V blízkej budúcnosti budú mať tí, ktorí milujú a uctievajú Jehovu Boha a ktorí chcú nasledovať a poslúchať jeho Syna, schopnosť rozhodovať o živote a smrti celého ľudstva! Ich životy a životy ich detí a ich rodín budú visieť na vlásku – na slovách Ježiša Krista – na slov, ktoré dal svojim skutočným nasledovníkom, ktorí budú žiť na konci kresťanského veku. Slová, ktoré povedal, boli: “Preto keď uvidíte, že ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť a o ktorej hovoril prorok Daniel, stojí na svätom mieste (nech čitateľ použije dobrý úsudok), potom tí, čo sú v Judei, nech utekajú do hôr.” – Matúš 24:15, 16. Tesne pred obkľúčením Jeruzalema Babylončanmi v 5. storočí pr.n.l., bol daný príkaz oznámiť koniec a zničenie Jehovovej pozemskej organizácie:
“Oznámte to v Judsku, rozhláste to v Jeruzaleme. Kričte a trúbte na rohu po celej krajine. Z plného hrdla volajte: „Zhromaždite sa! Utečme do opevnených miest. Vztýčte znamenie smerom k Sionu. Utečte do bezpečia, nezastavujte sa,“ lebo od severu privádzam nešťastie, veľkú skazu. Ako lev, ktorý vyšiel zo svojej húštiny, tak vyrazil ničiteľ národov. Vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu zmenil na desivú pustatinu. Z tvojich miest zostanú len opustené trosky. Preto sa oblečte do vrecoviny, smúťte a nariekajte, lebo Jehovov planúci hnev sa od nás neodvrátil. V ten deň,“ vyhlasuje Jehova, „stratia odvahu králi, zľaknú sa i kniežatá. Kňazov zachváti hrôza a proroci užasnú.“ „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova!“ zvolal som. „Skutočne si úplne oklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si povedal: ‚Budete mať pokoj,‘ a pritom máme k hrdlu priložený meč.“ – Jeremiáš 4:5-10.
Väčšina Jehovových svedkov chápe podobnosti medzi zničením Jeruzalema v čase Jeremiáša a spustošením posvätného miesta rímskymi vojskami v prvom storočí. Obe armády prišli zo „severu“ a bolo vydané varovanie, aby utiekli. Aj v obidvoch prípadoch mnohí neuposlúchli varovanie a v dôsledku toho prišli o život. Život a smrť teda musia byť opäť zapojené tým, čo je typické pre „sväté miesto“ a „Jeruzalem“. Podľa výkladu Strážnej Veže predstavuje zničenie Jeruzalema a svätého miesta Babylončanmi a potom v prvom storočí Rimanmi nadchádzajúce zničenie cirkví a svetského Kresťanstva.
Hoci vedúci zbor tvrdí, že duchovný dom Boží bol už súdený a Kristus ho skontroloval v roku 1918. (Alebo je to teraz v roku 1914?) Je to však skutočne presné a je to v súlade s Písmami? Najdôležitejšie je, že existuje spôsob, ako „vyskúšať inšpirované výrazy“ vo svetle Písma a vziať si k srdcu apoštolove napomenutia, aby sme sa „uistili o všetkom“. (1. Tesaloničanom 5:20,21) Vedenie organizácie trvá na tom, že ďalším proroctvom na obzore je výkrik „mieru a bezpečnosti!“ Potom sa Boží hnev prejaví prostredníctvom zničením národov Veľký Babylon! Je však vierohodné alebo rozumné dospieť k záveru, že Jehovova organizácia bude existovať bez súdu až do začiatku veľkého súženia a zničenia Veľkého Babylona a potom národov?
NEVERTE KAŽDÉMU INŠPIROVANÉMU VÝRAZU
Vieme, že proroctvo má menšie a väčšie naplnenie. Poďme to teda dôkladne preskúmať a zistiť, či a kde je potrebné preskúmať naše porozumenie. Apoštol Ján nabádal a dôrazne varoval pomazaný zbor a Jehovových služobníkov žijúcich v posledných dňoch a napísal: “Milovaní, neverte každému učeniu, ktoré tvrdí, že je od Boha, ale overujte si, či pochádza od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.” – 1. Jána 4:1. Ján zdôraznil, že aj výrazy, ktoré sa zdajú byť inšpirované, by sa mali stále skúšať, pokiaľ ide o ich pravosť – ako pochádzajúce od Boha. Bez skúšania inšpirovaného výrazu iba ukážeme, že sme sa stali nasledovníkmi ľudí. (Žalm 146: 3)
A ako apoštol Peter vopred varoval, falošní učitelia zneužijú mnohých z Kristovej kongregácie sfalšovanými slovami (2. Petra 2: 1–3). Pokiaľ ide o súd, učeník Jakub varoval svojich spoluveriacich, že len málo z nich by sa malo stať učiteľmi, pretože dostanú prísnejší súd. Nás ako kresťanov zaujíma, kedy dôjde k tomuto súdu. Vyskytlo sa to v roku 1918? Ako je to možné, pretože moderné usporiadanie starších vo zboroch vtedy ešte neexistovalo? Okrem toho by to znamenalo, že súčasná generácia menovaných starších a služobných pomocníkov, ako aj vydavateľov, unikla rozsudku! Apoštol Peter hovoril aj o budúcom súde a napísal:
“Lebo nastal určený čas, aby sa začal súd, a to od Božieho domu. Ak sa začína od nás, ako sa to skončí s tými, ktorí nepodriaďujú svoj život Božej dobrej správe?” – 1. Petra 4:17. Apoštol Peter tu zdôrazňoval, že súd sa začína Božím domom a pomazanou Kongregáciou a tými, ktorí sa v ňom združujú. Cieľom rozsudku je očistiť Boží ľud a jeho duchovný chrám. Spoločnosť nedávno uskutočnila ďalšiu revíziu výkladu a uviedla, že ustanovenie vereného sluhu nad „všetkými vecami pána“ sa stane v budúcnosti, keď „príde“ Ježiš Kristus. Neznamená to, že v budúcnosti bude treba určiť, ktorý otrok bol verný a ktorý zlý?
Napriek náznaku, že v súčasnosti neexistuje žiadna trieda zlých otrokov spolu s vernými, to nie je to, čo naznačoval Ježiš Kristus. Povedal, že bude spolupracovať verný otrok a zlý otrok. (Lukáš 12: 42–48) Títo dvaja otroci spolu žijú v rovnakom dome – Jehovovej organizácii – až do času, keď sa Kristus vráti. A ako Ježiš uviedol v Lukášovi, obaja otroci dostávajú bitku, dokonca aj verný otrok, čo ukazuje, že bude kázeň aj pre verných Kristových nasledovníkov, keď v noci Kristus nečakane dorazí ako zlodej. To, že potom bude Veľký Babylon súdený Jehovom, je chyba vo výklade. Bez ohľadu na chybné učenie organizácie v tomto ohľade – rozsudok musí najskôr začínať s Jehovovým ľudom a jeho domom.
Skutočnosťou, ktorej sa nedá vyhnúť, je, že Jehovov ľud bude vyhostený a „odrezaný“, keď pred nimi zakryje svoju tvár počas ustanovených 42 mesiacov, čo predstavuje tri a polročné duchovné sucho stanovené Eliášom, po ktorom zmiluje sa nad nimi a vyleje jeho ducha nikdy predtým nevideným spôsobom, ako je to opísané v knihe Joel. (Malachiáš 4: 5–6, Joel 2: 28–32) Toto „zatajenie“ je začiatkom rozsudku. (1. Petra 4:17) Aj keď je pravda, že v prvom storočí trval súd pomazaných kresťanov, toto skúšanie a zdokonaľovanie je súčasťou leštenia a zušľachťovania tých, ktorí budú obývať Jehovov duchovný dom. (Ozeáš 6: 5–7) Peter tiež narážal na budúce a konečné súdenie, ktoré sa bude zhodovať so zničením celého súčasného skazeného systému vecí. Rovnakým spôsobom Peter nabádal kresťanov:
“Správajte sa medzi národmi vzorne, aby tí, ktorí vás obviňujú z niečoho zlého, na vlastné oči videli vaše dobré skutky a vďaka tomu oslavovali Boha v deň, keď vykoná prehliadku.” – 1. Petra 2:12. Dňom inšpekcie by preto logicky bol „deň inšpekcie“ Krista. (1. Petra 2:12) Jehova predpovedal a svojim ľuďom proroctvom oznámil, že dočasne budú musieť opustiť „mesto“ a ísť „až do Babylonu“. Niektoré biblické preklady vykreslili tento konkrétny text „do Babylonu“ namiesto „až do tej miery“. (Micheáš 4:10) Je pravda, že veľa Jehovových oviec zašlo „až do Babylonu“ – alebo späť do Babylona.
Tí, ktorí boli z pravdy vyvrátení falošnými dátumami, nadmerným dôrazom na diela a menej na lásku a vytváraním pozícií v organizácii, ktoré stelesňujú „triedne rozdiely“, ktoré zopakoval učeník Jakub v prvom storočí. Jednou z mnohých vecí, ktoré Jehova Boh vo svojom zákone odsudzuje, sú tí, ktorí sa stavajú nad ostatných a potom získavajú bohatstvo na úkor chudobných a zadržiavaním “desiatkov”. Jehova odsudzuje tých, ktorí utláčajú chudobných, lúpežne a týrajú cudzinca. To sú charakteristiky tí, ktorí praktizujú bezprávie. Existujú ľudia, ktorí boli emocionálne zlomení, ignorovaní alebo umlčaní organizáciou na výrobu literatúry a mužmi hľadajúcimi seba samého, potom pošliapavajú ostatných na vyvýšené miesto v organizácii. Kristus musí určite posúdiť zanedbanie núdze a neúspech hľadať a zachrániť tých, ktorí sa stratili pre tento systém. Kiež by sme si všetci ako spolubratia, sestry a nasledovníci Krista mali pripomínať, že sa od nás vyžaduje, aby sme položili svoje životy za svojich bratov a sestry tak, ako Kristus položil svoj život za nás. (1. Jána 3: 16,17). Opäť určite existuje deň zúčtovania.
Ohavnosť zanechávajúca spúšť!
Ale vyššie citovaný text v Micheášovi má veľkolepejšie a významnejšie naplnenie, ako keby sa vzťahoval iba na tie, ktoré sa dostali z pravdy. Znamená to, že Kristovo zhromaždenie ako celok bude rozptýlené v čase, keď Boh prinesie rozsudok nad svojou pozemskou organizáciou! Jehova ďalej hovorí v Zachariášovi, že rozptýli svoj ľud na „štyri vetry“, ktoré sa majú uvoľniť vo veľkom súžení po spečatení Božích otrokov. (Zachariáš 2: 6–13, Zjavenie 7: 1–4) Toto je súd domu Božieho, keď ohavnosť, ktorá spôsobuje opustenie, stojí na „svätom mieste“. Je to potom ohavnosť, ktorá spôsobuje spustošenie – identifikovaného ako asýrskeho (ôsmy kráľ, ktorý vstáva z popola padlých Spojených štátov) – ktorého identita je odhalená ako OSN, vládne na vopred určenú „jednu hodinu“. Je to ôsmy kráľ, ktorý je predurčený stáť na svätom mieste.
V tom čase sa začína súd a praví kresťania sú potom rozptýlení do štyroch vetrov. V dôsledku tohto krátkeho, ale intenzívneho obdobia skúšok a disciplíny sa mnohí vrátia späť k rozumu a vrátia sa k Jehovovi s úplným a nerozdeleným srdcom. Potom si ich Jehova zjednotí pod Kristom a potom vynesie rozsudok proti Veľkému Babylonu a potom proti národom. Je to preto, že z tohto vyhnanstva, po 42 mesiacoch antitypického Jeruzalema sú “pošliapané národy” 18. kapitole Zjavenia, potom bude hovoriť k svojmu ľudu a povie: “Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste aj vy neniesli vinu za jeho hriechy a aby vás nepostihol rovnaký trest.” – Zjavenie 18:4.
Príkaz „vyjdite z neho, môj ľud“, prichádza bezprostredne pred zničením Veľkého Babylona, čo znamená, že má ľud zvláštneho vlastníctva, ktorý zhromaždí späť z hromadného Babylonu, a nie pomalým tokom po celé desaťročia, keď ľudia opúšťajú kostoly, ale hromadný exodus. Všetky tieto rozsudky sa vyskytujú skôr v rýchlom slede, ako v rokoch a desaťročiach. Kto neuposlúchne varovanie, neprežije. Bude to najdesivejšia udalosť, aká sa kedy zažila, a všetko sa to stane, keď sa pustia štyri vetry. Či nepovedal Ježiš Kristus, že zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch vetrov? A neznamená to, že spoločné zhromaždenie bude rozptýlené?
Strážna Veža mylne interpretuje, že k ohavnosti spôsobujúcej spustošenie dochádza pri útoku na svetské kresťanstvo – z toho vyplýva, že pred oboma prípadmi jeho spustošenia sa Jeruzalem stal odpadlíkom a vzbúril sa proti Jehovovi, a preto Jeruzalem dnes nemôže predstavovať Jehovovu organizáciu. Ale ak je to tak, prečo potom varovanie od Jakuba, že by sa mnohí nemali stať učiteľmi? Pravdou je, že žalmista nás poučuje o tom, čomu máme rozumieť, pokiaľ ide o sväté miesto a svätyňa a Písma odhaľujú význam. V 74. žalme žalmista napísal: “Podpálili tvoju svätyňu, znesvätili svätostánok, ktorý nesie tvoje meno, zrovnali ho so zemou.” – Žalm 74:7.
Význam tohto písma bez akýchkoľvek pochybností vysvetľuje, že svätyňa je miestom, kde sa nachádza Božie meno. Opäť môžeme zistiť, čo sa tým myslí, ak preskúmame slová, ktoré sa nachádzajú v knihe Deuteronómium: “Budete chodiť na miesto, ktoré si Jehova, váš Boh, vyberie na území vašich kmeňov, aby tam prebýval a aby sa nazývalo jeho menom, a na tom mieste ho budete uctievať.” – 5. Mojžišova 12:5. Jehovov ľud bude nútený rozhodnúť sa na život a na smrť, keď zachytí ohavnosť „stojacu tam, kde by nemala“ – to jest miesto, kde sídli jeho meno: “Preto keď uvidíte, že ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť a o ktorej hovoril prorok Daniel, stojí na svätom mieste+ (nech čitateľ použije dobrý úsudok), potom tí, čo sú v Judei, nech utekajú do hôr.” – Matúš 24:15, 16.
Kristus nasmeroval svojich učeníkov na knihu Daniel, kde v kapitole 9 čítame: “A ten, po ktorom zostáva spúšť, príde na krídle ohavností.To, o čom je rozhodnuté, sa bude vylievať na spustošeného až do zničenia.“ – Daniel 9:27b. Tiež jedenásta kapitola Daniel pokračuje: “Vráti sa a bude zúriť proti svätej zmluve a bude konať účinne. Vráti sa a bude venovať pozornosť tým, čo opúšťajú svätú zmluvu. Povstanú jeho vojská a znesvätia svätyňu, pevnosť, a odstránia stálu obeť. A postavia ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť.” – Daniel 11:30, 31.
Svätyňa, stála stavba a pevnosť sú všetky aspekty uctievania, ktoré patria Jehovovi. Strážna Veža to chápe a že neustála obeť sa týka obetí chvály prinášaných Bohu v jeho svätyni, kde sídli jeho meno. Je to v súlade s 8. kapitolou Daniela, ktorá popisuje vývoj v „čase konca“ v súvislosti s kráľom s krutým výzorom v tvári – ôsmym kráľom, ktorý tiež spôsobil spustošenie „svätého miesta“ a odstránil „stálu obeť“. Ten, kto rozlišuje, by si mal uvedomiť, že sväté miesto, ktoré je predurčené na spustošenie a pošliapané národmi, je svätyňa a duchovná oblasť svätých, kde sídli Božie meno, Kristovo skutočné zhromaždenie pomazaných.
Toto učí Strážna Veža, ale namiesto toho, aby si to uvedomovali ako hlavné naplnenie Božieho ľudu, omylom to aplikovali na kráľa severu počas druhej svetovej vojny. Dvanásta kapitola Daniela tiež popisuje zavedenie ohavnosti a odstránenie stálej črty, ktorá sa chybne uplatnila na rok 1918 a na vznik Spoločnosti národov. Tieto mätúce a skomolené interpretácie zmiatli Jehovových svedkov a spôsobili, že neočakávali žiaden nadchádzajúci Jehovov súd! Pokiaľ ide o hlavné naplnenie spustošenia svätého miesta, je zjavne potrebné zavrhnúť celú predstavu, že Kristus bol dosadený na trón ako kráľ v roku 1914. Základ pre učenie organizácie týkajúce sa prítomnosti Krista od roku 1914 je založený na siedmich časoch chronológie, ktorá už dávno neprávom súvisela s ustanovenými časmi národov, ktoré Kristus spomínal v súvislosti so spustošením Jeruzalema a svätého miesta.
V súvislosti s tým, čo povedal Ježiš Kristus, znie: “Beda tehotným a tým, ktoré budú dojčiť v tých dňoch! Lebo v krajine bude veľká tieseň a na tento ľud bude vyliaty hnev. Padnú mečom a budú odvedení ako zajatci do všetkých národov. A Jeruzalem budú šliapať národy, kým sa nenaplní čas určený národom.” – Lukáš 21:23, 24. V celej 21. kapitole Lukáša Ježiš hovorí svojim učeníkom, že “nezostane kameň na kameni, by byť ponechané na kameň” s ohľadom na posvätnom chráme. To podnietilo Ježišových učeníkov, aby sa ho spýtali, čo by malo byť znamením tejto budúcej pustiny. Jednoduché preskúmanie kontextu by nám malo dať jasné pochopenie, že Ježišovo varovanie sa netýkalo iba Židov, ale najmä kresťanov.
Učeníci určite museli pochopiť, že Ježiš opisuje budúcu udalosť a že Jeruzalem bude zničený a ich židovskí spoluobčania padnú mečom. Boli by Ježišovi učeníci pri čestnom vyšetrení pochopení, že má na mysli zničenie Šalamúnovho chrámu Babylončanmi o päť storočí skôr? Ich otázka sa týkala budúcnosti a práve tomu sa Ježiš venoval. V širšom zmysle musí hlavné naplnenie toho istého proroctva týkajúceho sa pošliapania Jeruzalema zahŕňať „Boží Izrael“ a miesto, kde Jehova v modernej dobe spôsobil, že jeho meno zostalo. Napríklad Ježiš povedal: „v tých dňoch“, čo znamená v tých dňoch, keď by ohavnosť priniesla spustošenie v budúcnosti, nie v minulosti. A budúca spustošenie by trvalo „dovtedy, kým sa nenaplnia ustanovené časy národov“! Nie je možné nijako písomne ospravedlniť použitie ustanovených časov národov na pôvodné zničenie Jeruzalema a ich spojenie so siedmimi Danielovými časmi. Všetko je to prešité a dômyselne utkané dokopy, aby sme roku 1914 pripísali nejaký význam.
Človek nezákonnosti vo vnútri zboru
Keď však pozorne preskúmame inšpirovaný výraz, zistíme, že ide o “operáciu klamstva” (2. Tes.2:11)! Pavol predpovedal, že človek bezprávia si nakoniec sadne do chrámu Božieho, a bude sa vyhlasovať za boha! Aj keď Strážna Veža tvrdí, že duchovenstvo je človekom bezprávia, táto interpretácia nie je v súlade s Písmom. 2. Tesaloničanom 2: 4 nás informuje, že muž bezprávia sa posadí do Božieho chrámu – chrámu, ktorý je pomazaným zhromaždením Krista. Takže v tomto svetle nemôže byť duchovenstvo týmto človekom bezprávia, pretože by to znamenalo, že patrí medzi tých, ktorí sú v novej zmluve! Zjavne slúžilo satanovým účelom, aby klamali nielen svet, ale čo je dôležitejšie – Božích vyvolených! Satan – ako to popisuje v knihe Tesaloničanom – zmocnil tohto muža bezprávia „každým klamným znamením“ a každým „nespravodlivým podvodom“. Počnúc prvou svetovou vojnou Diabol vymyslel falošnú parúziu Krista, aby oklamal vyvolených k viere, že parúzia sa začala a Jehovov deň je tu. Otázkou je, ako by to mohlo slúžiť Satanovým účelom?
Je zaujímavé, že v poznámke pod čiarou k ESV (Štandardná Verzia v angličtine) sa uvádza, že človek bezprávia, ktorý „sedí v chráme“, má tiež „parúziu“, ktorá sa vyskytuje pred príchodom Krista. V 8. verši Tesaloničanom sa tiež uvádza, že Kristus ho zničí „prejavom svojej prítomnosti“. Druhá kapitola Tesaloničanom rovnako odhaľuje, že tento muž bezprávia podporuje falošnú parúziu a tvrdí, že Jehovov deň sa začal skôr ako Kristov skutočný príchod. (2. Tesaloničanom 2: 1–4) Ten bezprávny sa nakoniec stane antikristom a keďže Satan v jeho mene pracuje s mocnými podvodmi prostredníctvom znamení a zázrakov, povedie ľudí k viere, že antikrist a tento muž bezprávia sú Bohom. Tí, ktorí tomu veria, sú „tí, ktorí hynú, pretože nemilovali pravdu“.
Pretože odmietajú pravdu, Boh im v rámci jeho spravodlivého súdu posiela silný klam. Jehova im umožňuje, aby prijali antikrista a bezprávneho, aby postúpili na úplne novú úroveň vzbury a potom boli odsúdení ako spojenci antikrista v Kristovej parúzii alebo prítomnosti – Satan ich navrhol tak, aby oklamali Jehovových vyvolených, aby ich klopýtali a odradili ich od prijatia autentickej Kristovej parúzie. Satan má svojho zástupcu zafixovaného v Kristovom zbore, až kým ho Kristus nevystaví a Kristovým nasledovníkom sa povie, aby utiekli, keď vidia znamenie jeho príchodu a ohavnosti, ktorá spôsobuje spustošenie stojace „na svätom mieste“. Tí, ktorí neutekajú, budú zničení spolu s človekom „odsúdeným na záhubu“.
Po dôkladnom preskúmaní týchto vecí nie je pochýb o tom, že náš život a životy našich bratov a sestier budú visieť na vlásku. Aké dôležité je to potom – ako nás nabádali naši duchovní predkovia: “Vždy sa radujte. Neustále sa modlite. Za všetko ďakujte. Veď Boh si praje, aby ste to robili, lebo ste nasledovníci Krista Ježiša. Neuhášajte oheň ducha. Nepohŕdajte proroctvami. Všetko skúmajte a toho, čo je dobré, sa držte. Vyhýbajte sa zlu v akejkoľvek podobe.” – 1. Tesaloničanom 5:16-22.
Komentáre a otázky zasielajte na adresu: joelsky@tutanota.com
