra 1998 sa vyjadruje: “Zvyšok pomazaných synov Božích ‘sa musia najprv odhaliť ‘. Čo to bude zahŕňať? V pravý čas Boží sa iným ovciam ukáže, že pomazaní boli konečne ‘zapečatení’ a velebení, aby vládli s Kristom. Vzkriesení ‘synovia Boží’ budú ‘odhalení’ aj vtedy, keď budú zdieľať s Kristom ničenie satanovho zlého systému vecí.“

Ako by sa mohlo ‘ukázať iným ovciam, že pomazaní boli nakoniec zapečatení a oslávení’? Článok to nehovorí. Biblia však naznačuje, ako k tomu dôjde. V tretej kapitole 2. Korinťanom Pavol rozprával o príležitosti, keď Mojžiš zostúpil z hory po stretnutí s Jehovom a dostal zákon zmluvy a jeho samotná tvár ‘vyžarovala lúče’ – podobne ako slnko. Aaron a starší muži, ktorí čakali na Mojžiša, aby zostúpil z hory, boli tak z jeho tváre vystrašení, že od neho najprv utiekli. Po nejakú dobu potom mal Mojžiš pri rozhovore s Izraelitmi dal závoj cez tvár, ale keď hovoril s Jehovom, odstránil ho. Pavol však opísal všetkých služobníkov novej zmluvy, ako keby mali tú istú slávu ako Mojžiš, keď hovoril o kresťanoch: “A my všetci, zatiaľ čo my sme zjavení, odrážame ako zrkadlá slávu Hospodinovu, sme premenení na ten istý obraz od slávy k sláve, presne ako to urobil Jehova Duch.“ (2 Korintským 3:18) Samozrejme, Pavol a jeho kolegovia z novej zmluvy doslova nevyžarovali z ich tváre lúče svetla, rovnako ako Mojžiš. Pavol však nebol iba apoštolom a kresťanom prvého storočia. Pretože Božie slovo je živé vo všetkých vekových skupinách, je to tak, akoby aj teraz apoštol Pavol žil!

Na ilustráciu tejto veci sa Pavol pri diskusii o zmŕtvychvstaní zmienil o tom, že ‘my, živí, ktorí prežívame do prítomnosti Pána …’ Ale Pavol už nie je medzi živými. Keď začne parousia, nebude na Zemi nažive. Ale to, že hovoril o sebe ako o tých žijúcich v tom čase, hovorí k tomu, že väčšina Pavlových spisov je prorocká. Je to, akoby bol Pavol počas parousie nažive a vysvetlil to. Keďže účelom novej zmluvy je produkovať kráľovské semeno pre prípadné požehnanie všetkých národov, bolo by obzvlášť vhodné, aby sa ministri novej zmluvy zjavili v sláve v čase, keď nová zmluva dosiahne svoj zamýšľaný účel spôsobom, ktorým je vytvorenie nového stvorenia.

A skutočnosť, že nová zmluva je ukončená príchodom Krista, je evidentná pravda, keď Pavol povedal, že Pánove večerné jedlo nekvaseného chleba a vína, ktoré slúžia ako emblémy novej zmluvy, by sa oslavovalo len dovtedy, kým nenastane čas, keď ‘príde’ (1 Korinťanom 11:26). Je zjavné, že odhalenie Božích synov sa môže uskutočniť iba v súvislosti so zjavením (apokalypsou) a prejavom (epifaneiou) samotného Ježiša. A keďže Boží synovia sa ešte majú oslavovať v súvislosti s Ježišovým prejavom, skutočná realizácia tohto fenoménu – keď ‘my s odhalenými tvárami odrážame ako zrkadlá slávu Jehovu’ – sa stane, keď sa opona zruší a synovia Boží sa zjavujú v celej svojej sláve ako praví nositelia slávy samotného Ježiša Krista. Zatiaľ čo Ježiš sa osobne zjaví vyvoleným, prejavom Krista nastávajúcemu stvoreniu bude cez oslavovaných svätých po dokončení žatvy, pretože oni potom ‘žiaria rovnako jasne ako slnko v kráľovstve svojho Otca’!

Jeho tvár bola ako tvár anjela

V prvom storočí sa v súvislosti s mučeníkom Štefanom konalo podobné senzačné predstavenie, aké sa vyskytlo pri Mojžišovej tvári vyžarujúcej lúče. Príklad v Skutkoch slúži ako mocná predzvesť, keď k nemu došlo krátko po Turíce, keď apoštol Peter oznámil, že Joelovo proroctvo sa naplnilo a že sa začali posledné dni. Proroctvo Joela však nájde svoje konečné naplnenie v posledných dňoch sveta – uzavretie systému – v žatve. Vtedy bude duch vyliaty v čo najväčšej miere na vtedy zapečatených synov a dcéry Hospodinove; vtedy uvidia prorocké vízie a sny s úplným duchovným porozumením. S ohľadom na to sa hovorí, že Štefan bol plný svätého ducha pri vykonávaní mocných diel a predchodcov a že žiadny zo Židov, ktorí boli proti kresťanstvu, sa nemohol proti nemu postaviť ani proti jeho vysvetleniam. V tomto ohľade charakterizuje oslávených synov kráľovstva. Je príznačné, že v dôsledku jeho mocného svedectva pred neveriacimi Židmi bol Štefan odvezený pred Sanhedrin – ten istý súd, ktorý predtým Ježiša odsúdil na smrť. Správa hovorí: “A keď na neho všetci, čo sedia v Sanhedríne, hľadeli, videli, že jeho tvár je ako anjelská tvár.“

Keď im Štefan rozprával o Božích rokovaniach s Izraelom, kritizujúc súd, ktorý odsúdil vraždou Božieho Syna. Tento príklad hovorí: “No, keď počuli tieto veci, cítili sa zaseknutí do svojich sŕdc a začali na neho škrípať zubami. Ale on, plný svätého ducha, sa pozrel do neba a videl Božiu slávu a Ježiša, ktorý stojí po pravici Božej, a povedal: ‘Pozrite sa! Hľa, nebesá sa otvorili a Syn človeka stojí pri Božej pravici. ‘Kričali na vrchu hlasu, dali si ruky na uši a oborili sa na neho s jedným súhlasom. A ďalej hádzali kamene do Štefana, keď prosil a povedal: ‘Pane Ježišu, prijmi môjho ducha’.“

Nikto nevie, ako môže vyzerať anjelská tvár. Príklad v Skutkoch neposkytuje vôbec žiadny opis. Ale vzhľadom na skutočnosť, že anjeli sú nadľudské stvorenia, ktoré prebývajú v nebeskej ríši a vyhrievajú sa žiarením neprístupného svetla vyžarovaného z trónu Hospodinovho, je zrejmé, že Židia videli v Štefanovej tvári úžasný pohľad na božskú luminiscenciu. To im však nebránilo v tom, aby ho zavraždili. Potom, čo Štefan vydal svoje posledné svedectvo o Kristových zabijákoch, videl vo videní samotnú slávu Jehovu v nebi a Ježiša po jeho pravici. Inými slovami, mal zjavenie. Videl manifestáciu (epifaneiu) Jehovu aj Krista. Židia pred ním však tento vzhľad nevideli. Aj keď slávne zjavenie prišlo po tom, čo Štefanova tvár už zaujala žiarivosť anjelskej tváre, stále slúži ako predzvesť v spojení s oslávením Božích synov, keď sa stanú očitými svedkami Kristovho prejavu.

Je tiež dôležité, že v správe sa uvádza, že rozzúrení Židia na neho ‘začali škrípať zubami’. Môže to znamenať, že odmietnutí synovia kráľovstva, tí synovia ako burina, ktorí sú bezbožní a ktorí tvrdia, že sú duchovnými Židmi, ktorí sú však Ježišovými mocnými anjeli zviazaní vo zväzkoch ako predohra k ich zničeniu, budú ešte predurčení plakať a škrípať zubami, v Judášovskej móde zradia pravých Božích synov k smrti. Rovnako ako Židia, ktorí zabili Krista, boli po tom, čo Štefana odsúdil po jeho zjavení, naplnení šialenstvom a žiarlivosťou, tak aj odpadlícki Jehovovi svedkovia budú určite zohrávať aktívnu úlohu pri prenasledovaní a mučeníctve Božích synov po ich odhalení!

Ďalšia predzvesť existuje v tom, že Ježiš predpovedal, že v závere budú kresťania presviedčaní svätým duchom, aby odvážne hovorili pred úradmi ako poslední svedkovia – presne tak, ako bol Štefan pred najvyšším židovským súdom plný ducha. Štefanovo silné svedectvo a mučeníctvo slúži ako predzvesť záverečného odsudzujúceho posolstva, ktoré vydajú dvaja pomazaní svedkovia ako predohra k ich povolaniu do neba. Skutočnosť, že Štefan prosil Pána Ježiša o prijatie svojho ducha v tom istom okamihu, tiež ukazuje, ako budú mučeníci svätí v duchu vzkriesení okamžite – ‘v mihnutí oka’, ako to opísal Pavol. Štefan si samozrejme uvedomil, že v tom okamihu nebude vzkriesený do neba. V skutočnosti sa v správe hovorí, že po vyslovení týchto posledných slov zaspal. Ale oslavovaní synovia Boží, ktorí budú žiariť tak jasne ako slnko, budú mať nevysloviteľné privilégium, že Ježiš ich dostane cez svojho ducha do nebeskej ríše v okamihu, keď budú zabití.

Napokon, pretože navrhovatelia nezmyselného ponímania, že Ježiš je Boh, často poukazujú na stať v Skutkoch, keď Štefan oslovil Ježiša priamo ako ‘dôkazový text’, aby ukázal, že Ježiš zaujíma Božie miesto a nie je iba prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, slovo je tu na mieste! Vzhľadom na skutočnosť, že Štefanovo mučeníctvo je vynikajúcou drámou, ktorá je tieňom epifanei a prvého vzkriesenia, a ako už bolo uvedené, návrat Krista, aby zhromaždil svojich vyvolených, predstavuje záver Kristovho sprostredkovania novej zmluvy, malo by byť zrejmé že akonáhle sa Ježiš zjaví vyvoleným, potom sa samy Boží synovia zjavia stvoreniu – ako sa obrazne stalo, keď sa Štefanova tvár ukázala ako anjelská tvár – ich vzťah s Ježišom sa zmení. Ježiš už nebude slúžiť ako ich sprostredkovateľ. Stane sa ich rovesníkom – hoci vždy bude ich prvorodeným starším bratom. Odhalení synovia Boží potom budú mať priamy prístup k Jehovovi, tak ako mal vždy Kristus, a ako to vyobrazuje skutočnosť, že Štefan priamo videl slávu Jehovu s Ježišom po jeho pravici. Toto je plný význam toho, že ich nazývajú bratmi Kristovými, a preto aj zaobchádzanie, ktoré sa im dostane potom, čo sa stanú plne akceptovanými, ako adoptovaní synovia Boží, nakoniec určí, či sú členovia národov súdené ako ovce alebo kozy.