“Brat Russell…rozpoznal, že rok 1914 označil koniec Času národov…povzbudzoval čitateľov, aby sa uistili pozorne porovnaním s inšpirovaným Slovom, že je tomu tak a že čo čítali bolo s ním v súlade!” – z knihy: Svedkovia Jehovovi Hlásatelia Kráľovstva.
Druhého Októbra roku 1914 Zakladateľ Spoločnosti Strážna Veža, Biblia a Traktáty, Charles Taze Russell, sebavedomo vkročil do jedálne Betelu a prekvapivo ohlásil personálu ústredia: “Časy národov sa skončili, ich králi mali svoj deň.” A aký ďalekosiahly efekt malo jeho smelé prehlásenie na chod Svedkov Jehovových! Od tohoto prehlásenia pred viac ako 100 rokmi, viera Svedkov Jehovových je zakotvená v myšlienke, že Ježiš Kristus začal vládnuť vo svojom nebeskom Kráľovstve v roku 1914. Strážna Veža od tohoto roku navrhla prehlásenie – “Jehova sa Sám Stal Kráľom”!
Bezpochyby rok 1914 bol kritický a strategický bod obratu v histórii ľudstva. Pretože pomocou chronológie medzinárodní Študenti Biblie už predvídali zemetrasné udalosti, ktoré sa mali začať v roku 1914, a zdalo sa, že začiatok Prvej Svetovej vojny potvrdil ich očakávania. V skutočnosti mnohí biblickí študenti boli presvedčení, že Armageddon bol vtedy bezprostredne hroziaci. Bol však tento dátum, teraz takmer storočie v našej minulosti, „najdôležitejším dátumom pre celé ľudské stvorenie“, ako kedysi tvrdila Strážna veža?
Táto otázka nemusí vzniknúť z nedostatku viery v posvätné Božie zasľúbenie. Naopak, Jehovovi svedkovia by mali nasledovať apoštolovu radu a „uistiť sa o všetkom.“ Malo by byť našou najvyššou túžbou vedieť, aspoň tak jasne, ako sa to dá ľudsky zistiť, či sa Jehova skutočne stal kráľom v roku 1914 alebo či je táto významná udalosť stále v našej budúcnosti. V duchu vlastného naliehania Charlesa Russella sa pozrime na spisy Strážnej veže – pozorne – proti Božiemu inšpirovanému Slovu, aby sme sa uistili, že naše chápanie pohanských čias je s ním v úplnom súlade.
Aké presné sú teda pohanské časy, ako sa bežne volajú? Presný výraz „časy pohanov“ alebo „určené časy národov“, ako sa veta uvádza v preklade Nového sveta, sa v Písme nachádzajú iba na jednom mieste. V Lukášovi 21:24 Ježiš povedal toto: „Jeruzalem bude šliapaný pohanmi, až kým sa nenaplnia časy pohanov.“ (NIV)
Študenti biblie si už dávno uvedomujú, že Ježišovo proroctvo malo oveľa väčšie uplatnenie ako len v starovekom Jeruzaléme, ktorý bol pri viacerých príležitostiach zničený pošliapaním útočníkov. Jeruzalem by podľa prorokov a apoštolov mal reprezentovať samotné kráľovstvo Božie, pretože to bolo v doslovnom meste Jeruzalem, kde bolo pôvodne založené Dávidské kráľovstvo. A ako legitímny dedič Dávidovho trónu sa Kristus Ježiš predstavil ako mesiášsky kráľ občanom Jeruzalema, keď vošiel do mesta sediaci na chrbte osla. Jeruzalem sa preto považoval za hlavné mesto kráľovského trónu Jehovu Boha. Preto sa mesto Jeruzalem v proroctve používa na vyjadrenie rôznych aspektov Božieho nebeského kráľovstva.
Jehovovi svedkovia pochopili, že súčasný politický systém, ktorý dominuje Zem približne 4 000 rokov v určitom okamihu ustúpi vláde Božieho kráľovstva. Takže v kontexte príchodu k moci nebeského kráľovstva, o čom Ježiš nakoniec diskutoval v 21. kapitole Lukáša, pohanské časy sa považujú za interval, keď národy potláčajú vládu Božieho kráľovstva a vypršaním tohto obdobia pohanskej nadvlády sa rozumie koniec prideleného času, v ktorom majú národy vládnuť Zemi.
Ako všetci svedkovia Jehovovi vedia, Strážna Veža spojila „sedem časov“ vo štvrtej kapitole Daniela do tzv. „určených časov pohanov“, o ktorých hovoril Kristus. Podľa Strážnej Veže časy, počas ktorých má byť šliapaný národmi (pohanmi) Jeruzalem, sa začali viac ako 600 rokov predtým, ako Kristus vyslovil svoje proroctvo – späť v roku 607 pred Kr., keď Babylončania zničili Jeruzalem a judské kráľovstvo. Sedechiáš mal byť posledným kráľom Dávidovej línie, ktorý sedel na tróne, kým Mesiášovi nebolo dané nebeské kráľovstvo. Jehovovi svedkovia sa domnievajú, že stanovené časy, keď mali národy vládnuť namiesto Božieho kráľa, vypršali o 2 520 rokov neskôr, v roku 1914. Po vypuknutí prvej svetovej vojny následovala hrozná pandémia španielskej chrípky – spolu s mnohými ďalšími vývojmi od tej doby – slúžili na presvedčenie Jehovových svedkov, že znak Kristovej neviditeľnej prítomnosti sa začal prejavovať v roku 1914.
Existuje mnoho dôvodov, prečo by sme mali spochybňovať aplikáciu siedmich časov Strážnej Veže, ako aj chronológiu, ktorá sa používa na pripevnenie sedem časov k roku 607 pred Kr. Položením Chronológiu stranou pre argumentáciu iných, logická otázka je: ak kráľovstvo sveta skutočne prešlo ku Kristovmu kráľovstvu v roku 1914, prečo národy stále uplatňujú úplnú nadvládu nad Zemou? Čo sa zmenilo od roku 1914? Pokiaľ ide o politické krajiny tohto sveta, ktoré robia, ako sa im páči, je zrejmé, že sa nič nezmenilo!
Svedkovia Jehovovi samozrejme veria, že koniec pohanských časov jednoducho znamená, že národy už nemôžu zasahovať do práce pravých kresťanov, ale inak môžu ovládať ľudstvo ako predtým. Zjavne sa však prejavuje chyba dlhodobého presvedčenia Jehovových svedkov, že Božie kráľovstvo bolo založené v roku 1914, keď uvažujeme o Písmach. Napríklad, druhý žalm sa týka reakcie národov na to, že Jehova dal svojmu Mesiášovi vládu nad svetom. Žalm 2: 1-2 hovorí: ”Prečo boli národy v búrlivej situácii a samotné národné skupiny stále mumlali prázdnu vec? Králi zeme sa postavia a sami vysokí úradníci sa spojili ako jeden proti Jehovovi a proti jeho pomazanému…! “
Prorocký druhý Žalm je jedným z mnohých proroctiev, ktoré Strážna Veža aplikuje na rok 1914. Údajne sa žalm splnil, keď boli národy počas prvej svetovej vojny uvrhnuté do vojny a boli nútené zjednotiť sa proti Božiemu kráľovstvu spojením sa do Ligy národov. S týmto výkladom však existuje niekoľko problémov. Medzi výkladovými ťažkosťami Strážnej Veže je predovšetkým to, že Žalm naznačuje, že keď sa národy pokúšajú odstrániť obmedzenia uvalené na nich, Jehova okamžite zareaguje hnevom. Žalm 2: 4-6 ďalej hovorí: “Ten, kto sedí na nebesiach, sa bude smiať; Samotný Jehova ich bude držať v posmechu. V tom čase s nimi bude hovoriť vo svojom hneve a vo svojej horúcej neľúbosti ich bude vyrušovať a hovoriť: ‘Ja sám, ja som si postavil svojho kráľa na Sion, moju svätú horu’.“
Ďalšie rozumovanie odôvodnenia Žalmu Strážnou Vežou je, že ak Jehova v roku 1914 nainštaloval svojho kráľa na nebeskú horu Sion a národy od tej doby vzdorujú jeho kráľovstvu, ako potom máme rozumieť slovám Žalmu, ktoré naznačujú, že Jehova ich ‘v tom čase’ vyruší? Podľa znenia druhého Žalmu je Boží odpor na vzdorujúce národy viac-menej okamžitý. Napriek tomu je to už takmer storočie, odkedy mali byť národy uvrhnuté do nepokoja a ‘spojené dohromady ako jeden’, aby zničili Božie kráľovstvo, a Jehova ich napriek tomu neruší ‘vo svojej horúcej neľúbosti’!
Izaiáš, kapitola 17, je podobné proroctvo, ktoré opisuje priebeh národov a prirovnáva ich k rozruchu a k ‘hluku veľkých vôd’: “Počúvajte! Rozruch mnohých národov, sú ako burácajúce more! Národy sa búria, hučia ako mohutné vody! Národy burácajú ako hukot mnohých vôd. Boh ich pokarhá a utečú ďaleko, budú ako plevy hnané vetrom po kopcoch, ako kotúľajúce sa suché bodliaky unášané víchricou. Keď padne noc, zavládne zdesenie, ale pred svitaním po nich nebude ani stopy. Toto je údel tých, čo nás plienia, tak dopadnú všetci, čo nás vykorisťujú.”
Ježiš použil podobný výraz, keď predpovedal, že bude zlosť národov, ktoré nepoznajú cestu von z nešťastia, ktoré ich postihlo, zatiaľ čo ľudia z burácania mora odpadávajú strachom. Aj keď niektorí, ktorí by mali vedieť lepšie, hlúpo navrhli, že ‘burácanie mora’ súvisí s doslovnými tsunami, Izaiášovo proroctvo objasňuje, že revúce búrlivé more je iba symbolom opisujúcim ‘národné skupiny’; to znamená, že revúci morský múr symbolizuje globálnu civilizáciu pohltenú chaosom a zmätkom. A podobne ako druhý Žalm, aj 17. kapitola Izaiáša zobrazuje Jehovu, ktorý pokarháva národy hneď potom, ako sa stanú ‘búrlivými’; akoby v ‘ráno’ a po ‘večernom’ ich rozruchu národy ‘už viac neexistujú’!
Ďalším vážnym problémom s doktrínou roku 1914 je skutočnosť, že Liga národov bola relatívne neefektívnou organizáciou, ktorá nakoniec vyšla z existencie. A nielen to, ale Spojené štáty neboli ani členom Ligy. Ako teda možno tvrdiť, že sa naplnilo písmo týkajúce sa vysokých úradníkov Zeme a národných skupín, ktoré sa spojili ako jeden celok? V skutočnosti neboli všetky národy pod záštitou Spoločnosti národov a impotentná Liga nemala taký vplyv na svet, aký by sa dalo očakávať od politickej entity, o ktorej sa predpokladá, že vyzvala Krista na globálnu nadvládu. A koľkokrát sa tiež stretávajú národy a ich vládcovia v úplnej opozícii voči kráľovstvu Jehovu Boha? Je rozumné, že existuje iba jedno zhromaždenie všetkých kráľovstiev Zeme na boj proti Bohu! A podľa 16. kapitoly Zjavenia sa všetci králi zeme zhromažďujú démonickou propagandou, aby bojovali proti Bohu na mieste zvanom Har-Magedon.
Podľa proroctva v siedmej kapitole Daniela, keď Boh dáva kráľovstvo Synovi človeka a svätým, potom sa zvieraťu politického systému poskytne iba krátke predĺženie času, počas ktorého budú svätí ‘daní do ruky na čas a na časy a pol času’. Obdobie, ktoré je dešifrované ako ‘čas a časy a pol času’, možno považovať za zmenu stráže. Daniel 12:7 sa odvoláva na rovnaké časové obdobie a hovorí: “Akonáhle dôjde k dokončeniu zničenia moci svätých na kusy, všetky tieto veci sa dokončia.“ ‘Všetky tieto veci’, na ktoré sa odvoláva prorok, logicky súvisia s koncom ľudského systému vecí a úplným prenosom suverenity do rúk Krista Ježiša a jeho zástupcov. Toto je koniec koncov téma Danielovej knihy. Ale ak boli svätí údajne rozdrvení na kusy v minulosti počas perzekúcie v čase 1916-1919, ako to učí Strážna Veža, prečo sa potom ‘všetky tieto veci’ neskončili?
Ôsma kapitola Daniela podobne predpovedá, ako budú svätí zničení a sväté miesto bude pošliapané pod nohami po dobu 2 300 ‘večerov a rán’, ktoré Strážna Veža pripisuje obdobiu počas druhej svetovej vojny. Ale opäť, otázka – ak symbolický Jeruzalem prestal byť šliapaný národmi v roku 1914, prečo je to tak, že národy naďalej šliapajú na synov kráľovstva po stanovenú dobu potom, čo sa údajne skončil čas, kedy sa takéto šlapanie skončilo?
Skutočne to, čo Strážna Veža vyprodukovala, je protirečivé a veľmi zmätené proroctvo, ktoré určilo časy, kedy majú národy pošliapať Božie kráľovstvo do roku 1914; ale doktrína Strážnej Veže potom počas prvej svetovej vojny pridelí ďalšie tri a polročné obdobie, keď národy opäť obťažujú a pošliapajú Boží ľud pod nohami. Ale to nie je všetko: Strážna Veža tiež aplikovala ďalšie proroctvo na obdobie počas druhej svetovej vojny, počas ktorého politickí mocnári opäť šliapali na Jehovových svedkov.
Strážna Veža takýmto svojvoľným výkladom proroctva dáva menej zmysel Kristovým slovám o konci pohanských časoch. Je to tak preto, že keď sa ustanovené časy národov skončili v roku 1914, a napriek tomu, rok čo rok, odkedy majú národy povolené pokračovať v bežnom podnikaní, tak ako predtým, musíme buď dospieť k záveru, že Kristovo kráľovstvo je inštitúcia bezmocná, alebo primeranejšie, že kráľovstvo sveta ešte nebolo dané Kristovi.
ČO SÚ TO ČASY POHANOV
Dôkladné skúmanie kontextu proroctva týkajúceho sa toho, že bol Jeruzalem pošliapaný až do skončenia určených národov, ukazuje, že Ježiš neodkázal ani nenaznačoval ničenie Jeruzalema Babylončanmi, ku ktorému došlo pred piatimi storočiami. Dôvod je, že apoštoli priamo požiadali Ježiša o znamenie, pretože ich Pán im predtým povedal, že chrám bude úplne zničený, takže ani kameň nezostane na kameni. O zničenie Šalamúnovho chrámu vyše 500 rokov predtým apoštoli nemali záujem. Chceli poznať budúcnosť – nie minulosť. A Ježiš jasne prorokoval o budúcom období, keď rímske légie spustošia chrám a sväté mesto Jeruzalém.
Okrem toho sa zdá, že Strážna Veža prehliadla jednu veľmi zásadnú pravdu; a to, že Jeruzalém a chrám boli po babylonskom dobytí prestavané. Možno však povedať, že keď chaldejskí útočníci zrazili Jeruzalém do prachu, Jehova zasiahol a zvrátil túto situáciu. Aj keď je pravda, že podľa prorokov zostal Jeruzalem navždy potom, keď bol Kristov čas, pod nadvládou dedičstva pohanských kráľovstiev vrátane Perzie, Grécka a Ríma. Keď však Babylon zvrhol Cyrus, Božia pokarhaná ženská organizácia sa potom vynorila z prachu a Jehova udelil Jeruzalému svoju bývalú slávu. A hoci Židia v čase Krista možno opovrhovali svojimi rímskymi okupantmi, hlavne kvôli daniam a poctám, ktoré im boli uložené, je skutočnosťou, že Židia dostali veľkú mieru autonómie, najmä v záležitostiach bohoslužieb. A čo je najdôležitejšie, bohoslužby Jehovovi v Jeruzaléme neboli potlačené. Preto to bolo také pobúrenie, keď rímska “ohavná vec“ porušila židovský chrám v roku 66 C. E. ako naplnenie Ježišovho proroctva.
Je teda nepochybné, že apoštolovia nechápali slová Ježiša Krista, že znamenajú, že národy šliapali Jeruzalem od čias Nabuchodonozora! Preto na aplikáciu siedmich časov Daniela na ‘určené časy pohanov’, o ktorých hovoril Ježiš Kristus, teda neexistuje nijaké biblické ospravedlnenie. Nič nenasvedčuje tomu, že ‘stanovené časy národov’ sa začali, keď rímske cisárske légie pošliapali židovské sväté miesto v roku 70 po K. Je zrejmé, že proroctvo o Jeruzalémskom zničení malo oveľa ďalekosiahlejšiu aplikáciu, čo naznačuje tieň dnešnej ohavnej veci, ktorá by priviedla zničenie na miesto sväté Bohu. Možno správne vyvodiť záver, že stanovené časy sa týkajú intervalu, v ktorom Boh umožňuje, aby sa symbolický Jeruzalém a jeho sväté miesto dostali pod ich nohy a ležali zničené. Okrem toho existuje presvedčivý dôvod domnievať sa, že stanovené časy národov sú stále budúce.
V Matúšovi 24:15-16 Ježiš naznačil, že spustošenie a pošliapanie svätého miesta v Jeruzaléme bude naplnením Danielovho proroctva. Konkrétne Ježiš uviedol: “Preto, keď uvidíte ohavnú vec, ktorá spôsobuje púšť, ako hovorí prorok Daniel, stojaci na svätom mieste (nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť), potom nechajte tých v Judsku, aby utiekli do hôr.” Preto čitateľ s rozlišovacou schopnosťou v Danielovej knihe si určite všimne skutočnosť, že proroctvo predpovedá na niekoľkých miestach, že svätí a ‘krajina vyznamenania’ spolu so svätým miestom, svätyňou a ‘stálou črtou’ sú prinútení a zničení a pošliapaní národmi na určité časové obdobie. Jehovovi svedkovia sa však domnievajú, že Kresťanstvo je moderné sväté miesto z dôvodu, že staroveký Jeruzalém bol Bohu neverný, a preto Boh nariadil, aby bol zničený. Ak je tomu však tak, prečo potom hovorí paralelná verzia Kristovho proroctva v knihe Marka, že ohavná vec bude ‘stáť tam, kde by nemala’? Ak by sväté miesto skutočne predstavovalo nesväté miesto množstvam protichodných náboženstiev a sekt, ktoré existujú v kresťanstve, mohlo by sa zdať, že politická ohavná vec by mala nájsť vítaný domov namiesto toho, aby ‘stála tam, kde by nemala’.
Prevláda presvedčenie, že ako organizácia sú Strážna Veža a Svedkovia Jehovovi v schválenom postavení pred Bohom. Pretože Kristus predpovedal, že sväté miesto bude spustošené v dôsledku Božieho dosiahnutia spravodlivosti, z tohto dôvodu sa naivne predpokladá, že sväté miesto musí znamenať niečo iné ako duchovný chrám zložený z Božích svätých. Ešte o niekoľko veršov v tom istom kontexte Ježiš hovoril o tom, že Jeruzalém bude pošliapaný po stanovenú dobu, ktorú Strážna Veža interpretuje, aby reprezentovala Božie nebeské kráľovstvo. Určite je nejednotné a rozporuplné a svedčiace o umelej interpretácii Kristových slov, aby Strážna Veža pripájala dva rôzne výklady toho, čo symbolizuje Jeruzalém a sväté miesto, najmä vzhľadom na skutočnosť, že púšť svätého miesta a Jeruzaléma a stanovené časy pre pohanov, ktoré šliapajú po Jeruzaléme, sú v kontexte.
A čo je najdôležitejšie, sám Kristus uznal Jeruzalém ako sväté mesto. Dokonca nazval Jeruzalém “mestom Veľkého Kráľa.“ Nielen to, ale Ježiš očistil Jehovov chrám pri dvoch rôznych príležitostiach a nazval ho ‘dom môjho Otca’. Takže aj keď v tom čase bolo židovské náboženstvo skorumpované, Ježiš nevnímal samotný chrám a to, čo predstavoval, ako niečo zlé. V opačnom prípade, prečo by sa Ježiš dokonca dostal do problémov s vyhadzovaním tých, ktorí zbíjajú peniaze z chrámu? Ježiš ako verný Žid prejavil úctu k Božiemu chrámu. Zhlboka ho zarmútilo, keď musel odsúdiť Jeruzalém a jeho krásny chrám. Pri príležitosti svojej poslednej cesty do svätého mesta Ježiš skutočne plakal, keď z diaľky hľadel na Jeruzalém. Vzhľadom na Ježišove pocity voči Jeruzalému a chrámu nie je pravdepodobné, že by jeho odkazy na sväté miesto a na Jeruzalém symbolizovali svetské Kresťanstvo.
Nech si čitateľ všimne, že pri príležitosti, keď Ježiš plakal nad Jeruzalémom, predpovedal tiež, že “na teba prídu dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie špicatými stávkami a obkľúčia ťa s tiesňou zo všetkých strán … pretože si nerozpoznal čas, kedy si bol skúmaný.“ – Lukáš 19:43. 29. kapitola Izaiáša, ktorá vychádza z hebrejských prorokov, na ktorých Ježiš založil svoje vlastné učenia a proroctvá, začína vyhlásením beda nad Božím služobníkom Arielom. Jeden verš znie: “Beda Arielu, Arielu, mestu, kde sa usadil Dávid!“ Mesto, v ktorom sa táboril David, nie je nič iné ako mesto Jeruzalém, ktoré Dávid získal od Jebuzejov, aby sa z neho stalo hlavné mesto izraelského kráľovstva. Preto sa Jeruzalém nazýval ‘Davidovým mestom’.
Tretí verš ďalej hovorí: “A musím sa na všetky strany proti tebe utáboriť a musím ti dať obliehanie palisádou a povzniesť proti tebe obliehacie práce.“ Slovníková definícia ‘palisády’ je ‘rad špicatých kolov’. Nie je náhoda, že v Lukášovi 19:43 je to presne to, čo Ježiš povedal, že nepriateľ by urobil Jeruzalemu. Potom vyvstáva otázka: Izaiáš predpovedal zničenie Jeruzaléma Rimanmi? Nie, nepredpovedal. Týka sa táto časť Izaiášovho proroctva zničením Jeruzaléma Nabuchodonozorom? Nie, vôbec nie! Dôvodom je, že vo veršoch sedem a osem proroctvo ďalej hovorí o útočníkoch ako o pluralite národov. Čiastočne tieto verše hovoria: “A musí sa to stať rovnako ako vo sne, vo vízii noci, čo sa týka davu všetkých národov, ktoré vedú vojnu proti Arielovi, dokonca aj všetkých tých, ktorí vedú vojnu proti nej … tak sa to stane s davom všetkých národov, ktoré vedú vojnu proti Hore Sion.“
Všade proroci potvrdzujú, že kombinácia všetkých národov bude drancovať duchovný Jeruzalém. Napríklad Zachariáš 14: 2 hovorí: ”A určite zhromaždím všetky národy proti Jeruzalému na vojnu; a mesto bude skutočne zajaté… “ Význam doplnkového proroctva v Zachariášovi je ten, že proroctvo bolo dané potom, čo Babylončania zničili Jeruzalém. Krutosti, ktoré majú byť spáchané proti Božiemu ľudu počas útoku na ‘Jeruzalém’, to nakoniec vyprovokujú Jehovov hrôzostrašný hnev a zničenie všetkých národov na symbolickom bojisku v Armagedone. Izajáš 29: 5-6 odhaľuje, že Jehova okamžite reaguje na útok na Ariela zničením útočníkov pomocou nadprirodzenej armády. Pretože Ježiš citoval takmer slovo za slovo od proroka Izaiáša, keď vyhlásil beda nad Jeruzalémom, a keďže Boh nezničil Rímsku ríšu alebo jej cisárske légie v reakcii na zničenie Jeruzaléma a židovského chrámu, je zrejmé, že obe proroctvá sa vzťahujú na duchovný Izrael. To znamená, že svätým miestom, ktoré je určené na spustošenie počas blížiaceho sa veľkého súženia na celom svete, je pozemská organizácia Jehovu Boha, nie Kresťanstvo!
Na základe týchto vedomostí je teraz možné pochopiť, aké sú vlastne určené časy pohanov.
Pretože „žiadne proroctvo Písma nevyplýva z nijakého súkromného výkladu“, ako napísal apoštol Peter, Božie slovo sa musí interpretovať samo. Zoberme si príklad: V knihe Zjavenie, ktorá bola napísaná viac ako dvadsať rokov po tom, ako Rimania zničili Jeruzalém, Kristus odhalil, že je skutočne určený čas, aby národy spustošili Božie sväté miesto. Určený čas je štyridsaťdva mesiacov. V Zjavení 11: 2-3 sa uvádza: “Ale pokiaľ ide o nádvorie, ktoré je mimo chrámovej svätyne, vyhoď ho a nemeraj ho, pretože bolo dané národom, a pošliapajú sväté mesto pod nohami štyridsaťdva mesiacov. A spôsobím, že moji dvaja svedkovia budú prorokovať tisíc dvesto šesťdesiat dní oblečení do vrecoviny.“
Štyridsaťdva mesiacov a 1 260 dní je ekvivalentom troch a pol roka. Proroctvo v siedmej kapitole Daniela podobne predpovedalo obdobie troch a pol roka, počas ktorého by divoké zviera pošliapalo synov kráľovstva. Napodiv, Strážna Veža učí, že štyridsaťdvamesačné obdobie šliapania nastalo bezprostredne po určených časoch pohanov, ktoré sa údajne mali skončiť v roku 1914. Avšak keďže jediný pravdivý biblický výklad ‘určených časov pohanov’ ukazuje na tri a pol ročné obdobie a nie umelo vykonštruované 2 500 ročné obdobie, neexistuje žiadny platný základ na pripojenie záverov pohanských čias k roku 1914. Nakoniec, keďže kniha Zjavenie stavia kolísanie svätého mesta tak, ako sa vyskytuje bezprostredne predtým, ako Boh prináša ‘zničiť tých, čo ničia zem’, je zrejmé, že nielenže neboli ukončené určené časy národov-pohanov, tie ešte ani nezačali!