Keďže bežnému čitateÚovi pri prezeraní stránok tejto knihy nemusí byť Úahko zrejmé, považujem za dôležité zdôrazniť, že na rastúcom trhu publikácií proti Jehovovým svedkom napísaných bývalými členmi a náboženskými kritikmi, myšlienky vyjadrené na nasledujúcich stranách sú vlastne potvrdením viery Jehovových svedkov. Je pravda, že autor z celého srdca verí, že Jehovovi svedkovia doteraz zohrávali osobitnú úlohu pri uskutočňovaní Božieho univerzálneho zámeru; najmä pri zverejňovaní životne dôležitých kresťanských doktrín a právd, ktoré boli dávno stratené od VeÚkého odpadnutia, ktoré pred storočiami vytvorilo Kresťanstvo.
Spoločnosť Strážna Veža poslúžila predovšetkým ako semenisko a zhromaždisko pre pomazaných kresťanov na vytvorenie združenia. V dôsledku duchovného prebudenia, ktoré sa začalo pred viac ako 100 rokmi, dávajú najprv medzinárodní bádatelia Biblie a teraz Jehovovi svedkovia dôkaz, že vstúpili do zvláštneho vzťahu s Bohom Jehovom.
Tento vzácny vzťah však so sebou prináša zodpovednosť . Keďže Jehovovi svedkovia zastupujú Boha Jehovu pred svetom, organizácia – najmä jej vedenie – nesie pred Všemohúcim Bohom veÚkú zodpovednosť.
Táto kniha predstavuje názor, že proroctvá poukazujú na blížiacu sa, bezprecedentnú, vojnovú katastrofu, globálny finančný kolaps a chaos, ktoré v skutočnosti poslúžia ako skutočné znamenie utajeného druhého príchodu a prítomnosti Ježiša Krista. Pretrvávajúca neviditeÚná Kristova prítomnosť začne prorocky určené obdobie súdu nad tými, ktorí pred svetom nesú meno Boha Jehova — menovite Jehovoví svedkovia. Potom súd, ktorý sa začína nad domom Božím, prechádza do súdu nad svetom vo všeobecnosti.
Hoci je tu prezentovaná práca v rozpore s aktuálne akceptovanými prorockými interpretáciami Strážnej Veže, verím, že odklon nie je taký veÚký, aby bol nezrozumiteÚný pre tých, ktorí poznajú už položené základy. Určite však vyvstanú otázky: ‚Nemala by organizačná lojalita všetkých Jehovových svedkov ich prinútiť, aby počkali, kým to Strážna veža opraví, ak je potrebná nejaká revízia? Nie je pre človeka trúfalé, že si vezme na seba povinnosť súkromne zverejniť svoj vlastný výklad Písma?’
Odpoveď: Úprimne povedané, problémy sú oveÚa hlbšie a závažnejšie, než sa dajú napraviť niekoÚkými doktrinálnymi „úpravami“. Čo je znepokojujúcejšie, vedenie organizácie zjavne nie je vôbec naklonené takémuto kurzu. Môj motív zverejnenia tohto diela je neúmyselne schválený samotnou Strážnou Vežou – citované v predslove na predchádzajúcej strane, stojí za to to tu zopakovať:
„Keď sú ľudia vo veľkom nebezpečenstve zo zdroja, o ktorom nemajú podozrenie alebo ich zavádzajú tí, ktorých považujú za svojich priateľov, je neslušné ich varovať? Možno varovaniu radšej neuveria. Dokonca im to môže vadiť. Ale oslobodzuje to človeka od morálnej zodpovednosti vydať toto varovanie”?
Spoločnosť Strážna Veža udeÚuje osobnú „morálnu zodpovednosť“ všetkým Jehovovým svedkom; núti varovať našich nič netušiacich susedov pred strašidlom neviditeÚných duchovných nebezpečenstiev a bezprostrednosťou hroziaceho Jehovovho súdu. Znepokojujúca otázka tu však znie, čo ak sú Jehovovi svedkovia sami vo „veÚkom nebezpečenstve zo zdroja, o
ktorom nemajú podozrenie“? A čo je najviac znepokojujúce, čo ak je tento zdroj veÚkého nebezpečenstva stelesnený v samotnej Spoločnosti Strážna Veža?
‚To je nemožné!‘ — Jehovovi svedkovia pravdepodobne odpovedia na takýto návrh. Ale je to naozaj také nemysliteÚné?
Samotná skutočnosť, že toÚko kresťanov vložilo nespochybniteÚnú dôveru do neochabujúceho vedenia organizácie, dáva tejto inštitúcii neuveriteÚnú moc nad životmi Jehovových svedkov. Zdá sa, že pokušenie mužov, ktorí sú tak oprávnení zneužiť tento druh moci, je takmer vždy – neodolateľné .
Ale ak spoločnosť Strážna Veža bola nápomocná pri zverejňovaní pravdy, ako sa domnieva tento autor, ako je možné, že aj Jehovov Úud bude netušiac zavádzaný?
Zamyslite sa nad niekoÚkými otázkami: Stačí len vedieť, že Boh nie je súčasťou nejakej tajomnej Trojice, napríklad; alebo to, že jeho osobné meno je Jehova, nevyhnutne znamená,
že skutočne poznáme Boha? Alebo samotná skutočnosť, že Jehovovi svedkovia kážu iným, znamená, že následne slúžime Jehovovi spôsobom, ktorý sa mu skutočne páči? Koniec koncov, Židia v biblických časoch poznali Božie meno. Ako organizácia tiež uctievali Jehovu spôsobom, ktorý predpisuje Zákon. Ale naozaj ho poznali ?
Je možné, že niektorí z popredných mužov Bételu sú v podobnom postavení ako starí židovskí kňazi, ktorí mu formálne slúžili, ale v skutočnosti nepoznali Jehovu? Na zodpovedanie tejto otázky je dôležité vedieť, čo znamená poznať Jehovu . Napríklad Písma odhaÚujú, že Jehova sa hlboko zaujíma o znevýhodnených Úudí — najmä o siroty a vdovy.
Boh kladie taký veÚký dôraz na starostlivosť o tých, ktorí sú v núdzi, že to urobil samotným základom kresťanstva. Jakub 1:17 definuje pravé uctievanie jednou vetou: „Forma uctievania, ktorá je čistá a nepoškvrnená z hľadiska nášho Boha a Otca, je takáto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a chrániť sa bez poškvrny od sveta.”
PodÚa Biblie nie je pravé uctievanie definované len kázaním o Bohu a Ježišovi, ale skôr ich napodobňovaním v prejavovaní nežného milosrdenstva sirotám a vdovám v čase ich
problémov. Kresťania tým dokazujú, že poznajú Boha. Samozrejme, uvedomujeme si, že Jehova sa nestará len o doslovné siroty a doslovné vdovy. Boh sa stará o každého, ale najmä o deti. Pri jednej príležitosti, keď sa učeníci pokúšali odohnať deti, ktoré k nemu prichádzali, Ježiš ich pokarhal slovami: „ Nechajte deti na pokoji a prestaňte im brániť prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.”
Ak podobným patrí samotné „nebeské kráÚovstvo“, Boh Jehova je určite veÚmi nespokojný, ak čo i len jedno dieťa zakopne alebo mu bude akýmkoÚvek spôsobom brániť vo vstupe do kráÚovstva.
Ale, tragicky, presne to urobila Strážna Veža!
“Určite nie! Spoločnosť zverejnila najrôznejšie informácie pre deti a mládež,“ odpovedali by niektorí Jehovovi svedkovia.
Áno je to pravda; Spoločnosť vytlačila knihy a časopisy na tony! PodÚa dobre propagovaných správ z Ameriky, Austrálie, Kanady, Spojeného kráÚovstva, Dánska, Švédska a ďalších krajín však politika Bételu v oblasti zneužívania detí priamo viedla k trvalému poškodeniu tisícov detí; niektoré z faktov sú uvedené v tejto publikácii. (Pozri kapitoly s názvom: Ámos, Ozeáš a Sofoniáš)
Ak teda poznáme Jehovu – naozaj poznáme Jehovu –, možno by ho potešila inštitúcia, ktorá vydáva knihy biblických príbehov pre milióny detí na celom svete, ale ktorá zatvára oči a zalamuje ruky, keď sú tie isté deti znásilnené a sexuálne obťažované mužmi, ktorí si hovoria Jehovovi svedkovia? Je nemysliteÚné, že by Jehova niečo také toleroval. Zamyslime sa ešte raz nad vlastným zdôvodnením Strážnej Veže uverejneným v predslove:
K čo vedie skutočnosť, keď sa lož zamlčuje? Nepomáha mlčanie, aby sa lož premenila na pravdu, aby mohla mnohých ovplyvniť, možno až k ich vážnemu poškodeniu? Čo sa stane, keď zlé správanie a nemorálnosť môžu zostať neodhalené a neodsúdené? Nie je to ako zakrytie infekcie bez snahy ju vyliečiť a zabrániť jej šíreniu?
Oddelenie pre styk s verejnosťou Strážnej veže trvá na tom, že jeho politika zneužívania detí je správna. Oddelenie písania učí, že Jehovovi svedkovia žijú v „duchovnom raji“ bez predátorov. Medzitým právne oddelenie Strážnej Veže potichu vedie vojnu proti legitímnym nárokom sexuálne zneužívaných detí Jehovových svedkov — niekedy dokonca stojí na strane odsúdených pedofilov a na ochranu „záujmov kráÚovstva“ zamestnáva právnikov, ktorí nie sú svedkami, ale „najatými zbraňami“. Najšokujúcejšie je, že právnici Strážnej Veže v skutočnosti zavrhli kresťanstvo tým, že pred súdmi krajín tvrdili, že kresťanskí starší nenesú žiadnu zodpovednosť za ochranu detí zboru pred sexuálnymi predátormi!
Strážna Veža predstavuje pre Jehovových svedkov vážne duchovné nebezpečenstvo iným, ešte zákernejším spôsobom. Desať rokov (1992 – 2001) bola zjavne „nepolitická“ biblická spoločnosť Strážna Veža zapojená do politického partnerstva s Organizáciou Spojených národov ako oficiálne schválená mimovládna organizácia – fakty o tom sú plne zdokumentované v kapitole s názvom
„Divní spolusúložiaci“. Ako pridružená mimovládna organizácia musela Strážna Veža použiť časť svojich Bohom vyhradených zdrojov na šírenie pozitívnych informácií o Organizácii Spojených národov – čo sa aj stalo. A čo je horšie, všetci Jehovovi svedkovia boli nevedomky podvedení pri distribúcii literatúry – z ktorej niektoré boli napísané špeciálne na podporu globálnej agendy Organizácie Spojených národov; a ktorý bol zdanlivo predložený OSN ako dôkaz nášej podpory! Z Jehovovho hÚadiska to znamená priame odpadnutie od viery a duchovné cudzoložstvo.
Malo by sa takémuto nehanebnému správaniu a nemorálnosti dovoliť, aby zostali neodhalené a neodsúdené? PodÚa Strážnej Veže sú kresťania opäť povinní odhaÚovať takéto zlo a varovať tých, ktorí o takýchto veciach nevedia.
ZatiaÚ čo Strážna Veža slúžila Jehovovým záujmom, jej „úspech“ ju priviedol na tú istú cestu pýchy a korupcie ako jej duchovných predchodcov — Izrael a Judsko. Tak ako tieto inštitúcie pôvodne slúžili ako strážcovia pravdy – ale stali sa potláčateÚmi pravdy –, tak aj Strážna Veža. Táto publikácia sa snaží poskytnúť organizácii prorockú šošovku, aby umožnila čitateÚovi vidieť ju tak, ako ju vidí Boh Jehova.
ZatiaÚ čo Jehovovi svedkovia mali privilégium objaviť na stránkach Biblie mnohé vzácne drahokamy pravdy, tragicky sme sa nechali zviesť aj k tomu, aby sme si cenili obyčajné zlato blázna – najmä v súvislosti s predpokladom, že Kristovo kráÚovstvo bolo založené v roku 1914. Otázka, ktorú si mnohí Jehovovi svedkovia nevyhnutne položia, je: Ak Kristus nebol ustanovený za kráÚa v roku 1914, ako sme mohli byť takí slepí?
Jediný spôsob, ako pochopiť, ako môže taká obrovská chyba pretrvávať tak dlho neohrozene, je uznať diagnózu samotného Boha Jehovu, ako je zaznamenané v Izaiášovi. Jehova sa tam pýta: „Kto je slepý, ak nie môj služobník, a kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý ako odmenený alebo slepý ako Jehovov služobník? Bol to prípad, keď ste videli veľa vecí, ale nesledovali ste ďalej. Bol to prípad otvárania uší, ale nepočúvali ste ďalej.” – Izaiáš 42:19, 20.
Ako Jehovovi poslovia a služobníci sme dnes „veÚa vecí videli“, pokiaÚ ide o jednoduchosť aj zložitosť vzácneho Božieho slova pravdy — no neprestali sme bdieť. Počuli sme mnohé veÚkolepé a úžasné Božie zasÚúbenia, ktoré sú obsiahnuté v Písmach – ale nepočúvali sme ảalej.
Zámerom tejto zbierky esejí je zohrať nejakú malú úlohu pri odhaÚovaní povahy a približného rozsahu slepoty, ktorá v súčasnosti zachvátila Jehovových svedkov – a tiež pestovať očakávanie Božieho nápravného zásahu.
Aj keď Boh Jehova poveril Jeremiáša, aby búral a vyklčoval – staval a sadil – tu prezentované informácie nie sú v žiadnom prípade zamýšÚané ako posledné slovo o Božom Slove, ale slúžia na odstránenie desaťročí starého nahromadenia zbytočnej dogmy, ktorú sme doteraz považovali za autentickú pravdu – zbúrať a vykoreniť takéto nepravdy – s cieÚom, aby milovníci Božej pravdy mohli byť pripravení znovu vybudovať a zasadiť pravdivejšie semeno .
Autor úprimne dúfa, že toto dielo by mohlo osvetliť cestu pred nami, aby počas kritickej hodiny súdu, ktorá určite príde, všetci Jehovovi svedkovia a ďalší veriaci môžu prekážať potenciálnym kameňom úrazu na našej ceste a nakoniec mať prospech z Božej disciplíny a poučenia; aby sa konečne dožil vzácnej cti skutočne slúžiť ako Jehovovi svedkovia — tým, že zjednotene dáme hlas tomu najúžasnejšiemu vyhláseniu všetkých čias: „ Sám Jehova sa stal kráľom!“